Zneužitie v sekte nemá kto riešiť, len psychológ na to nestačí

Okrem osemnástich registrovaných cirkví ponúka na Slovensku svoje učenie a získava náboženský vplyv ešte ďalších cca 150 náboženských spoločností z celého spektra duchovných ciest. Nie je tajomstvom, že sa bez väčších problémov dostávajú do škôl cez prednášky.

Ich manipuláciu a deštrukčný vplyv nevie podľa riaditeľa cirkevného odboru Ministerstva kultúry SR Radovana Čikeša aktuálne nik odborne riešiť. Položili sme mu niekoľko ďalších otázok:

Váš odbor zodpovedá za registráciu nových náboženských spoločenstiev. Overujete pravdivosť informácií, ktoré vám musia podľa zákona predložiť?

Registračný proces je dôležitá činnosť cirkevného odboru, ktorá sa riadi najmä správnym poriadkom. Registrujúci orgán má preto zákonnú povinnosť zistiť pred vydaním rozhodnutia presne a úplne skutočný stav veci.

Pri žiadostiach o registráciu nehodnotíme teologickú podstatu žiadateľa, ale najmä to, či jeho činnosť nie je v rozpore so zákonmi, ochranou bezpečnosti občanov a verejného poriadku, zdravia a mravnosti, zásadami ľudskosti a znášanlivosti alebo či nie sú ohrozené práva iných právnických osôb a občanov.

Prečítajte si aj:

Ako prebieha proces registrácie nového spoločenstva zo strany ministerstva?
Zákon č. 308/1991 Zb. v znení neskorších predpisov presne stanovuje, čo je žiadateľ o registráciu povinný predložiť. Rozdelil by som to na kvalitatívne a kvantitatívne požiadavky.

K tým prvým patrí základná informácia o cirkvi, jej charakteristika, učenie a poslanie vrátane vyhlásenia, že bude rešpektovať právne predpisy a toleranciu k iným cirkvám či osobám bez vyznania.

Druhou zásadnou požiadavkou je početný cenzus a ten je nastavený pomerne prísne. K žiadateľovi sa musí hlásiť aspoň 50-tisíc plnoletých členov, občanov SR s trvalým pobytom na tomto území.

Cenzus je predmetom kritiky a v poslednom období boli v parlamente viaceré neúspešné pokusy o jeho liberalizáciu. Ide o komplikovanú tému, v princípe však platí, že ústavný súd v roku 2010 jasne konštatoval, že registračný systém je kompatibilný s ústavou.

Kto zodpovedá za hodnotiace stanovisko o žiadateľovi, aby ste mohli vydať rozhodnutie o registrácii?

Registrujúci orgán, teda Ministerstvo kultúry SR. Podkladom pre rozhodnutie je predložená žiadosť, zhromaždené dôkazy a stanoviská štátnych a iných subjektov, prax a skúsenosti registrujúceho orgánu z jeho úradnej činnosti.

Dôležitou súčasťou sú však znalecké posudky, ktoré si nechávame vyhotoviť. Komunikujeme, samozrejme, so žiadateľom ako účastníkom konania.

Znalecké posudky sú teda dosť rozhodujúce. S kým spolupracujete?

Na Slovensku je už v súčasnosti ustanovený znalec pre oblasť náboženského extrémizmu. V období, keď sme riešili poslednú registračnú kauzu, však ešte nepôsobil, takže sme boli nútení z titulu registrujúceho orgánu znalca sami ustanoviť.

Kľúčové posudky nám poskytol Ľubomír Martin Ondrášek, ktorý pôsobí na prestížnych amerických univerzitách a je podľa môjho názoru najväčším odborníkom na charizmatické kresťanstvo.

Na svojej stránke uvádzate, že ste odmietli registráciu napríklad Ateistickej cirkvi neveriacich. Čo môže zabrániť registrovaniu cirkvi?

Ide najmä o súlad činnosti žiadateľa so zákonom č. 308/1991 Zb. Ak sa v registračnom procese jasne preukáže, že založenie a činnosť žiadateľa je s týmto zákonom v rozpore, žiadosť odmietneme. V opačnom prípade subjekt zaregistrujeme a pribudne k osemnástim cirkvám a náboženským spoločnostiam, ktoré sú v súčasnosti registrované na Slovensku.

Pokiaľ sa potvrdia dôkazy o náboženskej neznášanlivosti a radikalizme, registráciu dané spoločenstvo nedostane.

Niektoré spoločenstvá sa podľa vašich informácií dokonca súdia pre zamietnutie registrácie. Ktoré spoločenstvá nedostali registráciu a prečo?

Odvolať sa proti zamietavému rozhodnutiu je ich zákonná možnosť. Posledné rozhodnutie o odmietnutí registrácie bolo ešte v roku 2018, pričom Najvyšší správny súd SR minulý rok potvrdil naše rozhodnutie.

