Rodina

O sexualite je potrebné s deťmi hovoriť v oveľa širšom kontexte

Foto: archív Markéta Jírů

Články, ktoré vám prinášame, sme nezamkli, môžete ich tak voľne čítať a zdieľať na sociálnych sieťach. Aby sme mohli šíriť kultúru dialógu v spoločnosti aj naďalej, potrebujeme vašu pomoc. Keď vám záleží na tom, aby sme tu na Slovensku boli, podporte nás, prosíme, pravidelnou mesačnou sumou. Ďakujeme!

Na Slovensko prichádza unikátny kurz pre deti a tínedžerov s názvom Up2me (Je to na mne), ktorý má riešiť sexuálnu výchovu z hodnotového hľadiska. Hoci rieši citlivé témy, tínedžeri ho vyhľadávajú, lebo im dáva možnosť hľadať na zložité otázky aj svoje odpovede.

Okrem objavovania emocionálneho a sexuálneho rozmeru života rieši pritom aj vštepovanie poznatkov do hodnotového rebríčka a systému poznania

 Františka a Karel Diblíkovci žijú so svojimi štyrmi deťmi na Morave a sú jedným z prvých lektorských manželských párov, ktoré tieto kurzy vedú. Vďaka pripravovanému školeniu pre lektorov, ktoré sa uskutoční v októbri v Prahe, sa do tohto projektu môžu zapojiť aj ďalší rodičia.

 Kresťania chcú, aby ich deti dostali výchovu k vzťahom, manželstvu, sexuálnu výchovu, ktorá zodpovedá tomu, k čomu ich vedú aj doma. Majú problém s morálnymi normami, ktoré sa dnes hlásajú ako normálne. Ako majú teda deti informovať aj chrániť pred tým, čo podľa nich nie je tou správnou cestou?

Karel: Myslím si, že prvoradé je nebáť sa hovoriť s deťmi o veciach, s ktorými sa prirodzene stretávajú, keď dospievajú. Súčasne musíme mať aj dostatok informácií. Asi každému rodičovi sa stane, že sa v niektorej téme cíti zahnaný do kúta, že sa necíti dostatočne silný na to, aby tieto témy otváral.

Naša skúsenosť je z kurzov Up to me (Up2Me), ktoré v posledných dvoch rokoch robíme. Program Up to me sa chce deťom v chránenom prostredí dôvery priblížiť a donútiť ich zamyslieť sa nad témami, s ktorými sú a budú tak či tak konfrontovaní.

V dnešnej dobe je napríklad ľahko dostupná pornografia. Mobily majú deti odmalička s prístupom na internet. Ak aj nemajú sami mobil, ukážu im to spolužiaci, alebo to na nich vyskakuje bez toho, aby chceli. Potrebné je ich učiť, ako sa k tomu postaviť.

Cirkev má učenie o predmanželskej zdržanlivosti, o význame panenstva a dnes je potrebné o tom hovoriť v oveľa širšom kontexte. Ukázať deťom, prečo to má zmysel, aj pozitíva, ktoré z toho vyplývajú.

Tieto témy v rámci kurzu deti naozaj prijímajú? 

Františka: Ak je to podané cez osobnú skúsenosť, tak to prijímajú bez mihnutia oka. Ak je to poučovanie a teória, tak sa voči tomu vymedzia.

Dnes sa v našich krajinách uplatňuje sexuálna výchova len okrajovo v rámci hodín biológie. Sú krajiny, kde je sexuálna výchova ako predmet na školách bežná vec. Mala by existovať koordinácia výchovy rodičov so školou v tejto oblasti? Alebo by to mala byť výsostne rodičovská záležitosť?

Karel: Myslím si, že vzhľadom na sexualitu si deti vždy informácie získavali z rôznych zdrojov. My sme mali na škole napríklad učiteľa, ktorý si to zobral za svoje, obchádzal triedy a v rámci biológie každý dostal sedem lekcií. Nebolo to priamo v osnovách, ale on to považoval za takú dôležitú vec, že sám o tom prednášal.

Moja mamička, učiteľka nemčiny, absolvovala kurz etiky u Ladislava Lencza v Bratislave a potom vyučovala aj etiku a za najdôležitejšie v rámci svojej pedagogickej činnosti považovala práve lekcie, kde sa s deťmi rozprávala o sexualite, hodnote zdržanlivosti a vernosti.

nebáť sa hovoriť s deťmi o veciach, s ktorými sa prirodzene stretávajú

Do školy si volala aj môjho otca a niektoré z týchto lekcií robili spoločne. Chcem tým povedať, že sexuálna výchova na školách sa – programovo alebo náhodne – poväčšine robí.

