V žiadnom vzťahu nestačí iba opakovať slová lásky

Rád prijal osviežujúci nápoj. Neprešlo ani desať minút, každý za seba v tichu uvažoval. „Dáš si ešte vodu?“ náhle som sa ozvala. „Ako to vieš?“ prekvapene sa na mňa pozrel. „Vlastne neviem, cítim to,“ usmiala som sa.

Je to detail, nepatrná odrobinka vo vzťahu, ktorá môže vyzerať ako náhoda. Napriek tomu som presvedčená, že manželstvo stojí najmä na posilňovaní blízkosti, bez ktorej by oddanosť, dôvera ani vášeň neprežili. Dať druhému najavo, že mi na ňom záleží, prejaviť mu nehu a pozornosť je základným stavebným materiálom každého dobrého vzťahu.

Hovorí sa, že zaľúbenie je chémia, ktorá vyprchá v priebehu roka. To ševelenie v bruchu, neuhasínajúca túžba po milovanom človeku, nekonečné debaty a snívanie o krásnej budúcnosti sa zvyčajne postupne vytratia a bežná všednosť prenikne aj tento výlučný vzťah dvoch milujúcich sa ľudí.

Ako sa meníme v čase, je dôležité neustále si osvojovať ten správny „jazyk“, aby sme toho druhého milovali tak, ako chce byť milovaný. Známy autor kníh a seminárov o manželstve Gary Chapman spomína „päť jazykov lásky“. Niekomu sú príjemné pekné slová, inému skutky služby, pozornosť, niekomu fyzická blízkosť a niekto si potrpí na obdarovanie.

Dobre vieme, že v žiadnom vzťahu nestačí iba opakovať slová lásky. Kto vie správne a do hĺbky komunikovať, má to v živote jednoduchšie. Myslím si však, že neexistuje taký pár, ktorý by sa tomuto umeniu nemusel učiť a zdokonaľovať sa v ňom. Ak však komunikáciu podcení, veľmi rýchlo sa prejaví na kvalite vzťahu a cesta späť vie byť dlhá a náročná.

Zvyčajne nevieme predvídať, a už vôbec nie odčítavať z očí svojho partnera jeho túžby a pocity. Zaručene pomôže, ak ich vyslovíme včas a nebudeme zbytočne očakávať, že nás druhý pochopí aj bez slov. Manželia Ventrigliovci vo svojej knihe Comunicare nella coppia (Komunikovať v manželstve) hovoria, že neraz partnerovi pripisujeme „schopnosti kúzelníka“. Svoje predstavy a pocity nemáme napísané na čele, a preto si nemôžeme naivne myslieť, že nás druhý preskenuje svojím pohľadom a podľa toho bude aj reagovať.

Ak sa o manželstvo staráme, uprednostňujeme ho pred inými aktivitami a vzťahmi, má veľkú šancu prerásť do hlbokého priateľstva a úcty.

Neraz sa však stáva, že my mamy vynakladáme prílišnú energiu na svoje deti, obetujeme sa do krajnosti, tešíme sa s nimi, aj plačeme, vstupujú nám do snov a sme ustarostené, ak niečo nefunguje tak, ako sme si predstavovali. Vzťah s partnerom naopak berieme občas ako čosi automatické – veď deti nás prirodzene potrebujú, muž sa vie zariadiť aj sám. Ak však na človeka, pre ktorého som sa rozhodla, nebudem pozerať v prítomnej chvíli v perspektíve celého života, ľahko mi vzťah s ním prekĺzne cez prsty.

Horizont, ktorý je pred nami, je viac-menej jasný – deti raz odídu a hniezdo sa vyprázdni. Ak ako matka všetku pozornosť sústredím iba na ne, ak sú deti mojou jedinou hodnotou, čo urobím, keď sa po čase ocitnem vedľa človeka, ktorého už po toľkých rokoch možno ani poriadne nepoznám?
Pohár podanej vody je skutočne obyčajný príklad blízkosti. Nie je o odčítavaní pocitov z očí, iba o manželskom súzvuku, pozornosti a jednoduchom geste lásky, ktoré niekedy dokáže urobiť viac ako slová.

Foto: Pure Julia / Unsplash.com