Odpad z výroby môže dostať druhú šancu, pretože má stále dobré vlastnosti a dá sa využiť na ďalšiu výrobu. Môže sa tak dostať späť do obehu, napríklad aj v podobe originálnych a zároveň stále kvalitných produktov. Takto si môžete dnes kúpiť vak, tašku, ľadvinku či vak na sedenie, ktoré by v nespracovanej podobe vo forme zvyškov za bežných okolností z výrobnej haly automobilky či nábytkárskej firmy putovali do odpadu.
Dominika Podolanová má 29 rokov. Vyštudovala strategický manažment na Fakulte manažmentu Univerzity Komenského. O sebe hovorí ako o kreatívnej a dobrodružnej duši, ktorá rada cestuje. Jedným takým dobrodružstvom, ktoré sa začalo ešte v roku 2014 nevinným školským projektom, je úspešný startup, ktorý nielenže pomáha využívať odpadové materiály, ale ponúka i prácu seniorom. Má tak dva rozmery – sociálny a ekologický. Startup s pridanou hodnotnou je, ako hovorí Dominika, založený na princípoch cirkulárnej ekonomiky. Vo firme sa však okrem šitia venujú aj edukačnej činnosti. Robia prednášky a workshopy na ekologické témy, organizujú swapy. Swap je výmena oblečenia, na ktorej môžete odovzdať svoje vyradené kúsky a zároveň si vybrať niečo pekné pre seba. Cieľom tohto podujatia je ponúknuť riešenie na zníženie dosahu módneho odpadu na našu planétu v príjemnom a priateľskom prostredí. Vo firme chcú aj takýmto spôsobom naučiť ľudí a rovnako i firmy, ako kreatívne a udržateľne využiť ich odpad.
S Dominikou sme sa rozprávali o upcyklácii aj o tom, čo ju priviedlo k myšlienke založiť WakiVaky – značku s environmentálnym a sociálnym rozmerom.
Ako vznikol nápad s recykláciou starého textilu?
Projekt vznikol počas môjho štúdia na fakulte manažmentu v rámci voliteľného predmetu „Rozvoj podnikateľských zručností v medzigeneračných tímoch“.
V skupine sme mali aj študentov univerzity tretieho veku – seniorky, ktoré vedeli šiť. Ja som v tom čase zháňala vak na chrbát, ktorý bol práve v štádiu vráteného trendu, a tak sme sa zhodli, že by sme takéto vaky mohli skúsiť vyrobiť sami. Naše výrobky sa ihneď uchytili a to ma motivovalo k tomu, aby som v tomto projekte pokračovala aj po ukončení predmetu.
Už som prezradila, že dávate textilu druhú šancu. Čo je na tom také výnimočné?
Náš projekt je výnimočný najmä v tom, že má pozitívny sociálny a ekologický dosah. Produkty dodnes vyrábajú najmä seniori. Všetky naše produkty sa vyrábajú z odpadových materiálov, ktoré by inak skončili v spaľovni či na skládke. Týmto materiálom dávame druhý život a vyrábame z nich praktické a originálne doplnky na každodenné nosenie. Celý náš výrobný proces je situovaný na Slovensku.
A odkiaľ pochádza materiál na výrobu vašich produktov?
Materiál čerpáme najmä od veľkých výrobných firiem z automobilového a nábytkárskeho priemyslu na území Slovenska.
Začiatky bývajú väčšinou náročné a prinášajú aj možné komplikácie. Keď ste začínali, museli ste sa aj vy s niečím „popasovať“?
Samozrejme, ako pri každom podnikaní aj pri tom našom sa objavilo niekoľko komplikácií. Vlastne sa objavujú dodnes. Myslím si, že je to bežné a bez toho by to nešlo.
S čím ste si museli napríklad poradiť?
Napríklad nájsť vhodných zamestnancov v oblasti výroby je pomerne náročné. Nie sme totiž klasická krajčírska dielňa, keďže pracujeme s odpadom, chce to ešte väčšiu kreativitu a mnoho ráz aj všestrannú zručnosť pri tvorbe strihov a nových produktov.
Majú Slováci záujem o nákup výrobkov z takýchto materiálov?
