Cirkvi, ktorá nedáva priestor slobode, hrozí, že sa stane rigidnou, odkázal pápež katolíkom

Arcibiskup Stanislav Zvolenský úvodným slovom privítal pápeža Františka so želaním, aby nám táto jeho návšteva pomohla byť lepšími svedkami radosti evanjelia. Následne sa prihovoril pápež František, ktorý viackrát vsunul vopred nepripravené myšlienky.

Na úvod svojho príhovoru povedal, že prichádza, aby tu „zdieľal našu cestu“. Pomenoval veľmi presne výzvy pre slovenskú Cirkev a ukázal cestu, ktorou sa má vybrať. „Prvá vec, ktorú potrebujeme, je Cirkev, ktorá kráča spolu.“ To podľa Františka nevylučuje, že sa občas aj pohádame, ako sa to stalo v prvej kresťanskej komunite, ale aj napriek tomu je dôležitá jednota.

Centrom Cirkvi nie je Cirkev

V celom prejave zazneli silné a výstižne slová. Tie prvé boli o Cirkvi, ktorá podľa pápeža nemá byť pevnosťou – ako Bratislavský hrad – a hľadieť zhora na svet. Cirkev má byť pokorná. „Aká krásna je pokorná Cirkev, ktorá sa neoddeľuje od sveta a nepozerá na život s odstupom, ale žije v jeho vnútri. Žiť vnútri – nezabudnime na to: deliť sa, kráčať spolu, prijímať otázky a očakávania ľudí. Toto nám pomáha oslobodiť sa od zameranosti na samých seba. Kto je centrom Cirkvi? Nie je to Cirkev!“ Práve preto, ako prízvukoval, „zanechajme prílišné starosti o seba, o naše štruktúry, či o to, ako sa spoločnosť na nás pozerá. (…) Ponorme sa radšej do skutočného života, do skutočného života ľudí a klaďme si túto otázku: Aké sú potreby a duchovné očakávania nášho ľudu? Čo očakávame od Cirkvi?“

Odpoveď na túto otázku pápež zhrnul do troch slov: sloboda, tvorivosť a dialóg, ktoré následne aj rozvinul.

Sloboda

Rímsky biskup zdôrazňoval potrebu neustáleho obnovovania slobody, ktorá je cestou. Je si vedomý, že „niekedy je jednoduchšie nenechať sa provokovať konkrétnymi situáciami a kráčať ďalej tak, že opakujeme minulosť bez srdca, bez rizika voľby: radšej sa vliecť životom a robiť to, o čom druhí rozhodujú za nás“. Pápež nás vystríhal pred predstavou „radšej mať všetko vopred stanovené, zákony, ktoré treba dodržať, bezpečnosť a uniformnosť, než byť zodpovednými kresťanmi a dospelými ľuďmi, ktorí myslia, kladú si otázky vo svojom svedomí a vedia aj spochybniť svoje predstavy“. Práve takéto postoje sú totiž podľa neho začiatok kazuistiky, kde je všetko regulované. „Cirkvi, ktorá nedáva priestor dobrodružstvu slobody – aj v duchovnom živote –, však hrozí to, že sa stane rigidnou a zatvorenou. Niektorí sú na to možno zvyknutí; ale mnohých iných – najmä mladšiu generáciu – neláka ponuka viery bez vnútornej slobody v rámci Cirkvi, kde majú všetci rovnako myslieť a slepo poslúchať.“

Pápež povzbudil biskupov, aby sa nebáli formovať slobodné osoby k zrelému vzťahu s Bohom, nebáli sa nemať všetko pod kontrolou a tiež mať pocit strácania sily a autority. Obzvlášť zdôraznil, že „Kristova Cirkev nechce ovládať svedomie a obsadiť miesta“ a dodal: „Preto vás povzbudzujem, aby ste ich formovali k slobode od rigidnej religiozity. Nik sa nesmie cítiť utláčaný. (…) Nech je evanjeliová zvesť oslobodzujúca a nikdy utláčajúca. A nech je Cirkev znakom slobody a prijatia!”

Tvorivosť

Podľa príkladu svätých Cyrila a Metoda nás vyzval neopakovať jednoducho minulosť, ale vynachádzať, tak ako oni, nové cesty a jazyky a byť tvorivými tlmočníkmi kresťanského posolstva. „Nie je to to, čo dnes potrebuje Slovensko?“ opýtal sa najprv pápež a následne rozšíril svoje uvažovanie na celú Európu: „Nie je azda toto najurgentnejšou úlohou Cirkvi pri dnešných európskych národoch – vymyslieť nové ,písma‘, aby zvestovala vieru?“

Pápež skonštatoval, že kresťanská tradícia je u mnohých len spomienkou na minulosť, ktorá už neposkytuje orientáciu pri životných rozhodnutiach. Prízvukoval, že „zoči-voči strate zmyslu pre Boha a radosti viery nepomôže nárek; neosoží nám zabarikádovať sa v pevnosti obranného katolicizmu, súdiť a obviňovať svet. Potrebujeme tvorivosť evanjelia“.