Druhá vec sú programy, ktoré sa školám ponúkajú z externého prostredia. V Česku máme niekoľko kresťanských programov, za ktorými stojí Cirkev. Mnohé školy si pozývajú týchto vyškolených odborníkov, aby pre nich robili kurzy sexuálnej výchovy.

Ďalšia vec sú programy, ktoré ponúkajú a sponzorujú rôzne organizácie propagujúce nezáväznú sexualitu či rôzne prvky rodovej ideológie. Sami s tým máme skúsenosť, keď sme rok bývali v Taliansku. Najstaršia dcéra tam chodila do školy, priniesla čítanku, kde bola jedna kapitola o rodine a už prvé slová boli o tom, že rodina nie je iba mamička a otecko, ale môžu to byť aj dve mamičky alebo dvaja oteckovia. Nám to bilo do očí, že to bolo takto explicitne zaradené do osnov.

Františka: Myslím si, že je krásne, keď sa rodičia nevzdajú privilégia voviesť svoje deti do sexuálnej problematiky už od predškolského veku, keď deti zvyknú dávať otázky, často v tých najnevhodnejších chvíľach, a presne v tej chvíli potrebujú odpoveď. Rodičia by sa toho nemali báť. Mali by byť autentickí a odpovedať im pravdivo vtedy, keď sa pýtajú. Mali by sme pamätať, že deti toho vedia oveľa viac a oveľa skôr, než si myslíme.

V kurze Up to me kladieme dôraz na to, aby témy, ktoré s nimi preberieme, riešili ďalej doma s rodičmi, aby sa nebáli pýtať. V niektorých rodinách sa to darí, v niektorých nie.

Prečo je to tak?

Františka: Asi sme generácia, ktorá mala túto tému príliš tabuizovanú a bojíme sa toho. Ako rodičia sa potom veľmi ľahko zbavujeme zodpovednosti a radi to nechávame na školu alebo odborníkov.

Deti postupne prídu do veku, to je napríklad skupina, s ktorou pracujeme my, teda deti od 12 do 14 rokov, keď sa chcú konfrontovať nielen s rodičmi, ale aj s kamarátmi a chcú počuť aj inú autoritu.

je krásne, keď sa rodičia nevzdajú privilégia voviesť svoje deti do sexuálnej problematiky už od predškolského veku

Pýtajú sa: Ako to máte vy? Ako to žijete?

Myslím si, že menším deťom to možno ešte stačí v rodine, ale staršie sa potrebujú konfrontovať s rôznorodými pohľadmi, preto sú podľa nás tieto kurzy na mieste, aj keď rodina dobre funguje a väčšinu dôležitých informácií dostanú doma.

Deti a tínedžeri sa zrejme chcú rozprávať, môže byť teda na prvý pohľad povrchná téma sexuality dobrým štartom na rozbehnutie diskusie na oveľa hlbšie témy, ako napríklad o antropológii človeka? Môže byť táto téma oknom do diskusie o pravde o človeku?

Františka: Sexualita sa v kurze Up2Me predstavuje nielen ako biologická záležitosť, ale v oveľa širšom kontexte zahŕňajúcom celého človeka.

S deťmi sa rozprávame o tom, kto som, aká je moja identita, k čomu som povolaný, o rozdieloch medzi mužom a ženou, o dôležitosti priateľstva v ich živote, o médiách, aký obraz sexuality nám ponúkajú…

Naším cieľom je sprostredkovať, že sexualita nie je len o pohlavnosti, ale o mojich hodnotách, vzťahoch, motiváciách, správaní, že v našom živote je prítomná neustále.

Karel: Popri náboženskej výchove či výchove detí k láske k blížnemu sa pri tomto programe kladie dôraz na vzťah k sebe samému. V rámci toho je pre mladých sexualita a emocionalita zásadnou oblasťou a priamo súvisí s celým radom tém.

Témy lekcií sú napríklad telo, ktoré sa mení, emócie, fungovanie v skupine, plodnosť, krása života – prenatálny vývin dieťaťa, sila ilúzie v médiách, sociálne siete. Zaradené sú tiež cvičenia na stíšenie, vnímanie svojho tela, pocitov. Celý kurz je formulovaný pozitívne, cieľom je vzbudiť úžas nad krásou života.

 A deti to baví?

Karel: V kurzoch, ktoré sme zatiaľ viedli my či ďalšie dva páry v našom meste, deti chýbali úplne výnimočne, chodili dobrovoľne a rady. Keď sme mali lekciu v nedeľu večer a boli odcestované na víkend, presvedčili rodičov, aby sa vrátili domov skôr, lebo o stretnutie nechceli prísť.

