Závislí kňazi? Do minúty dám dokopy desať mien

Ani kňazom sa nevyhýbajú problémy so závislosťami. Aký je dôvod, že im prepadnú aj oni?

Jedným z dôvodov sú nároky, ktoré na kňazov kladieme. Predstavujeme si ich trochu ako supermanov, ktorí sú duchovní a zároveň praktickí, majú dar slova, sú k dispozícii 24 hodín denne, vedia to s rodinami, deťmi, mládežou, seniormi, dokážu hovoriť v pravý čas tie správne vety, sú manažérsky schopní, empatickí, komunikujú s komunálnymi politikmi, zvládnu zorganizovať rekonštrukciu fár, kostolov, nemajú žiadne neresti… Kňazi sa usilujú naplniť tieto očakávania, ale nikdy sa to nedá celkom zvládnuť. Zlyhanie ich potom trápi, a pokiaľ sú sklamaní aj v ďalších oblastiach – trebárs majú pocit, že ich nepodržal biskup –, stratia svoj niekdajší elán a potom hľadajú cesty, ako z toho von.

Na Slovensku občas počuť o závislosti kňaza od alkoholu. Aké iné závislosti majú?

Ide trebárs o závislosť od liekov, započítal by som sem aj workoholizmus, ktorý máva neblahé dôsledky. Pred časom absolvovali kňazi v Pražskej arcidiecéze prednášku o závislostiach od porna, čo bol výborný počin, pretože z štatistík vyplýva, ako veľmi je táto závislosť rozšírená, ako narušuje sexuálny život medzi manželmi, u dospievajúcich spôsobuje nesústredenosť v škole a neplnoletí získavajú úplne scestné predstavy o tom, ako by mali vyzerať manželské vzťahy. Nepoznám žiadnu štatistiku, nakoľko sa táto závislosť môže týkať aj kňazov. Je však dobré, že sa o tejto tabuizovanej oblasti hovorí, pretože ak má byť kňaz dobrým sprievodcom svojich farníkov, mal by vedieť, čo ľudí trápi.

Aj závislí kňazi sú služobníkmi Cirkvi. Má pre nich riešenie?

Keď mal niekto problém s alkoholom, často sa to riešilo tým, že bol dotyčný kňaz len preložený – napríklad k inému kňazovi – a povedali mu: „Daj naňho pozor, aby nerobil hlúposti.“ Ale to nie je riešenie. Ukazuje sa, že takto sa problémy riešiť nedajú.

Aj kvôli takýmto prípadom rozbiehate projekt Dvor nádeje, kde budú aj závislí kňazi. V čom je jedinečný?

Nebudú tu len kňazi, ale aj laici. A to z toho dôvodu, aby kňaz v komunite nevytváral sám na seba tlak – aby tam nebol za pána farára, ktorý má v komunite niekomu pomáhať. To vôbec nie! Bude tam posledný medzi poslednými a je jedno, či vedľa neho bude kamarát, ktorý bral drogy a bol bezdomovcom desať rokov, alebo tam bude nejaký lekár, ktorý má iné problémy so závislosťou. Každý tam bude sám za seba. Projekt je postavený na modlitbe a práci. Má regulu, pravidlá, ktoré tam človeka držia. Sme úplne na začiatku. Máme miesto, kde bude komunita žiť, treba ho rekonštruovať. Sme vo fáze papierovania.

Koľko kňazov bude začlenených do komunity?

Chceme začať skôr v menšom. Areál má veľkú kapacitu, vždy je možnosť rozširovať sa do väčšieho, ale chceme začať pätnástimi osobami v rámci komunity. Ak tam bude maximálne päť kňazov, je to už veľa, skôr nejaké menšie číslo. Ak sa komunita bude časom zväčšovať, môže sa zvýšiť aj počet kňazov, ktorí budú členmi komunity a jej terapie.

Ponechanie závislých kňazov na nich samých je zlé, idú cez čiaru. Hoci tvrdia, že to zvládajú, je to čakanie na problém.

Vďaka svojej práci sa stretávaš s fenoménom závislých kňazov dlhšie. Koľko ich asi je v Českej republike?

