Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Ján Figeľ predniesol pred absolventmi HJ International Graduate School for Peace and Public Leadership v New York City prejav, v ktorom upozornil na nenahraditeľnosť a dôležitosť náboženskej slobody ako jedného zo základných kameňov demokratickej spoločnosti. Slovenský preklad prejavu priniesol denník Postoj.
Figeľ na začiatku svojho prejavu spomínal na roky, ktoré strávil ako vôbec prvý osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo Európskej únie.
„Počas štyroch náročných rokov som navštívil veľa krajín s cieľom podporiť slobodu nespravodlivo prenasledovaných, medzináboženský dialóg a zodpovednosť. Najväčším zadosťučinením mi bolo vidieť oslobodenie viacerých väzňov svedomia v Sudáne a Pakistane,“ uviedol bývalý vyslanec.
Napriek tomu, že pri tejto práci videl množstvo utrpenia, zároveň bol aj svedkom „neochvejnej odvahy a nádeje“. Figeľ víta aj to, že po jeho vymenovaní za vyslanca viaceré európske krajiny vymenovali svojich osobitných vyslancov, veľvyslancov a splnomocnencov pre ochranu náboženskej slobody.
Figeľ následne upozornil na nelichotivý stav náboženskej slobody vo svete. „Výskumné centrum Pew Research Center vo Washingtone DC zverejnilo údaj, že 84 % svetovej populácie sa hlási k nejakej forme náboženskej príslušnosti. Zároveň však 79 % svetovej populácie žije v krajinách, kde sa kladú veľké alebo veľmi veľké prekážky náboženskej slobode,“ uviedol.
Obeťami vládneho útlaku, sociálneho nepriateľstva, násilného extrémizmu a terorizmu sú podľa jeho slov napríklad kresťania v Nigérii, Ujguri v Číne, Rohingovia v Mjanmarsku. Ohrozenie je však prítomné aj v niektorých demokratických krajinách, „napríklad v Japonsku, kde Združenie rodín pre svetový mier a zjednotenie čelí bolestivým tlakom“.
Podľa Figeľa môže byť náboženská sloboda obmedzená z dôvodu nevyhnutného verejného záujmu, ale musia byť splnené tri podmienky – zákonnosť, legitimita a primeranosť.
„Napríklad bolo správne alebo chybné uplatniť zo strany vlády rozsiahle obmedzenia na komunitné bohoslužby počas pandémie COVID-19? V slobodných a demokratických krajinách je potrebná kritická ostražitosť, aby sa v naradeniach vlády starostlivo rešpektovala aj náboženská sloboda,“ opísal tento princíp.
Následne sa s poslucháčmi podelil o „tri dôležité posolstvá“: po prvé, právo na náboženskú slobodu je predpokladom pre iné práva, po druhé, náboženská sloboda vyžaduje zrelosť a zodpovednosť, a po tretie, náboženská sloboda je neoddeliteľná od ľudskej dôstojnosti.
O prvej téze Figeľ uviedol, že medzinárodné právo definuje náboženskú slobodu spolu so slobodou myslenia a svedomia. Ide o jedno zo základných práv, ktoré určuje „osobné presvedčenie, životný štýl, základ kultúrneho a duchovného života, identitu a princíp príslušnosti k spoločenstvu podobne zmýšľajúcich“.
Rozsah aktivít, ktoré náboženská sloboda zahŕňa, preto zaručuje, že sa na miere jej dodržiavania dá odhadnúť aj miera dodržiavania ostatných práv.
O potrebe zrelosti a zodpovednosti Figeľ uviedol, že každá minca má dve strany – „slobodu a zodpovednosť, práva a povinnosti“. Aj integrácia stredoeurópskych národov do Európskej únie a NATO bola výsledkom zodpovednej slobody.
Vo veci vzťahu náboženskej slobody a ľudskej dôstojnosti Figeľ uviedol, že ľudská dôstojnosť je bod stretnutia medzi náboženským a sekulárnym svetom. „Všetci sme odlišní v identite, ale všetci sme si rovní v dôstojnosti,“ uviedol.
