Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Sochu Vladimira Iľjiča Lenina, ktorá kedysi dominovala Leninovmu námestiu pred popradskou nemocnicou, zastihol po Nežnej revolúcii neobyčajný osud. Pôvodne mal byť vodca ruskej komunistickej revolúcie pýchou mesta Poprad, no dnes stojí v americkom meste Seattle, kde vyvoláva vášnivé diskusie a protesty.
Socha Lenina bola dlhé roky považovaná za jeden z najvýraznejších symbolov komunistického režimu vo východnej Európe. V Poprade túto impozantnú bronzovú sochu inštalovali len krátko pred pádom komunistického režimu v roku 1988.
Už o rok neskôr počas Nežnej revolúcie sa však stala objektom kontroverzií a vyvolala prejavy nesúhlasu, až ju napokon odstránili z verejného priestoru. Jej neobyčajná cesta pokračovala až za oceán, kde v americkom Seattli získala nové miesto a odlišnú symboliku.
Socha Lenina, vysoká šesť metrov a vážiaca sedem ton, bola dielom bulharského sochára Emila Venkova. So svojimi mohutnými rozmermi a dramatickou pózou, ktorá zdôrazňovala Leninov revolučný zápal, vznikla na objednávku Komunistickej strany Československa.
Počas svojho krátkeho umiestnenia v Poprade stihla byť svedkom komunistických osláv, manifestácií a povinných ceremónií.
Hoci socha Lenina stála na popradskom námestí len necelé dva roky, v mysliach miestnych zanechala nezmazateľnú stopu. Mnohí obyvatelia spomínajú na sochu v súvislosti s organizovanými podujatiami, ktoré boli často povinné. Opýtali sme sa ich, ako sa im vryla do pamäti.
„Pamätám si, ako sme museli stáť pod sochou v pionierskej rovnošate a recitovať básničky o Leninovi. Bolo to absurdné,“ spomína jeden z opýtaných. Oslavy 1. mája či pionierske sľuby sa konali priamo pod sochou ruského marxistického revolucionára.
Pre deti bola socha miestom hier – niektorí si pamätajú, ako sa fotili pri Leninovej nohe alebo sedeli na schodoch pod podstavcom. „My deti sme si vôbec neuvedomovali, čo tá socha znamená. Brali sme ju ako kulisu svojich hier,“ hovorí žena, ktorá prežila detstvo v blízkosti námestia.
„Keď sme išli do nemocnice so starkou, vždy sme prešli okolo Lenina. Bol to jednoducho orientačný bod v meste,“ spomína starší Popradčan.
Na druhej strane iným ostala trpká spomienka na to, ako sa najväčší mestský park premenil na betónové námestie, čo vnímali ako devastáciu verejného priestoru. „Bolo to, akoby zničili kus našej identity, aby tam mohli postaviť niečo, čo nikto z nás nechcel,“ hovorí ďalšia pamätníčka.
Pre mnohých však socha nepredstavovala len ideológiu, ale aj útlak a totalitnú moc. Po páde režimu sa rýchlo stala cieľom kritiky a kreatívneho protestu. Ľudia ju natierali červenou farbou, symbolizujúcou krv, alebo ju obliekali do rôznych kostýmov, čím vyjadrovali svoj odpor voči bývalému režimu.
Iní spomínajú, ako pridali Leninovi ruksak na chrbát a stopy, ktoré smerovali k neďalekej nemocnici s nápisom: Kam kráča vodca proletariátu? Tieto kreatívne výstupy boli prejavom odporu voči vtedajšej ideológii, no zároveň aj spôsobom, ako sa s ňou vyrovnať.
„Jedného rána som videl Lenina s čapicou a fúzmi. Ľudia si z neho urobili akúsi výkladnú skriňu svojho odporu,“ spomína obyvateľ, ktorý bol svedkom týchto udalostí. Tieto akcie zmenili vážnosť monumentu na zdroj irónie a výsmechu.
Po páde režimu bola socha odstránená z verejného priestoru a dočasne umiestnená na dvore technických služieb mesta Poprad, odkiaľ mala putovať na roztavenie. Tam si ju všimol v roku 1993 učiteľ angličtiny Lewis Carpenter, ktorý v tom čase pôsobil na Slovensku.
