Každý, kto sa dostane na olympiádu, musí byť špička

Už tento piatok sa v hlavnom meste Japonska začnú odložené Hry XXXII. olympiády. Slovenské zástavy ponesú na otváracom ceremoniáli Zuzana Rehák Štefečeková a Matej Beňuš. V dejisku hier je už teraz člen mediálneho oddelenia Slovenského olympijského a športového výboru Peter Pašuth. Má za sebou viac ako 20-ročnú kariéru športového novinára a Tokio je jeho šiesta olympiáda.

Sme otvorení rozhovoru.
Potrebujeme však vašu pomoc.

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!

V rozhovore pre nm.sk priamo z miesta hovorí:

  • prečo sa z letiska v Tokiu dostal až po šiestich hodinách od príletu
  • aké covid opatrenia musia dodržiavať
  • čo sa momentálne deje v zákulisí
  • či neprítomnosť divákov ovplyvní výkony športovcov
  • komu z našich drží palce a koľko medailí by sme mohli získať

Aká bola cesta do Tokia a ako vyzerali kontroly na letiskách?

Leteli sme priamou linkou z Viedne, let trval 11 hodín. Na Schwechate nevyžadovali ani testy, jedine pri nástupe do lietadla chceli vidieť aplikáciu OCHA, ktorú musia mať všetci účastníci olympiády. Sú v nej všetky povolenia a imigračné procedúry. Bez nej sme sa na letisku v Tokiu ani nevedeli pohnúť. Vo Viedni nám kontrolovali aj akreditácie. V Tokiu si dávajú veľký pozor, koho pustia. Najskôr sme tri hodiny čakali, kým nám znova skontrolovali aplikáciu OCHA a PCR testy, ktoré sme museli absolvovať ešte na Slovensku 96 a 72 hodín pred odletom. Výsledky museli byť na špeciálnom japonskom formulári. Testovať sme sa však nemohli hocikde – Japonci na to určili asi 20-25 miest na Slovensku.

Každá výprava alebo mediálna organizácia si musela určiť svojho covid manažéra, ktorý má na starosti členov skupiny. Ja takto zodpovedám za členov mediálneho oddelenia olympijského výboru. Všetci sme sa museli vopred zaregistrovať, mesiac vopred sme museli poslať tzv. „activity plány“, teda čo budeme robiť prvých 14 dní pobytu v Japonsku. Na základe toho prebehol na letisku schvaľovací proces a do aplikácie nám dali povolenie, že môžeme pokračovať ďalej.

Následne sme išli na PCR test zo slín. Na výsledok sme čakali asi dve hodiny. Medzitým nám aktivovali akreditácie, ktoré nám schválili už predtým. Potom sme postúpili na imigračnú kontrolu, kde nám opäť skontrolovali aplikáciu a doklady. Absolvovali sme aj colnú kontrolu. Von z letiska sme sa dostali po šiestich hodinách od príletu (úsmev).

Každý deň musíme odovzdávať vzorky slín, ktoré sa vyhodnocujú cez PCR testy.

Čo nasledovalo potom?

Tým, že sme prileteli na vzdialenejšie letisko Narita, čakala nás ešte hodina cesty na transportné mólo. Aj keď sme predtým s kolegami cestovali spolu v lietadle a v autobuse, každého posadili do samostatného taxíka, a tak nás odviezli do hotela. Čiže keď to zrátam, cesta z Viedne do hotela v Tokiu trvala 20 hodín.

Aké opatrenia platia na mieste v súvislosti s pandémiou?

Každý deň musíme odovzdávať vzorky slín, ktoré sa vyhodnocujú cez PCR testy. Pri vstupe do tlačového strediska nám merajú teplotu a všetci musia mať rúška. Nemôžeme sa hýbať mimo oblastí schválených v našich activity plánoch. Novinári môžu ísť do tlačového strediska a na športoviská, ktoré majú uvedené v tomto pláne. Televízni redaktori majú na výber miesta, odkiaľ môžu nakrúcať reportáže. Po 14 dňoch sa už budeme môcť pohybovať voľne, dovtedy máme akoby karanténny režim v bubline. Japonská vláda bude stav pandémie priebežne vyhodnocovať, lebo v posledných týždňoch pribudli nakazení. Ak by sa stav zhoršil, môže sa stať, že súčasné opatrenia budú platiť až do konca olympiády.

Čo sa týka opatrení, okrem aplikácie OCHA musíme mať stiahnutú aj ďalšiu aplikáciu, ktorá cez GPS sleduje náš pohyb a vyhodnocuje všetky naše kontakty. Z hotela môžeme ísť iba na kyvadlový autobus do tlačového strediska. Nemôžeme sa presúvať verejnou dopravou spolu s miestnymi ľuďmi. Ak sa chceme najesť, môžeme si jedlo objednať alebo máme 15 minút na to, aby sme si niečo kúpili v obchode a vrátili sa späť do hotela.

Musia byť novinári na olympiáde zaočkovaní?

Nie, nemusia byť ani novinári, ani športovci. Očkovanie dôrazne odporúčal Medzinárodný olympijský výbor, ale nebola to podmienka, keďže nevedeli zabezpečiť očkovanie športovcov z celého sveta. Ale stalo sa napríklad, že maďarská výprava túto podmienku pre svojich členov stanovila. Kto sa nezaočkoval, necestoval. Jedna športovkyňa, ktorá trénovala v Rakúsku, to vraj obišla tým, že povedala, že sa dá zaočkovať tam. Zistili však, že sa nezaočkovala, a tak za ňou poslali priamo do Tokia očkovací tím, aby dostala aspoň prvú dávku. Ona to však odmietla, a tak ju poslali domov.

Ako zatiaľ hodnotíte prístup organizátorov? Dá sa s nimi dorozumieť?

