50 rokov od vydania: Dve zásadné poučenia zo Súostrovia Gulag (úvaha)

Kultová trilógia Súostrovie Gulag, majstrovské dielo Alexandra Solženicyna (1918 – 2008), oslavuje 50 rokov. Umelecko-faktografické dielo, ktoré kvôli cenzúre vychádzalo aj v ruštine či slovenčine len na Západe, si pripomíname a radi čítame aj po takom dlhom období, čo čosi napovedá o jeho charaktere.

Súostrovie Gulag totiž nie je len reportážnym pokusom o zaznamenanie hrozných udalostí, ktoré sa diali okolo Solženicyna a ďalších ľudí, s ktorými sa pri príprave trilógie zhováral. (Solženicyn sa do gulagu dostal kvôli kritike Stalina v osobnej korešpondencii.)

Ide zároveň aj o prenikavú a hlbokú štúdiu o pravde, štáte a osobnej zodpovednosti, pričom tieto veci Solženicyn prirodzene vníma ako hlboko prepojené.

Tento rozmer Súostrovia Gulag zabezpečuje to, že toto dielo nestarne. Roky, historické postavy a štátne zriadenia sa časom zmenia, základné princípy ideálneho fungovania štátu a etiky (ľudské práva, rešpekt ku pravde a prirodzený zákon) sú nemenné. To zaručuje, že si Súostrovie Gulag môžeme ako poučné dielo prečítať aj v dnešnej dobe.

Štát a osobná zodpovednosť vo vzťahu ku pravde. Obom z týchto rozmerov venujem krátke zamyslenie v kontexte Solženicynovho diela.

Štát a pravda

Solženicyn si dobre uvedomoval, že ideológia je nebezpečnejšia ako tyrania vymáhaná silou. Zatiaľ čo tyran môže ohroziť telo človeka, totalitný ideológ ide po jeho duši. Nestačí mu to, že obmedzuje práva občanov, chce dobyť aj ich mysle a nasadiť do nich semená svojho vlastného presvedčenia.

Ideológia podľa Solženicyna dáva zlu „dlho hľadané ospravedlnenie“ a konateľom zla „vytrvalosť a odhodlanie“. Ak sa rozšíri po spoločnosti, vykoreňuje sa len veľmi ťažko a spôsobí nepredstaviteľné škody. Bez ideológie by nebolo Súostrovia, myslí si Solženicyn.

To však nie je možné z dňa na deň. Postupné ovládnutie myslí ľudí je spôsobené ich postupnými ústupkami a kapituláciou. Prečo by som nemohol ustúpiť v tejto otázke? Nie je to predsa nič významné. Nechcem si spôsobiť problémy. Naozaj mi obrana nejakej abstraktnej idey stojí za nepríjemnosti?

Na konci jednej z kapitol Súostrovia Gulag Solženicyn ostro varuje pred takýmto prístupom. Píše, že keď lož/zlo nekonfrontujeme, nielenže konáme súčasnú nespravodlivosť, ale aj ohrozujeme spravodlivosť budúcich generácií. Ukazujeme im totiž, že sa lož/zlo nemusí obávať konfrontácie, tobôž nie trestu.

Poučenie: Protilátkou na štátnu lož presadzovanú konformitou je pravda, ktorú človek postaví do stredu svojho života a v kľúčových momentoch sa jej nevzdáva. Ani vtedy, keď kvôli nej čelí posmeškom alebo šikane.

Osobná zodpovednosť a pravda

Lenin, Stalin, Mao, Hitler, Putin. Je zaujímavé sledovať to, ako veľmi často diskusie o etike skĺznu k týmto menám ako ku príkladom, keď je potrebné debatovať o zle.

Je pravda, že títo muži nesú obrovskú osobnú zodpovednosť za zlé skutky svojich štátov, no Solženicyn nás ani zďaleka nenechá vyhnúť sa priznaniu svojej vlastnej zodpovednosti za zlo tým, že ju presunieme na niekoho iného.

Solženicyn slávne píše, že počas svojho života postupne prišiel na to, že hranica medzi dobrom a zlom neprechádza medzi štátmi ani medzi triedami, ani medzi politickými stranami. Prechádza cez stred srdca každého človeka. Aj v tých najhorších dušiach podľa neho vždy zostáva kúsok dobra a podobne majú dobré duše, bohužiaľ, stále potenciál stať sa zlými.

Poučenie: Je veľmi ľahké zhodiť zodpovednosť za všetko zlo na vládu, útlak, svojich spoluobčanov či šéfa. Niekedy síce títo ľudia nesú naozaj veľkú zodpovednosť, no Solženicyn nás vyzýva, aby sme pri ich posudzovaní nestratili prehľad o stave svojej vlastnej duše a o svojom vlastnom vzťahu k pravde.

Nielen Putin

K výročiu vydania Súostrovia Gulag som si prečítal viacero textov, pričom som si všimol, že je lákavé použiť motívy z tohto diela aj v kontexte súčasnej ruskej politickej situácie.

Brutálna sila štátu udržiavaná tolerovanými lžami, ktorú opisuje Solženicyn, je v tejto krajine v súčasnosti viditeľná asi najnápadnejšie. Tamojšia štátna moc s justíciou narába veľmi podobne ako Sovietsky zväz. Príkladom za všetky môže byť napríklad väznený novinár Vladimir Kara-Murza.

Princípy zo Súostrovia sa však kvôli pádu ľudského druhu nedajú obmedziť na geografické hranice jedného štátu. Ak sa chceme vyhnúť totalite, aj u nás musíme dávať pozor na to, aby pravda stála v strede nášho života a aby sme sa jej nevzdávali ani pod tlakom.

„Jedno slovo pravdy preváži celý svet,“ písal Solženicyn. Nemusí to byť viditeľné na prvý pohľad. Pravda môže človeka na tomto svete pripraviť o pracovné miesto, dostať do väzenia či na popravisko.

No my sme kresťania. Neboli sme stvorení len pre tento svet.