Naši zákazníci tvoria špecifickú skupinu. Odkedy sme na trhu, musím povedať, že dopyt po takýchto výrobkoch stúpol, no zároveň stúpla aj konkurencia a trh sa naplnil rôznymi ekologickými a recyklovanými produktmi. Stále je však táto skupina kupujúcich malá, a preto zvažujeme aj prechod na zahraničné trhy.
Často musíme odpadový materiál aj vyčistiť, vystrihať či inak pripraviť na výrobu. Takýto tovar je potom drahší.
Je náročnejšie ušiť vak z recyklovaných materiálov? A je potom takýto tovar drahší ako bežná taška či vak?
Áno, podľa mňa je vak zo zvyškových materiálov náročnejšie ušiť, najmä preto, že sa musíte prispôsobovať danému materiálu a nemôžete si vyberať. Výroba u nás prebieha tak, že najskôr si dáme na stôl látky, s ktorými vieme pracovať, a následne sa z nich snažíme vytvoriť vhodný produkt.
V prípade vývoja klasického produktu je to skôr naopak – najskôr sa niečo navrhne a následne sa hľadá vhodný materiál. Často musíme odpadový materiál aj vyčistiť, vystrihať či inak pripraviť na výrobu. Práve preto je takýto tovar potom drahší.
Zamestnávate aj ľudí na dôchodku, študentov, zdravotne znevýhodnených. Ako to funguje a ako sa o vás títo ľudia dozvedia?
Od začiatku nášho fungovania sme vystriedali už niekoľko ľudí, s ktorými sme pracovali, a to najmä preto, že dávame príležitosť aj študentom či ľuďom na dôchodku. Títo ľudia majú často sťažené podmienky pri získaní práce alebo sa im situácia rýchlo mení a nevedia garantovať dlhodobú spoluprácu. Väčšina ľudí, ktorí s nami pracovali, sa o nás dozvedela cez známych, alebo napríklad aj prostredníctvom článku, v ktorom sme vyzývali, že hľadáme nové pracovné sily.
Aký veľký je váš tím?
Momentálne náš tím tvoria dvaja seniori, jedna študentka a tri dievčatá, ktoré pracujú na skrátený pracovný úväzok. V blízkej budúcnosti však plánujeme rozširovať prevádzku a tiež naberať novú pracovnú silu na pozície krajčír, marketér, predajca či skladník.
Ako ste sa za uplynulé roky posunuli ďalej? Čo máte nové a čo ešte plánujete?
Každý rok robíme malé posuny. V minulom roku sme získali dodávateľov, ktorí nám poskytli kvalitné odpadové materiály vo väčšom množstve, takže sme boli schopní vyrobiť aj viacpočetné zákazky napríklad pre firmy.
V najbližších dvoch rokoch plánujeme rozšíriť prevádzku, nakúpiť nové technológie a vytvoriť nové pracovné miesta, keďže sa nám podarilo získať grant od EÚ.
Nemôžem sa však neopýtať, ako vás ovplyvnila pandémia. Mnohé podniky prepúšťali…
Na začiatku pandémie sme sa chytili výroby rúšok a práce sme mali nad hlavu, dokonca sme externe pracovali s ďalšími krajčírmi. Keď boom rúšok opadol, pocítili sme pokles príjmov aj my, a to najmä preto, že sa nekonali letné festivaly a iné predajné podujatia, na ktorých sme po minulé roky boli celkom úspešní. Takisto predaj cez náš e-shop je v porovnaní s minulými rokmi o niečo slabší.
Ako by ste motivovali ostatných mladých ľudí, ktorí by chceli začať podnikať aj s ohľadom na životné prostredie?
Myslím si, že podnikanie by nemalo brať ohľad len na vlastné úspechy a zisky, ale aj na svoje okolie a životné prostredie. Firmy by predsa mali vytvárať pridanú hodnotu pre samotnú spoločnosť.
Mňa osobne pozitívny ekologický dosah našej firmy veľmi motivuje, a to aj v ťažkých chvíľach, keď sa možno ekonomicky darí menej, ale aspoň viem, že robíme niečo správne a že to má zmysel. Prekážky pri podnikaní sa vyskytnú vždy, no keď svojmu projektu veríte, tak vás to neodradí.
Foto: archív WakiVaky, FB/WakiVaky