Následne vsunul do svojho príhovoru zopár slov adresovaných kňazom o dôležitosti homílie, jej prípravy, trvania a obsahu, aby budovala kontakt s ľuďmi. Kázeň by mala byť krátka, koherentná, s jednou myšlienkou, obrazom a citom.

Dialóg

V poslednom bode svojho príhovoru pápež František povzbudil k dialógu so všetkými, lebo takýto dialóg zabraňuje uzatváraniu sa do seba. „Cirkev, ktorá formuje ľudí v zmysle vnútornej a zodpovednej slobody a ktorá vie byť tvorivá v ponáraní sa do dejín a kultúry, je tiež Cirkvou, ktorá vie viesť dialóg so svetom – s tými, ktorí vyznávajú Krista, hoci nie sú ,od nás‘; s tými, ktorí kráčajú namáhavou cestou duchovného hľadania, tiež s tými, ktorí neveria“.

Svätý Otec ukončil svoj príhovor slovami: „Drahí moji, som Bohu vďačný za to, že som tu s vami; a ďakujem vám zo srdca za to, čo robíte, i za to, čím ste, a za to, čo urobíte, inšpirujúc sa týmto príhovorom, ktorý je ako zrnko, ktoré zasievam… Uvidíme, či vyrastú rastliny! Prajem vám, aby ste naďalej kráčali cestou evanjeliovej slobody, v tvorivosti viery a v dialógu, ktorý vyviera z Božieho milosrdenstva.“

Cirkev, ktorá má vychádzať

O svoje dojmy po skončení stretnutia sa pre nm.sk podelil Juraj Vittek, farár v Kostole Svätej rodiny v Bratislave-Petržalke. Povedal, že v príhovore Svätého Otca bol prítomný „celý jeho duch, ktorý poznáme z pôsobenia a z dokumentov, charakterizovaný spontánnosťou a schopnosťou dotknúť sa okamžite sŕdc.“ Dodal, že ľudová zbožnosť, tak ako je prítomná aj v Latinskej Amerike, je mu očividne blízka a vie vyzdvihnúť jej silné stránky. „Aj včera Svätý Otec citoval slovanských autorov poézie a Dostojevského, ktorí vedia zachytiť pravdy, hovoril o kontemplácii ako o tom, čo nás charakterizuje, o tom bezprostrednom vnímaní, ktoré nedáva Krista do určitých schém. Na druhej strane kritizuje klerikalizmus a defenzívny postoj a varuje pred sekularizáciou, ktorá zabíja Cirkev. Už tento príhovor jasne naznačil, čo bude chcieť povedať aj počas nasledujúcich dní: vyzdvihnúť zdravé prejavy zbožnosti, potrebu zvládnuť slobodu aj výzvu k obráteniu, teda Cirkev, ktorá vychádza,“ uzavrel Juraj Vittek.

Milan Mojžiš, gréckokatolícky kňaz a výpomocný duchovný v Ľutine, vnímal Svätého Otca ako bezprostredného a ľudského s otcovským prístupom ku všetkým. „Zanechal nám tri dôležité myšlienky: viesť k slobode všetkých okolo nás, byť tvorivými a dialóg. Nemusíme hneď aj súhlasiť, ale aspoň viesť dialóg a mať silu zmeniť svoj názor.“ Všimol si tiež, že pápežov príhovor neobsahoval žiadne teologické myšlienky, ale bol hlavne „zo života do života“.

Príhovor pápeža Františka v bratislavskej katedrále, ako aj tie predchádzajúce poukázali na to, že veľmi dobre pozná situáciu na Slovensku, v Cirkvi, ale aj v spoločnosti. Veľmi presne pomenoval výzvy, ktorým čelíme, a snaží sa nám ukázať smer, ktorým sa vybrať. Opísaná situácia nie je nová, mnohí ju vnímajú rovnako, niektorí ju nechcú vidieť, ale isté je, že teraz ju už nemôžeme ignorovať. Záleží na každom jednom z nás, či z toho, čo tu teraz pápež seje, niečo aj vyrastie.

Foto: TASR/TK KBS/Michal Svítok

CELÝ PRÍHOVOR PÁPEŽA
CELÝ PRÍHOVOR ARCIBISKUPA ZVOLENSKÉHO

Sledujte návštevu pápeža Františka spolu s nami!
Články a fotografie z podujatí so Svätým Otcom nájdete na našom webe, Facebooku a Instagrame.#navstevapapeza