„Kultúra ľudskej dôstojnosti podľa mňa funguje na dvoch starobylých etických princípoch. Strieborný princíp etiky zdôrazňuje rovnosť, úctu a toleranciu. Hovorí: „Nerobte iným, čo nechcete, aby iní robili vám!“ Zlatý princíp etiky zdôrazňuje solidaritu a reciprocitu spravodlivosti a spoločného dobra. Hovorí: „Robte iným, čo chcete, aby iní robili vám!“ uviedol Figeľ.
„Zlo je rozšírené, pretože má silných spojencov: ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Ak sme nedbalí, ak nevieme alebo sa obávame niečo povedať alebo urobiť pre tých, čo sú bez hlasu a obhajoby, zlu sa darí,“ uzavrel Figeľ svoj prejav spolu s výzvou na podporu globálnych organizácií zastávajúcich sa náboženskej slobody.
Katolícka charita diecézy Greensburg v západnej Pensylvánii financuje výdavky skupiny ukrajinských utečencov, aby mohli na konci júla navštíviť okres Westmoreland v Pensylvánii a rozhodnúť sa, či sa chcú do tohto okresu natrvalo presťahovať, informuje agentúra Catholic News Agency.
Pri realizácii tohto projektu biskup Larry Kulick z Greensburgu spolupracuje s arcibiskupom Borysom Gudziakom z Ukrajinskej katolíckej archieparchie vo Philadelphii.
Návšteva sa začne spoločnou modlitbou a večerou v diecéznom centre, po ktorej bude nasledovať prehliadka okresu Westmoreland, ktorú zabezpečia zástupcovia krajského združenia Economic Growth Connection.
Ukrajinskí utečenci sa počas prehliadky dozvedia o pracovných príležitostiach v regióne a zoznámia sa so životom v kraji. Ide o desať rodín, ktoré utiekli z Ukrajiny a teraz žijú v iných častiach Spojených štátov amerických.
Marta Rubelová v mene Ukrajinskej katolíckej archieparchie vo Filadelfii poznamenala, že situácia ukrajinských utečencov je „mimoriadne naliehavá“.
Arcibiskup Gudziak uviedol, že vojna rozbila mnoho rodín, keďže muži v produktívnom veku nemajú dovolené opustiť Ukrajinu. „Odhaduje sa, že 80 percent ukrajinskej populácie má v kruhu rodiny a priateľov niekoho, kto sa stal obeťou vojny. Presun utečencov je teda náročný nielen ako fyzický proces, ale všetci utečenci musia čeliť aj hlbokým psychickým zraneniam a duchovným výzvam,“ vysvetlil arcibiskup.
Prostredie západnej Pensylvánie je podľa neho pre ukrajinských utečencov „bezpečné, zdravé a prívetivé miesto“. Ide o miesto s tradíciou ukrajinskej migrácie, a preto sú tam už etablovaní aj ukrajinskí duchovní.
Portál GNN informoval o prieskume medzi americkými učiteľmi a rodičmi, ktorý ukázal, že väčšina učiteľov a rodičov sa teší na blížiaci sa školský rok.
Dvom tretinám učiteľov počas letných prázdnin „chýba ich trieda“. Viac ako štvrtina učiteľov počas prázdnin zostáva vo „vzdelávacom režime“ a plánuje budúci školský rok. Väčšina učiteľov však prázdniny využíva na trávenie času s rodinou, oddych a cestovanie.
Polovica učiteľov súhlasila s tvrdením, že sa tešia na to, ako budú môcť pomáhať novej skupine detí, a 39 učiteľov „vyskúša nové a kreatívne spôsoby výučby“.
Priemerný americký učiteľ chce svoju miestnosť v škole pripraviť investíciou z vlastného vrecka vo výške 320 dolárov.
Až 58 percent rodičov uviedlo, že sa na nasledujúci školský rok tešia, a dve tretiny rodičov veria, že budúci školský rok bude ešte lepší ako ten posledný. S posledným školským rokom malo pozitívnu skúsenosť 70 percent rodín.
Najčastejšími dôvodmi ohodnotenia posledného roka ako pozitívneho boli dobré známky dieťaťa (46 percent), novonadobudnuté zručnosti (34 percent) a nové sociálne schopnosti (30 percent).
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
