Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Takaši Nagai sa narodil v roku 1908 v západnom Japonsku do šintoistickej rodiny lekára. Vyrastal ako ateista, no kresťanstvo ho vždy čímsi priťahovalo. Vzťah k nemu sa prehĺbil po smrti jeho mamy. Neskôr opísal, ako pri pohľade do jej očí uveril, že ľudský duch žije aj po smrti.
Táto strata ho zanechala s otázkami, na ktoré veda nemala odpovede. A vtedy ho zaujala zbierka Myšlienky od filozofa a vedca Blaisa Pascala, kde sa zamýšľal nad ľudskou podstatou aj cez vieru v Boha.
Nagai v tom čase študoval medicínu v Nagasaki. Všetko sa zmenilo, keď začal bývať u rodiny Morijamovcov v štvrti Urakami. Tí patrili k takzvaným kakure kirišitan – tajným kresťanom, ktorých predkovia žili svoju vieru v skrytosti v 17. storočí, keď bolo kresťanstvo zakázané vojenskou diktatúrou rodu Tokugawa.
Vďaka rodine Morijamovcov a ich dcére Midori spoznal Takaši hlbokú vieru, v roku 1934 sa dal pokrstiť a ešte toho roku sa s Midori zosobášili. Neskôr mali spolu štyri deti, dve z nich zomreli v útlom veku.
V decembri 1941 Japonsko zaútočilo na americkú námornú základňu Pearl Harbor a vyhlásilo vojnu Spojeným štátom. Za prekvapivým japonským náletom stáli roky narastajúceho napätia medzi týmito dvomi krajinami. Japonsko budovalo svoje impérium v Ázii získavaním prístupu k surovinám, ktoré potrebovalo na svoju vojenskú expanziu. Spojené štáty mu v tom postupne bránili, až mu napokon zablokovali prístup k rope, bez ktorej japonská armáda nemohla fungovať. Japonsko na to zareagovalo náletom na Pearl Harbor.
Nagai svoje posledné roky života venoval pomoci obetiam atómovej katastrofy a obnove mesta Nagasaki.
Druhá svetová vojna, ktorá vypukla v Európe v roku 1939, keď Nemecko napadlo Poľsko, sa v tom čase rozrástla do globálneho konfliktu. V ňom stáli Spojenci Británia a Francúzsko plus štáty pod ich ochranou, neskôr aj Sovietsky zväz a Spojené štáty, proti strane Osi, ktorú tvorili Nemecko, Taliansko a Japonsko. Po rokoch bojov Nemecko kapitulovalo v máji 1945 po tom, čo ho spojenecké vojská obkľúčili zo všetkých strán.
Japonsko však odmietalo vzdať sa napriek tomu, že vojna v Európe sa skončila. Dôvody boli viaceré: japonská vojenská kultúra považovala kapituláciu za najväčšiu hanbu a bola ochotná zomrieť v boji za česť. Vedenie krajiny sa navyše snažilo oddialiť pád cisárstva. Bolo ochotné obetovať všetkých vojakov. Americkí vojenskí plánovači odhadovali, že invázia plánovaná na november by mohla stáť obe strany ďalšie tisíce strát. Toto zavážilo pri nasledujúcom rozhodnutí Spojených štátov.
Prezident Harry Truman schválil nasadenie novej, doposiaľ nepoužitej zbrane.
Predpoludním 9. augusta 1945, iba tri dni po údere na Hirošimu, zhodil americký bombardér B-29 na Nagasaki druhú atómovú bombu. V okamihu zahynulo 74-tisíc ľudí a 75-tisíc bolo zranených. Mnoho ďalších bolo zasiahnutých rádioaktívnym žiarením, ktoré spôsobilo dlhodobé zdravotné následky.
V období, ktoré predchádzalo tejto tragédii, sa Takaši Nagai špecializoval na rádiológiu, vtedy sotva pochopenú oblasť medicíny. Roky nechránenej práce s ešte nedokonalými röntgenovými prístrojmi viedli k tomu, že Takašimu bola začiatkom roku 1945 diagnostikovaná leukémia s prognózou asi troch rokov života.
V čase výbuchu atómovej bomby sa Nagai nachádzal na rádiologickom oddelení Lekárskej fakulty v Nagasaki, asi 700 metrov od epicentra. Výbuch zničil budovu a zranil ho, no aj napriek tomu sa okamžite venoval záchranným prácam. Jeho deti, Makoto a Kajano, boli vtedy našťastie v bezpečí mimo mesta. Jeho manželka Midori však doma v Urakami výbuch neprežila.