Chlapci sa k tomu na začiatku stavali s väčším odstupom, ale poctivo chodili a mnohí potom hovorili, že v tomto životnom období sú to pre nich tie najdôležitejšie témy.

Františka: Určite ich to dostáva na podstatu veci a k základným, až existenciálnym otázkam. Riešia napríklad otázku, ako byť sám sebou, stáť si za svojím názorom a nebyť pritom vyčlenený zo skupiny, cvičia si to na rolových hrách. Je to miesto, kde si môžu skúšať svoje reakcie a klásť si otázky.

Karel: Prinášajú vlastné skúsenosti šikany, pocitov vyčlenenia z kolektívu. Tým, že sa o tom v skupine rozprávajú, dostanú hodnotnú spätnú väzbu. Dôveru podporí i to, že na začiatku uzatvoria pakt, že veci, ktoré sa dotýkajú niekoho konkrétne, sa nevynášajú mimo skupiny.

Františka: Zásadná je naša pripravenosť podeliť sa o osobné skúsenosti.

Naším cieľom je sprostredkovať, že sexualita nie je len o pohlavnosti, ale o mojich hodnotách, vzťahoch

Že sa im ukážeme aj v našich slabostiach, prekonaných krízach, bojoch z obdobia dospievania, ako sme prežívali náš vzťah pred manželstvom, ako sme sa hľadali. Keď sme otvorení my, začnú hovoriť aj oni. A vychádzajú z nich hlboké veci, zranenia z rozvodu rodičov, z vysmievania spolužiakmi…

Kurz Up to me je výnimočný tým, že ho vedú páry, ktoré prejdú metodickým školením a následne dostanú všetky materiály vo svojom jazyku, ktoré by s deťmi a mladými mali prebrať. Tieto materiály sú vytvorené desiatkami špičkových odborníkov, kresťanov, zo sveta psychológie, medicíny, teológie. Manželia lektori teda nemusia mať sami všetky odpovede v rukáve, oni majú odovzdať svoju skúsenosť.

Františka: Manželský pár tútorov nemusia byť odborníci, oveľa dôležitejšia je vášeň pre prácu s mladými, že ich máme úprimne radi, že nás neiritujú. Ak sa tútori na niektorú tému necítia, môžu si pozvať odborníkov na danú oblasť – lekára, psychológa, snúbencov či iný manželský pár.

Karel: Kvalitných kurzov sexuálnej výchovy je viac. Nedávno bol v Prahe v arcibiskupskom paláci seminár na tému sexuálna výchova v rodine, kde bolo prezentovaných asi päť kurzov, ktoré fungujú a sú urobené dobre.

Špecifikom kurzu Up to me je to, že ho vedie manželský pár, prítomnosť obidvoch manželov je pri týchto témach devízou. Pri chúlostivejších otázkach môžeme pracovať oddelene dievčatá a chlapci. Pre deti býva zároveň veľmi dôležité vnímať naše partnerské fungovanie.

Ďalšie špecifikum je dôraz na induktívnu formu – deti sa snažia prichádzať na odpovede samy cez rôzne hry a modelové situácie, máme tam minimálne množstvo mentorských vstupov.

Teda žiadna “nalieváreň”? 

Karel: Zistil som, že čím som unavenejší, tým mám väčšiu tendenciu poučovať, ale cieľom kurzu je presný opak. Určite nie to, že im pchám nejaké poučky. Cieľom je nechať deti hovoriť, počúvať sa navzájom a spoločne sa dopátrať k pravde. To je pracovná metóda kurzu.

Ak deti majú minimálne poučenia od vás, je to formou hry a musia na to prísť samy, kde je miera, či dostanú interpretáciu morálky podľa učenia Cirkvi? 

Karel: Deti je potrebné nechať sa vyjadriť, aby sa mohli samy zamyslieť, a často až po tom, čo sa vyjadria ony, ich zaujíma, ako to vidíme my. Je to celé hra a my tú hru hráme s nimi, sme tam jednými z nich.

Františka: Postavíme vedľa seba rôzne reality, názory a potom k tomu pridávame náš postoj, vlastnú životnú skúsenosť. Povieme im napríklad, že Katolícka cirkev to vidí takto, ale niekto iný to vidí takto. Ukážeme im celú plejádu súvislostí, ale nevynášame konečný súd, že takto to je a bodka.

Cieľom je, aby deti cestou vlastného hľadania lepšie prijali podstatu, aby na to prichádzali uvažovaním a porovnávaním samy?

Františka: Áno. Aby sa učili preberať osobnú zodpovednosť – som zodpovedný za svoj život, toto všetko viem a je na mne, ako sa rozhodnem. Mimochodom anglické spojenie „Up2Me“, v preklade znamená „Je to na mne“. Deti si hľadajú svoje vlastné odpovede a učia sa ich zdôvodniť.