Bol toho názoru, že vymazaním všetkých znakov komunizmu a snahou poprieť všetko, čo s ním súvisí, by Slovensko odmietlo časť svojej národnej identity.
Rozhodol sa preto sochu odkúpiť a previezť do svojho rodného Seattlu, kde ju chcel inštalovať pred slovenskú kolibu. Prepraviť takú masívnu sochu do USA však nebolo nič jednoduché a najmä nie lacné. Jej cestovný lístok bol totiž drahší ako lístok bežného pasažiera.
Zatiaľ čo sochu kúpil za 13-tisíc dolárov, jej preprava stála o tisíc dolárov viac. Sochu rozdelili na tri časti a prepravili loďou do Seattlu v štáte Washington.
Ako spomína novinár Tomáš Füllop, ktorý s Lewisom Carpenterom spravil niekoľko rozhovorov: „Pre Lewisa ako pre človeka, ktorý nikdy nezažil autoritatívny režim, bolo Slovensko fascinujúcou krajinou s veľkým komunistickým dedičstvom.
Považoval za mimoriadny zážitok, že sa mohol rozprávať s ľuďmi, ktorí žili takmer pol storočia zatvorení za železnou oponou.“
Predtým ako stihol nadšený Američan svoj nápad so sochou Lenina zrealizovať, cesty mu skrížila automobilová nehoda, pri ktorej tragicky zahynul. Po jeho smrti sa socha Lenina dostala pod správu mesta, ktoré ju strategicky umiestnilo do štvrte Fremont, známej svojím neformálnym a nekonvenčným prístupom k umeniu a kultúre.
Z pôvodného symbolu autoritárskeho režimu sa socha stala objektom umenia, irónie a kreativity. Pravidelne ju obliekajú do kostýmov, natierajú ju alebo ju využívajú na reklamu či ako platformu pre politické protesty.
Počas Vianoc na nej svieti červená hviezda, počas osláv Pride ju zdobia dúhové farby a raz bola dokonca pretvorená na obrovské burrito na propagáciu mexickej reštaurácie.
V Seattli sa Leninova socha dostala do centra pozornosti najmä počas intenzívnych spoločenských debát o odstránení konfederačných pamätníkov v USA.
Zatiaľ čo niektorí obhajcovia historických pamätníkov poukazovali na potrebu zachovania pamiatok na minulosť, iní hovorili o potrebe vysporiadania sa s minulosťou. Leninova socha sa tak prirodzene stala súčasťou širšieho diskurzu o tom, aké symboly patria do verejného priestoru.
Počas protestov za odstránenie sochy konfederačného generála Roberta E. Leeho, pripomínajúcej otroctvo, rasizmus a segregáciu v Charlottesville v roku 2017 sa objavili výzvy aj na odstránenie sochy Lenina.
Mesto Seattle sa bráni tým, že socha je dlhodobo na predaj, no zatiaľ sa nenašiel žiadny vhodný kupec. Len pre zaujímavosť, cena Leninovej sochys sa pohybuje v hodnote 300-tisíc dolárov.
Pre odporcov sochy predstavuje Lenin tyrana a ideológiu, ktorá spôsobila smrť miliónov ľudí. „Nemá miesto v našej krajine ani spoločnosti,“ tvrdia demonštranti, ktorí požadujú jej odstránenie. Títo kritici vnímajú Leninovu prítomnosť na americkom námestí ako urážku demokratických hodnôt.
Na druhej strane existujú aj hlasy, ktoré bránia zachovanie sochy ako symbolického mementa pre všetkých, ktorí dnes spochybňujú alebo znevažujú históriu. V americkom kontexte tak socha stratila svoj pôvodný ideologický význam a stala sa symbolom irónie a polarizácie.
Leninova socha, ktorá prešla z popradského námestia do umeleckej štvrte v Seattli je dôkazom toho, že ideologické monumenty sú viac než len historický artefakt.
Jej neobyčajná cesta symbolizuje dynamiku spoločenských zmien, schopnosť reinterpretovať historické symboly a podnecuje neustály dialóg medzi minulosťou a prítomnosťou.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
