Existujú dve reality života, ktoré mu dávajú zmysel – láska a práca. Aj keď v posledných rokoch došlo k zásadným zmenám v pracovnom systéme, spôsobeným obrovským technologickým pokrokom, zmysel práce zostáva rovnaký. Práca totiž slúži nielen na zaistenie dôstojného príjmu pre seba a svoju rodinu, ale tiež prispieva k pocitu uznania a spokojnosti.
Deje sa to preto, lebo v práci odovzdávame niečo zo seba, čo hovorí o našej špecifickosti a jedinečnosti. A to platí aj vtedy, keď je práca rutinná alebo zdanlivo skromná. Samozrejme, bolo by ideálne, ak by každý robil prácu, ktorú má rád a ktorá ho napĺňa, aby sa cítil užitočný a spokojný, ale často to tak nie je.
Práca by mala slúžiť človeku a nie naopak.
Čo teda robiť? Taliansky spisovateľ a novinár Gianni Rodari nám pripomína: „Robil som mnoho prác a toto som sa naučil: Pokiaľ musíš urobiť nejakú vec, urob ju dobre. Niečo dobrého z toho vzíde.“ Robte teda svoju prácu dobre s presvedčením, že tým prispievate k dobru všetkých. Práca by však mala slúžiť človeku a nie naopak. Okrem toho by mal byť vzťah k práci pozitívny a vyvážený, pretože ľudia potrebujú aj iné veci.
Pápež František nás na to upozorňuje: „Človek, ktorý pracuje, by mal mať tiež čas na odpočinok, trávenie času s rodinou, na zábavu, čítanie, počúvanie hudby, športovanie. Ak činnosť nevytvára priestor pre zdravý odpočinok a oddych, stáva sa formou otroctva.“
A tak sme dospeli k samej podstate práce: umožniť jednotlivcom a komunitám žiť a napredovať, uľahčujúc každému pracovať podľa vlastných schopností. Robme teda svoju prácu dobre a považujme svoje úsilie za nevyhnutný základ pre súčasnosť a budúcnosť ľudstva.