Netrúfnem si to odhadnúť, povedať nejaké čísla, ale keby som mal minútu, dám dokopy desať konkrétnych mien kňazov. Tí sú buď v procese liečby, alebo by mohli o hodinu okamžite nastúpiť na liečbu, pretože je to zlé. Už idú cez čiaru. Sú to ľudia, o ktorých viem. Tvrdia, že to zvládajú a majú pod kontrolou, že to nejako dopadne, ale nedopadne to dobre. Toto je čakanie na problém.

Kňazi sú často braní ako morálna autorita nielen vo farnosti. Ako sa s takýmto problémom vyrovnávajú oni sami?

Veľmi ich to trápi, sú vnútorne nešťastní. Dôvodov, pre ktoré sa dostali do tejto situácie, je veľa. Určite ani jeden nie je typický. Napadá mi kňaz, ktorý bol výborný vo svojej farnosti, stále niečo podnikal a vyhorel. To bol dôvod, pre ktorý to s ním išlo dolu vodou. Nezastavilo sa to včas a on sám to už nie je schopný zastaviť, potrebuje pomoc zvonka. Niekedy je to aj tým, ak sa im niečo v živote nepodarí, a obávam sa, že únik do závislosti je spôsob, ako sa s tým vyrovnávajú. Je to pre nich ako tŕň, aj keď je to staršieho dáta. Spoločným menovateľom však môže byť to, že pri nich nebol včas niekto, s kým by mohli niesť svoj kríž. Komu by sa mohli zveriť, kto by s nimi trávil nejaký čas. Nehovorím, že to vždy funguje stopercentne, ale v 60 percent prípadov by to mohlo pomôcť, aby sa nedostali na šikmú plochu, z ktorej si už nepomôžu.

Komunitu Dvor nádeje má viesť ako jeden z formátorov kňaz, ktorý si sám prešiel závislosťou. Bude to nápomocný faktor?

Veľa sme premýšľali a rozprávali sa o tom, či je to dobrý nápad, alebo nie. Spočiatku sme si mysleli, že to dobrý nápad nie je. Keď sme postupne tohto otca Jendu spoznávali, rozhodli sme sa inak. On si skutočne prešiel skúsenosťou zo zahraničia (bol v Južnej Amerike), ktorá je tým, čo chceme v Čechách ponúknuť. Sám je nadšený a zapálený pre túto službu. Po mnohých konzultáciách a poradách sme si povedali, že to pôjde. No projekt nebude len o ňom, nebude tam šéf, ktorý by mal zodpovednosť. Otec Jenda bude súčasťou tímu, ktorý bude pracovať spolu. Spoliehame sa na to, že spoločenstvo tam bude veľmi voči sebe otvorené. Nebude tam môcť byť žiadny alkohol ani sociálne siete, pretože aj to je svet závislosti. Rovnako bez cigariet a všetkých tých vecí, ktoré ich ovládli – budú musieť žiť v komunite bez toho. Nie je to väzenie, vždy budú môcť odísť, ale toto budú pravidlá, na ktorých bude komunita fungovať. Denne tam bude zdieľanie, porady. Prostredie bude bezpečné aj tým, že sa budeme opierať o skúsenosti tohto projektu zo zahraničia, čo je výborné. Nevyrábame niečo na zelenej lúke, máme možnosť konzultácií a pomoci práve z cudziny.

Čo by najviac potrebovali kňazi na šikmej ploche?

Žijeme v dobe, keď nikto na nič nemá čas. Rodičia nemajú čas na deti. Priatelia sa o sebe navzájom dozvedia viac z príspevkov na sociálnych sieťach, než aby šli spoločne na večeru alebo si vyšli na víkend. Nosíme v sebe svoje úzkosti, strachy, prehry. Môže nám pomôcť niekto, kto nám dá svoj čas. A komu dáme my príležitosť, aby nám svoj čas venoval. U kňazov to platí rovnako: „Rozprávaj, počúvam ťa, mám na teba čas.“ Keď táto veta zaznie včas, je to ten správny liek, ktorý pomáha nielen kňazom.