Zatiaľ som tu krátko, zhruba 24 hodín, ale myslím si, že systém majú dobre vymyslený, len procedúry na letisku mohli trochu urýchliť. Organizátori majú svoj štandard v prístupe a pripravenosti. Keď to porovnám s predchádzajúcimi olympiádami, zdá sa mi, že je tu menej dobrovoľníkov, čo je však logické, lebo sa snažia obmedziť počty a kontakty ľudí. Zatiaľ ide všetko, ako má, nič ma neprekvapilo.

Čo všetko sa deje v zákulisí posledných príprav pred otváracím ceremoniálom?

Tréningy a niektoré disciplíny bežia v podstate už teraz. Na obrazovke predo mnou práve beží softbalový zápas medzi Mexikom a Kanadou. Organizátori sú v režime, akoby už podujatie bežalo. De facto boli nachystaní už vlani, len to posunuli. Nemali ani problém so športoviskami a prípravami, skôr sa potrebovali dohodnúť na predĺžení nájmu športovísk. Väčšina športovísk je dlhodobo uzavretá iba pre olympijské hry. To platí aj pre tlačové stredisko, v ktorom teraz som. Všetko bolo posledný rok uzavreté a nachystané na tieto dni.

Čo robia momentálne novinári?

Dnes napríklad tlačový atašé našej výpravy, ktorý sa nachádza priamo v olympijskej dedine, zverejnil mená našich vlajkonosičov. Našou úlohou v mediálnom oddelení je prinášať teraz aj počas hier aktuálne informácie z výpravy, rozhovory so športovcami, zaujímavosti a podobne.

A čomu sa venujú vaši kolegovia z médií?

V hale tlačového strediska je momentálne odhadom tritisíc ľudí, každý si pripravuje články. Už teraz prebiehajú rôzne tlačové konferencie. Novinári si pripravujú materiály, študujú posledné veci. V dnešnej dobe nie je problém spojiť sa so športovcom cez rôzne aplikácie, takže už teraz robia prvé rozhovory priamo z miesta.

Fandím všetkým, lebo pre všetkých je výhra už len to, že sa sem dostali.

Boli ste sa už pozrieť v olympijskej dedine?

Tam sa novinári tentoraz ani nedostanú. Ešte v Pekingu sme mohli chodiť za športovcami do olympijskej dediny a na rozhovory prakticky každý deň, stačilo si vopred rezervovať termín návštevy a vyzdvihnúť si špeciálny akreditačný pas. V Londýne sa to zmenilo, tam i neskôr bolo možné navštíviť rezidenčnú časť dediny len počas dvoch, troch vyhradených dní pred začiatkom hier. V Tokiu pre pandémiu koronavírusu zrušili aj túto možnosť.

Ktorí naši športovci majú podľa vás najväčšie šance na úspech? Ktorým držíte najviac palce?

Držím palce všetkým. Všetci sú výnimoční už len tým, že sa dostali do výpravy, lebo to je v dnešnej dobe veľmi náročné. V každej disciplíne je obmedzený počet účastníkov. Veľa skvelých športovcov sa sem ani nedostalo a pritom by mohli bojovať o medailu. Vezmime si napríklad náš vodný slalom. Medzi single kanoistami v C1 by mohol štartovať nielen Matej Beňuš, ktorý tu je, ale aj Sašo Slafkovský a Michal Martikán a všetci traja by mohli bojovať o medailu. Takto sa medzi sebou vyradili. V single kanoe je tuším len 15 najlepších na svete, čiže každý, kto sa sem dostane, už musí byť špička. Takisto je to v každej inej disciplíne, je tu výkvet. Preto hovorím, že fandím všetkým, lebo pre všetkých je výhra už len to, že sa sem dostali.

Adeptov na veľmi dobré umiestnenie je veľa. Keby som šiel podľa predchádzajúcich výsledkov z majstrovstiev sveta a Európy, tak musím spomenúť Zuzku Rehák Štefečekovú, ktorá bola už dvakrát strieborná, Danku Bartekovú, Erika Vargu, Juraja Tužinského alebo Patrika Jányho – to je pätica strelcov. Vo vodnom slalome máme Mateja Beňuša s Kubom Grigarom, ďalej K4 a K2 v rýchlostnej kanoistike. Prekvapiť môže boxer Andrej „Bandi“ Csemez. A nezabúdajme ani na obhajcu zlata v chôdzi na 50 km Mateja Tótha. Čiže adeptov je veľa, uvidíme, ako to dopadne.

Viacerí sme sa zhodli, že by sme sa mohli vrátiť so štyrmi medailami.

Olympiáda bude bez divákov. Môže to ovplyvniť výkon športovcov?

Ako u koho. Myslím si, že mnohí si za posledné obdobie zvykli na súťaženie bez divákov. Napríklad takí strelci okrem olympiády súťažia v komornejších podmienkach. Takže im to možno bude paradoxne vyhovovať. Nehovoril som o tom s nimi, ale myslím si, že aj oni vnímajú olympijskú atmosféru práve cez divákov. Čiže z tohto pohľadu im môžu chýbať. Určite však budú chýbať atlétom alebo plavcom.

Vrátime sa z Tokia s medailami?

Máme na to, deväť alebo desať športovcov by ich mohlo získať. Viacerí sme sa však zhodli, že by sme sa mohli vrátiť so štyrmi medailami. Vychádzame zo skúseností z minulosti. Keď sme si spočítali medaily z minulých majstrovstiev sveta a Európy, tak tretinu z tohto počtu napokon získali športovci na olympiáde. Ak to má byť tretina, tak budú štyri. Cenná je však každá medaila.

Titulná fotografia: archív Petra Pašutha

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články