Dôvodom tohto odmietnutia registrácie Cirkvi kresťanské spoločenstvá Slovenska bolo naše zistenie, že žiadateľ o registráciu nenapĺňa zákonom stanovenú definíciu cirkvi.

Druhým nespochybniteľným argumentom boli dôkazy, svedčiace o pretrvávajúcej náboženskej neznášanlivosti. Znalecké zisťovanie preukázalo, že toto spoločenstvo vykazuje znaky a praktiky deštruktívnych náboženských skupín a je charakteristické náboženským radikalizmom, obsahujúcim prvky podnecovania náboženskej neznášanlivosti.

Registrované spoločenstvá či cirkvi sa zaväzujú dodržiavať právny poriadok. Čo však v prípade, ak dochádza v činnosti takejto komunity k obmedzovaniu osobnej slobody v duchu učenia komunity, k manipulácii, neprehľadným finančným tokom? Má ministerstvo kultúry kompetenciu zasiahnuť?

Jednoznačne áno. Zákon nám umožňuje odobratie registrácie, ak by dochádzalo k týmto skutočnostiam. Nikdy sme však takéto konanie nezačali. Je to ďalší podporný argument, prečo sú podmienky registrácie nastavené tak prísne.

Ak je cirkev zaregistrovaná, prešla náročným procesom posúdenia a získala štátnu akceptáciu, ktorá prináša praktické výhody, ako aj spoločenský rešpekt.

Samozrejme, môžu nastať kritické momenty vo vzťahu medzi veriacimi a orgánmi cirkví, s ktorými sme potom konfrontovaní. Tu však treba citlivo posúdiť, či dochádza k narušeniu hranice medzi cirkevnou autonómiou a porušovaním občianskych práv veriaceho.

Existuje tu zjavný rozdiel medzi novými náboženskými hnutiami a tradičnými (historickými) cirkvami, ktoré už majú vypracované kontrolné mechanizmy a odvolacie inštancie na ochranu veriacich alebo nastavený spôsob vnútrocirkevnej diskusie. Dobrým príkladom je aj spôsob, ako Katolícka cirkev riešila otázku hnutia Nazaret.

Na webovej stránke sú uvedené registrované cirkvi a náboženské spoločenstvá. Máte prehľad, koľko neregistrovaných komunít v skutočnosti na Slovensku existuje?

Podľa výsledkov zo sčítania obyvateľstva z roku 2021 tu pôsobí okolo 150 neregistrovaných náboženských subjektov. Je to pestrá a dynamická vzorka, zložená z príslušníkov svetových náboženstiev (budhizmus, hinduizmus, islam), menších kresťanských hnutí, ako aj novopohanských a iných spirituálnych skupín.

Z hľadiska počtu je to však v porovnaní s tradičnými registrovanými cirkvami pomerne malá skupina, ktorá tvorí celkovo len 1 % obyvateľstva.

V posledných mesiacoch rezonuje prípad spoločenstva AllatRa, ktoré presiahlo hranice rozumného vplyvu vstupom do najcitlivejších zón štátneho aparátu. Sledujete aj neregistrované spoločenstvá, ich pohyb, činnosť a presah do politiky či do inej závažnej zóny spoločnosti?

Zhromažďujeme údaje a analyzujeme neregistrovanú duchovnú scénu. Spolupracujeme aj s akademickou obcou v Česku aj na Slovensku, cenným zdrojom informácií sú aj samotní prívrženci alebo bývalí členovia týchto spoločenstiev, ktorí sa na nás obracajú. Snažíme sa im pomôcť alebo ich nasmerovať na iné odborné inštitúcie.

Mnohé spoločenstvá radikálne pretrhávajú alebo narúšajú rodinné aj iné sociálne vzťahy. Chýbajú však pracoviská na pomoc dotknutým členom rodín či tým, ktorí zo sekty odišli. V zahraničí sú takéto centrá bežné. Ako sa k tomu chce postaviť ministerstvo kultúry?

Pokiaľ viem, žiaden európsky štát nemá takéto centrum pomoci na štátnej úrovni. Ide skôr o centrá na úrovni občianskych združení, často založené rodičmi obetí alebo samotnými cirkvami. Pravdou je, že sa u nás tejto forme odbornej pomoci venuje veľmi málo pracovísk a odborníkov z radov psychológov, sociálnych pracovníkov či výchovných poradcov.

Na Slovensku je len zopár miest, kde sa môžu ľudia obrátiť s otázkami týkajúcimi sa náboženstva a odborníkov vieme spočítať na prstoch jednej ruky.

