Vlastnou rukou zomiera viac ľudí ako vo vojnách. Žijeme vyretušované životy

Hostia diskusie: sprava pastor Apoštolskej cirkvi Vlado Žák, pastoračná koordinátorka Monika Nikolová, rímskokatolícky kňaz Jakub Zentner FSSP a moderátor Richard Nagypál
„Keď som bol v Novej Cvernovke, obsluhoval ma chlapec oblečený ako dievča. Uvedomil som si, že mu nepomôžem, ak odsúdim jeho vonkajšie správanie,“ vyslovil v diskusii na Bratislavských Hanusových dňoch Vlado Žák.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Budúcnosť plná digitálnych technológií pripomína každodennú voľbu medzi červenou a modrou pilulkou – Matrixom a realitou. Algoritmy nám podsúvajú obsah, ktorý chceme vidieť a virtuálny partner zaženie náš pocit osamelosti. Môže byť tento „Matrix“, v ktorom žijeme, aj poľom evanjelizácie?

Evanjelizácia v diktatúre hluku

Rímskokatolícky kňaz Jakub Zentner, si myslí, že na to, aby sme boli schopní zachytávať Boží hlas, je nevyhnutné, aby sme sa dokázali stíšiť. To je v súčasnosti ťažšie ako kedykoľvek predtým: „Pre väčšinu ľudí dnes nie je lepší pôst, ako si na jeden deň vypnúť internet, televíziu či mobil…“

Podľa pastora Apoštolskej cirkvi Vlada Žáka je dôležité zamyslieť sa nad tým, akú potrebu táto doba smartfónov reflektuje. Vidí za tým obrovskú túžbu po pozornosti. „Keď som vyrastal ja, tak som si od výsledkov v basketbale odvodzoval, či som dosť dobrý. Dnes si mladí svoju hodnotu odvodzujú od toho, koľko majú followerov a lajkov.“

Súčasné štatistiky nám ukazujú, že hoci na Instagrame vyzerajú životy ľudí idylicky, v histórii ešte nebola generácia, ktorá by čelila toľkým úzkostiam a depresiám. Zo štatistík sa ukazuje, že každá nová generácia je menej a menej šťastná ako tie predošlé. „V minulom roku sa zabilo vlastnou rukou viac ľudí, ako zomrelo vo všetkých vojnách, pri teroristických útokoch a nehodách dokopy,“ vyslovil Žák. Pokiaľ nedospejeme ku schopnosti kriticky vnímať online svet, tento trend bude pokračovať.

Evanjelizácia nie je o konvertovaní druhých na náš svetonázor.

Žák si myslí, že tieto dáta odzrkadľujú túžbu mladých ľudí nájsť niečo, čo by im dalo hlbší zmysel, no nenachádzajú to. „Niečo, čo by prerazilo cez pozlátko toho krásneho, vyretušovaného sveta.“ Z vlastného života spomenul príklad, ako si k ľuďom, ktorí sa o cirkev vôbec nezaujímajú, hľadá cestu.

Vstupnou bránou k človeku je podľa neho určitý zlom, ktorý v živote každého z nás skôr či neskôr nastane. Vtedy sa človek stáva zraniteľným a prístupnejším počúvať. „Život si tieto okolnosti pripraví a Boh ich dokáže použiť pre nás ako určité okno príležitostí. A tam je dôležité, aby sme boli pripravení.“

Evanjelizácia podľa Žáka nie je o konvertovaní druhých na náš svetonázor, ale o tom, že dovolíme Kristovi, aby ho ľudia mohli z nás cítiť a vnímať ho v našom živote. V tom sa podľa neho súčasná generácia nezmenila. Stále je tu ubolený svet, ktorý túži zažiť prijatie, uznanie, odpustenie a bezpodmienečnú lásku.

Veľakrát podmieňujeme svoju lásku vzájomným súhlasom.

Pastoračná koordinátorka Monika Nikolová, pôsobiaca v súčasnosti vo dvoch farnostiach Viedenskej arcidiecézy, zdôraznila, že online svet vníma ako skvelý prostriedok a veľkú príležitosť na ohlasovanie evanjelia. „Chceme deťom stiahnuť za každú cenu slúchadlá z uší, no skôr by sme sa mali zaujímať o to, čo si do tých uší púšťajú.“ Online priestor je pre kresťanov výzvou, ktorú musíme správne uchopiť.

