Menu
Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú.
Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!
Policajný konvoj zastal pri bezpečnostnej kontrole. Keď otvorili bránu prevýchovného tábora, väzeň sa zadíval na rozľahlý priestor.
Prvú noc počul v tme šum vĺn a občasný hluk prichádzajúci z letiska. Vnímal, že je o niečo bližšie k svojmu milovanému mestu Nha Trang. Už počas prvých hodín ho uspalo striedanie prílivu a odlivu.
„Toto nie je hotel! No tak! Vstávaj, mravčia hlava!“
Thuan pootvoril oči a zbadal mohutnú siluetu strážnika, ktorý ho prebudil z driemot.
„Okamžite vstaň a nenechaj dôstojníkov čakať, mravčia hlava,“ zopakoval otrávene.
Thuan prešiel cez dvere a uvidel štyroch vojakov, ktorí sa tešili, ako sa na ňom vyvŕšia.
„Tak tu ho máme, nášho biskupa-sprisahanca!“ povedal jeden strážnik druhému a nahlas sa zasmial.
„K vašim nohám, Excelencia!“ posmieval sa druhý a napodobnil smiech prvého.
Thuan cítil, ako mu slabne telo. Bolel ho každý sval, predstavivosť pracovala na plné obrátky a zo strachu sa začal potácať.
Tretí strážnik pristúpil k Thuanovi a postrčil ho. Naklonil sa k jeho uchu a zafunel: „Nezabudni. Potom sa zahráme na slepú babu. Uvidíme, či uhádneš, kto ťa trafí!“
„To stačí,“ prerušil ich muž, ktorý ho zobudil. Snažil sa presadiť svoju autoritu. „Súdruhovia, máme splniť úlohu. Takže nech je tu ticho.“
„Rozkaz, súdruh Chim!“ zvolali všetci jednohlasne.
Dôstojník bol obrovskej postavy a jeho tvár vo svetle vyzerala drsnejšia. Vzal do ruky papier, ktorý sa chystal prečítať, a Thuan si všimol, že má úplne ohryzené nechty a popraskané končeky prstov.
„Nguyen Van Thuan, priznaj, že si sa pokúsil zradiť režim Vietnamskej ľudovej republiky a hájil si zahraničné záujmy. Zradil si národ. Ak pripustíš, že si sa mýlil, keď si sa vzoprel autoritám, ktoré zastupujú našu krajinu, budeš čoskoro prepustený.“
Ťažkopádny dôstojník sa snažil prečítať úradnú správu dôrazným tónom. Dokonca urobil krok vpred a vypol hruď.
Thuan cítil, ako mu slabne telo. Bolel ho každý sval, predstavivosť pracovala na plné obrátky a zo strachu sa začal potácať.
Snažil sa nájsť stratenú rovnováhu a v tichu pátral po uspokojivej odpovedi. „Ani sa nebudeš brániť proti obvineniam?“ hlas dôstojníka bol rovnako pevný ako jeho postoj. „Nuž, sám si si vybral mučenie. Odveďte zradcu do jamy. Uvidíme, či si to nerozmyslíš, kým príde dôstojník Tu Ha. Pretože jedného dňa sa tu objaví a potom uvidíš.“
Thuana viedli chodbou a postrkovali ho vpred. Zišli hlboko dolu a čeľuste priepasti sa otvorili.
„Tu zhniješ, zradca,“ opľul ho vojak a štuchol doň.
Thuan sa zrazu ocitol na zemi. Zabuchli sa kovové dvere a svet sa uzavrel.
V tme opatrne pohol rukami. Steny boli veľmi blízko a hruď mu zovrela úzkosť, že sa ocitol v rakve. Začalo mu byť veľmi horúco. Obzeral sa okolo seba a hľadal úľavu, nemohol sa však nadýchnuť. Rukami ohmatával steny a hľadal nejaký vetrací otvor.
V spodnej časti steny si všimol škáru. Strčil do nej prst a dotkol sa niečoho želatínového: rozpučil dážďovku. Vybral ďalšie dve, tri. Ochabnutú žabu. Trochu ňou pohol. Bola mŕtva. Väzeň pri svojich nohách vytvoril cintorín týchto živočíchov. Priblížil si nos k otvoru. Vdychoval bublinky blata a prúd vzduchu.
Bol celý spotený. Košeľa sa mu lepila na vlhké telo a ťažila ho, akoby bola pretkaná kovovými niťami.
Vyčerpaný sa posadil a pokúšal sa natiahnuť nohy. Stratil pojem o čase. V jednom okamihu sa dvere pootvorili. Neozval sa však žiadny hlas a neobjavila sa nijaká ľudská silueta.
Na zemi vedľa mŕtvej žaby pristál podnos. Thuana naplo na vracanie. Nedokázal jesť rukami špinavými od blata a potu.
Potreboval si oddýchnuť. Pokúsil sa zavrieť oči, no práve vtedy sa rozsvietilo tlmené svetlo. Jaskyňa pôsobila pochmúrne. Bolo mu z nej ešte horšie. Miska s ryžou mu pripomínala vaničku s prípravkom na ničenie buriny.
Prial si, aby zhasli svetlo. Prial si odpadnúť. Alebo zomrieť. Alebo upadnúť do hlbokého spánku. Pokúsil sa o modlitbu. Jeho myseľ sa však nedokázala sústrediť. Pekelná nočná mora ho držala v bdelom stave až do vyčerpania.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