Jedným z miest, na ktoré sa môžu obete náboženského zneužívania obrátiť, je aj cirkevný odbor ministerstva kultúry. Vieme obetiam poskytnúť informácie, pomôcť zorientovať sa v problematike, nasmerovať ich na ďalšiu odbornú pomoc, poskytnúť odborné stanovisko.

V prípade, že niekto zneužije náboženskú slobodu a vyznanie ako zámienku pre svoje aktivity, ktoré obmedzujú osobnú slobodu, porušujú základné ľudské práva a práva dieťaťa, má každý právo a povinnosť obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní.

Prečítajte si aj:

Na stránke máte vypracovaný manuál rozpoznania nebezpečnej náboženskej spoločnosti. Bežní ľudia však nechodia surfovať na web ministerstva kultúry, aby sa poučili. Ako sa takéto informácie dostanú tam, kam sa majú dostať?

Psychická manipulácia patrí k vzorcom ľudského správania a je našou zodpovednosťou sa voči nej brániť. To by nás mala naučiť rodina, škola či okolie. V týchto časoch si intenzívnejšie uvedomujeme, že nám chýba základná informovanosť. Ak niekto hľadá informácie, nemá kam siahnuť.

Zároveň výrazne absentujú vyškolení odborníci v tejto oblasti. Ak ide o človeka, ktorý má závažný problém, je to možné riešiť len na úrovni trestného oznámenia. To však nijako nezmenší jeho zranenie či to, akým spôsobom mu bolo ublížené.

Možno si niekto povie, že na to stačí akýkoľvek psychológ, no nie je to pravda. Na to, aby mohol poskytnúť účinnú intervenciu, musí mať primerané vzdelanie, aby rozumel, čo znamená náboženská závislosť alebo náboženské zneužitie.

Musíme sa zároveň viac venovať edukácii na základných a stredných školách, aby už deti dokázali rozlíšiť, ktoré hodnoty sú spojené so zdravým náboženským spoločenstvom. V tejto oblasti sa snažíme angažovať najmä prevenciou a osvetou. Konkrétne výstupy sú na webe ministerstva kultúry.

Problémom je nedostatok odborníkov, ktorí by vedeli pomôcť ľuďom zasiahnutých sektami. Vieme ich spočítať na prstoch jednej ruky.

Keď už sme pri školách: nie je tajomstvom, že tieto spoločenstvá sa veľmi často infiltrujú priamo do škôl cez rôzne lukratívne prednášky, napríklad o ľudských právach. Sú riaditelia škôl informovaní o tom, ktoré spoločenstvá je prípustné pustiť do škôl?

Toto je veľmi vážny a dlhodobo neriešený problém. Skoro na dennej báze sa na nás obracajú učitelia so žiadosťou o konzultovanie konkrétnej skupiny, ktorá škole niečo ponúka. Toto však určite nie je principiálne riešenie. Platí zásada, že školy sú metodicky riadené ministerstvom školstva, pričom ich zriaďovatelia sú kompetentní poskytovať im odbornú a poradenskú činnosť.

Upozorňovanie riaditeľov škôl na nebezpečné preventívne programy je preto v kompetencii týchto subjektov. Podľa mojich informácií ministerstvo školstva aktuálne pripravuje v rámci národného projektu Duševné zdravie a prevencia online databázu preventívnych programov, ktorá by mohla pomôcť aj riaditeľom škôl zorientovať sa v bludisku lákavých a lukratívnych ponúk.

Doteraz sme nad sektami mávli rukou, po AllatRe sú však ľudia v strehu. Hrozí nám nebezpečenstvo zo strany takýchto komunít? Vie ministerstvo a cirkevný odbor zaručiť autonómiu štátu a jeho orgánov voči takýmto možnostiam vplyvu?

Spoločnosť venuje pozornosť tomuto problému len vtedy, ak sa jej to bytostne týka. Médiá a občania si všímajú a vidia len vrchol pyramídy, ale kým sa príde k tomu vrcholu, dané hnutie a problematika ich absolútne nezaujíma.

Mediálne zaujímavými sa stávajú hnutia len vtedy, ak hlásajú šokujúce senzácie a z nášho klasického pohľadu na religiozitu niečo úplne „uletene nenormálne“.

Takéto uchopenie témy však tieto hnutia viac radikalizuje a ešte viac stavia do konfliktu s väčšinovou spoločnosťou. V žiadnom prípade to však neznamená, že by sme mali zavierať oči pred hrozbou a hnutiami, ktoré v konečnom dôsledku oslabujú piliere spoločnosti a samotné spoločenské zásady.

Úlohu nášho rezortu kultúry vidím najmä v prevencii a mediálnej výchove. V neposlednom rade je to však aj informačná a analytická podpora bezpečnostným zložkám, ktoré sú za túto oblasť zodpovedné.

Foto – Dominik Sepp