Po tejto tragédii Japonsko kapitulovalo. Pätnásteho augusta japonský cisár Hirohito odvysielal v rádiu prejav a oznámil prijatie podmienok Postupimskej deklarácie. Formálna kapitulácia bola podpísaná 2. septembra 1945, čím sa druhá svetová vojna skončila.
Nagai sa vrátil do trosiek Urakami a postavil si tam malý domček, ktorý nazval Njokodo – doslovne „Svätyňa ,tak ako seba‘“ – podľa prikázania milovať blížneho ako seba samého. Práve tu už ako trvalo ležiaci vychovával svoje dve deti a pustil sa do spisovania toho, čo prežil. Nagai nakoniec napísal 17 kníh, z ktorých jedna bola preložená aj do slovenčiny pod názvom Zvony Nagasaki.
Svoje posledné roky života venoval pomoci obetiam atómovej katastrofy a obnove mesta Nagasaki. Z honorárov za svoje knihy Nagai vysadil rad čerešní a zriadil knižnicu pre deti, túžiac priniesť nový život do tohto mesta. S pomocou priateľov vykopali zachovalý zvon z katedrály na predmestí Urakami, ktorý opäť zazvonil na Štedrý večer v roku 1945. Podľa Nagaiových slov, ani atómová bomba nemôže umlčať Božie zvony.
V novinách o Nagaiovi písali ako o „Gándhím z Njokoda“, pápež Pius XII. mu poslal osobný odkaz a cisár Hirohito ho prišiel navštíviť do jeho domčeka.
Takaši Nagai zomrel 1. mája 1951 ako 43-ročný.
Jeho meno dnes nesie Medzinárodné lekárske centrum pre preživších atómovej bomby (takzvaných „hibakuša“) v univerzitnej nemocnici v Nagasaki a taktiež Cena za mier Takašiho Nagaia z Nagasaki (The Takashi Nagai Memorial Nagasaki Peace Award), ktorá sa každoročne udeľuje za prínos k svetovému mieru prostredníctvom zlepšenia a rozvoja zdravotnej starostlivosti o preživších výbuchu a súvisiaceho sociálneho zabezpečenia. Njokodo dodnes stojí ako múzeum, do ktorého prichádzajú návštevníci z celého sveta.
Nagai svojou vierou a ľudskosťou ukázal, ako nachádzať silu aj v najhorších časoch. Zanechal za sebou mnoho myšlienok viažucich sa k udalostiam, ktoré prežil, a zachytil príbehy ľudí, ktoré nechcel, aby ostali zabudnuté. Jeho život opísali viacerí autori, ako Walter Enloe, Deb Sheffer či maristický kňaz Paul Glynn v knihe Pieseň pre Nagasaki, ktorá bola preložená do viac ako 12 jazykov, medzi inými aj do slovenčiny.
Najsilnejším Nagaiovým odkazom zostávajú slová, ktoré zanechal priamo v epicentre tragédie. Vyzýva ľudstvo, aby sa navždy vzdalo vojny a aby Nagasaki zostalo varovaním, nie vzorom, aby žiadne iné mesto na svete nikdy nemuselo zažiť to, čo zažilo ono.
V roku 2021 arcibiskup Nagasaki formálne otvoril proces blahorečenia Takašiho aj Midori Nagaiovcov.
V závere svojej knihy Zvony Nagasaki sa Takaši Nagai pýta, čo urobí ľudstvo s novou, ničivou silou, ktorú objavilo. Či ju využije na rozvoj civilizácie, alebo na vlastnú záhubu. Rozhodnutie, zdôrazňuje, leží výlučne v rukách samotného človeka. Nagai však verí, že jedinou skutočnou zárukou zodpovedného zaobchádzania s touto silou je hlboká, živá viera.
Tieto slová napísal muž, ktorý mal všetky dôvody zúfať a nenávidieť, a namiesto toho sa rozhodol pre pokoj. Jeho knihy a slová môžu byť blízke každému, kto hľadá nádej, lebo Nagai píše, že z popola je možné vstať. Že obnova sa nezačína nenávisťou, ale rozhodnutím žiť inak.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