Úprimný záujem ako kľúč k stavaniu mostov

Podľa Žáka sme na zlej ceste, ak začneme vidieť evanjelizáciu cez svoj výkon a snahu o získanie ľudí. Naša evanjelizácia potom vyzerá tak, že ľudí najprv niekam pozveme a zapojíme ich do služby a až v poslednom kroku ich spoznávame ako ľudí. „Myslím, že evanjelium by sme mali hlásať presne v opačnom poradí. To znamená najprv spoznávať príbeh druhého človeka, oceniť ho za to, čo robí, a až potom ho niekam pozývať.“

Často stačí prejaviť o druhého človeka úprimný záujem, ktorý je dnes veľmi vzácny. „No nie taký, ktorý sa prejavuje komentárom na Facebooku, ale taký, pri ktorom človek skutočne cíti, že pri ňom stojíme a že v tom nie je sám.“ Najväčší dar, ktorý si dnes vieme dať, je vzájomná prítomnosť. A to nielen v momentoch, keď je nám dobre, ale aj vo chvíľach, keď si siahneme na dno.

Jakub Zentner si myslí, že pri evanjelizačnom úsilí by sme sa nemali snažiť upínať pozornosť na seba, ale viesť ľudí k túžbe po poznaní Krista. „Našou úlohou je byť čo najnenápadnejší.“

S kresťanskou terminológiou u mladých, ktorí nemajú žiadny kontakt s cirkvou, nepochodíme.

Nikolová si myslí, že je dôležité nájsť aj vhodný jazyk, ktorému by súčasný človek dokázal porozumieť. S kresťanskou terminológiou u mladých, ktorí nemajú žiadny kontakt s cirkvou, nepochodíme. „Ak mám pred očami konkrétneho človeka, ktorému chcem priniesť zvesť o Kristovi, musím sa mu prihovoriť jeho jazykom.“

Jednota v sile ľudskosti

Žák si myslí, že by sme mali obrátiť pozornosť na druhého človeka, nie na seba a svoje presvedčenie. Veľakrát podmieňujeme svoju lásku vzájomným súhlasom. „Mám ťa rád a vážim si ťa, pokiaľ zdieľaš moje názory. V momente, keď nesúhlasíš, pretŕham s tebou kontakt a stal si sa pre mňa nepriateľom.“ Láska sa prejavuje najmä v úprimnom záujme o druhého. Práve vďaka tomu dokážeme obísť mnohé polarizujúce témy, ktoré nemusia byť dôvodom na rozkol.

Podmienkou je úprimný záujem o to, čím druhý žije a čo ho trápi. „Neviem, do akej miery zvládame stretávanie sa s ľuďmi, ktorí majú úplne iné názorové spektrum. Keď som bol minule v Novej Cvernovke, obsluhoval ma chlapec oblečený ako dievča. Uvedomil som si, že mu nepomôžem, ak odsúdim jeho vonkajšie správanie, názory, politické presvedčenia.“

Žák je presvedčený, že Ježiš si vedel získať všetkých ľudí – až na farizejov – preto, lebo videl aj v tých, ktorých iní odsúdili, v prvom rade konkrétneho človeka.

Namiesto granátov si vojaci do zákopov prehadzovali darčeky a štekot guľometov vystriedali koledy a spoločné modlitby.

Dôvod rozdelenia vidí v prvom rade v pýche. „Cítime sa oprávnení mať svoj názor a berieme ho druhým.“ Konfrontácia druhých je však ťažšia, ak s nimi máme vzťah. Jakub Zentner v tejto súvislosti pripomenul vianočné prímerie vojakov zo zákopov z 1. svetovej vojny, keď sa napätá atmosféra znepriatelených strán začala roztápať v atmosfére Vianoc.

Namiesto granátov si vojaci do zákopov prehadzovali darčeky a štekot guľometov vystriedali koledy a spoločné modlitby za padlých vojakov. Inšpiratívna ukážka ľudskosti, ktorá zanechala nezabudnuteľný odkaz celému svetu.

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články