Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Pápež František bol osobnosťou, ktorej relevancia sa nezastavila na hraniciach Katolíckej cirkvi. Preto ma ani neprekvapilo, keď po jeho úmrtí zaradila naša verejnoprávna televízia na svojej prvej stanici minisériu o jeho živote s názvom Volajte ma František (Taliansko, 2015) do najlukratívnejšieho vysielacieho času v sobotu večer.
Slovenská televízia odvysielala obe epizódy minisérie hneď po sebe, čo dokopy trvalo tri hodiny. Podľa informácií na ČSFD existuje aj skrátená verzia, ktorá trvá okolo dvoch hodín, ale táto recenzia sa bude týkať plnej verzie.
Ide o taliansky počin, ktorý vznikal medzinárodne. Natáčal sa v Argentíne, Taliansku aj Nemecku a vznikal pod taktovkou režiséra Danieleho Luchettiho.
Išlo o vôbec prvý hraný film, ktorý zobrazil udalosti zo života Jorgeho Maria Bergoglia (stvárnil ho argentínsky herec Rodrigo de la Serna) pred tým, ako ho kardináli v roku 2013 zvolili za pápeža Františka. Preto niet divu, že mu špeciálnu pozornosť venoval aj Vatikán – slávnostná premiéra sa konala 1. decembra 2015 v Aule Pavla VI.
Seriál zachytáva prerod argentínskeho študenta chémie s talianskymi koreňmi na jezuitu, potom na provinciála Spoločnosti Ježišovej, pomocného arcibiskupa, kardinála až po kandidáta na pápeža.
Najdramatickejšou érou, zobrazenou vo filme, je pritom diktatúra vojenskej junty, tzv. špinavá vojna, počas ktorej Bergoglio pôsobil ako provinciál a bol tak nútený čeliť množstvu morálnych dilem. Riskovať bezpečie ľudí, ktorí mu boli zverení, aby zachránil ďalšie životy? A ako sa postaviť k štátnemu terorizmu v období, keď je kolaborácia takou lákavou možnosťou?
V tomto príbehu presne vidíme, čo mal na mysli, keď začal hovoriť, že pastieri by mali voňať po svojich ovciach.
Je to historická epocha, ktorá je nám Európanom trochu vzdialená a často neznáma, ale je podnetné si uvedomiť, ako intenzívne ju prežívala budúca hlava všeobecnej Cirkvi. Ktovie, akú historickú skúsenosť si do Vatikánu prinesie budúci pápež.
Možno je to znovu niečo, v čom sa budeme musieť trochu dovzdelať. Ale zdôrazňuje to univerzálnosť našej Cirkvi, ktorá nie je obmedzená na Európanov s ich historickou skúsenosťou.
Určitá osobná dráma hlavného hrdinu však prichádza už pred týmto obdobím. Mladý Bergoglio sa rozhodne stať jezuitom a ísť na misie do Japonska, pretože horí túžbou poučovať nevedomých.
Starší a skúsenejší jezuiti ho však uzemnia. To, čo sa na prvý pohľad môže zdať ako cnosť, je v skutočnosti pýcha. „Nevedomí a núdzni sú aj v tvojej blízkosti, v Argentíne,“ poučia ho.
A Bergoglio po celý zvyšok seriálu toto poučenie pretavuje do praxe. Dokonca aj keď sa neskôr dostane na štúdiá do Nemecka, odpočítava dni, akoby sa nevedel dočkať, kedy sa bude môcť vrátiť k svojmu stádu.
Ak pápež František po nástupe do svojho úradu začal cirkevným predstaviteľom hovoriť, že pastieri by mali voňať po svojich ovciach, tak v tomto príbehu presne vidíme, čo tým mal na mysli. Udržiava blízke vzťahy s ľuďmi z rozličných spoločenských vrstiev, zaujíma sa o nich tam, kde sú, často využíva prítomný okamih na to, aby im pomohol so zdanlivo obyčajnými vecami.
Na základné zorientovanie sa v živote Bergoglia pred tým, ako sa stal pápežom Františkom, táto miniséria poslúžila dobre.
Keď ho potom chcú povýšiť na pomocného biskupa, zdráha sa. Napokon si však uvedomí, že ak sa človek svojho vysokého postavenia chopí správne, umožní mu to pomáhať ešte širšiemu okruhu ľudí. Aj ako biskup chodí „do terénu“, stretáva sa s ohromnou biedou aj s ľuďmi, ktorým hrozí strata domova.
Filmársky miniséria pekne „odsýpa“, osobne som sa nezačal nudiť, možno aj vďaka tomu, že som si dva diely pozrel v rozličné dni. Tri hodiny ťažkých dilem naraz by už asi bolo priveľa.
Samozrejme, netreba čakať žiadne filmárske veľdielo. Hudbou aj vizuálom je to priemer (hoci dobová Argentína je zobrazená naozaj pekne). Filmári asi chápali, že nosným tu bude životný príbeh budúceho pápeža.
Možno by som uvítal, keby bolo trochu jednoduchšie zorientovať sa v deji. Niekedy som mal pocit, že sa z jednej etapy do druhej prechádzalo veľmi náhle a bez náležitého vysvetlenia.
Podobne to bolo s objavovaním sa niektorých postáv. Samozrejme, divák nemôže byť scenáristom vedený za ruku, ale aspoň základná orientácia sa zíde.
Niektoré scény mi však silno utkveli v pamäti, ako napríklad „pokarhanie“ od starších jezuitov na začiatku filmu, či to, keď ku koncu znepriatelené strany v konflikte o pozemky zmieri obeta sv. omše.
Na základné zorientovanie sa v živote Bergoglia pred tým, ako sa stal pápežom Františkom, táto miniséria poslúžila dobre. Dokonca by som povedal, že nad moje očakávania, pretože som (bohužiaľ) naučený apriórne nečakať od kresťanských filmov veľa.
Moje hodnotenie: 7/10. Filmársky priemerné, no príjemné a informatívne zhrnutie života pápeža Františka.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