Karel: My im ponúkame náš postoj, počúvame ich a ako skupina si dávame spätnú väzbu.

Františka: Istá mamička mi po kurze Up to me povedala, že jej dcéra prišla za ňou s tým, že vďaka kurzu Up2Me už nemá strach v škole prezentovať svoje názory, za ktoré sa doteraz hanbila.

Pri tvorbe materiálov kurzu bola prítomná aj Cirkev, jeho závery sú teda v súlade s náukou Cirkvi?

Karel: Určite, materiály robilo viac ako päťdesiat odborníkov, ktorí sú na jednej vlne s Cirkvou, program bol predstavený vo Vatikáne Kongregácii pre katolícku výchovu a tá ho podporila v rozvoji.

Foto: archív manželov Diblíkovcov

Aké sú ďalšie špecifiká kurzu Up to me?

Karel: Kurz je rozdelený do troch vekových kategórií: 9 – 11, 12 – 14, 15 – 17 rokov. V závislosti od veku má 10 až 12 lekcií, každá trvá približne dve až tri hodiny, spravidla v dvojtýždňových intervaloch. Tým, že to má kontinuitu, vytvára to a posilňuje vzťahy v skupine. Máme skúsenosť, že zo skupiny sa postupne vytvorí partia, deti sa prepoja, stanú sa kamarátmi. A tým, že zažijú niečo veľmi silné, chcú v tom ďalej pokračovať a mať nejaké stretká.

Kurz Up to me vznikol v Taliansku, ale prvé lektorské páry už máme aj v Česku a na Slovensku. Ako sa manželské páry, ktoré majú záujem o tento kurz pre svoje deti, spoločenstvo alebo farnosť, dostanú k spomínanému školeniu? 

Františka: Môžu sa obrátiť na nás alebo na ďalších vyškolených lektorov a následne sa prihlásiť na päťdňovú prípravnú „školu“.

Prečo ste sa vy na to dali? 

Karel: Od začiatku, čo som sa s programom stretol, ho vnímam ako znamenie doby. Myslím si totiž, že manželský pár s pekným vzájomným vzťahom môže oproti bežnej výučbe odovzdať deťom niečo navyše. Aj keď je to časovo náročné, je to aktuálne jedna z mojich najväčších radostí.

 Františka: Sami máme deti, ktoré postupne prichádzajú do puberty. Záleží nám na tom, aby obdobím dospievania prešli dobre a mohli ho prežívať v spoločenstve. Program Up2me spája našu potrebu ustavične sa v tejto téme vzdelávať s túžbou urobiť niečo konkrétne pre mladých.

Manželský pár tútorov nemusia byť odborníci, oveľa dôležitejšia je vášeň pre prácu s mladými

Deti z kurzov sú proste „naše deti“. Pri spoločným stretnutiach zažívame veľa zábavy, decká sú smršť energie, radosti, ktorá je nabíjajúca.

Nie sme žiadni veľkí odborníci, kurz je však materiálovo dosť dôkladne pripravený, máme možnosť vyberať si zo širšej ponuky aktivít k jednotlivým témam podľa konkrétnej skupiny detí.

Užívame si možnosť robiť spolu niečo ako pár, strávime vďaka tomu s Karlom desiatky hodín príprav, uvažovania o jednotlivých lekciách, rozprávame sa o deťoch.

Manželia, ktorí by mali záujem viesť kurz, musia prejsť formáciou, najbližšia škola lektorov má byť v Prahe v októbri. Môže sa prihlásiť hocikto, kto túži viesť takýto kurz?

Karel: Potrebné je splniť niektoré podmienky. Ako sme už spomenuli, absolvovať päťdňovú školu, mať nadšenie pre mladých, dobrý partnerský vzťah. Mať za sebou duchovnú formáciu a niekoho, kto sa za záujemcov zaručí.

Mali by mať vo výhľade konkrétnu skupinku, pre ktorú by kurz chceli robiť. Keďže je to citlivá oblasť, je potrebné byť ochotný zostať v kontakte s ostatnými pármi lektorov a témy priebežne spoločne konzultovať. Kurz je stále v pilotnej fáze, materiály nie sú definitívne, občas to vyžaduje kus tolerancie i schopnosť improvizácie.

Tento rok sa európska škola koná v blízkej Prahe a to je mimoriadna šanca.

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Rodiny by mali žiť tak, aby míňali len na to, čo skutočne potrebujú, všetko ostatné by mali darovať

Zuzana Hanusová

Zostarnúť múdro je už dnes raritou

Katarína Jančišinová

Vychovávať znamená uvádzať chlapcov a dievčatá do úplnej reality

Katarína Jančišinová

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies