Záujem ľudí o ekologickejšie riešenia stavieb je veľký, problémom je kúpyschopnosť

Aké sú to udržateľné, ekologické, pasívne, nízkoenergetické domy? Ako funguje rekuperácia či dom s nulovou spotrebou energií? Hľadali sme odpovede na tieto otázky. A nielen to. O téme – od pomoci štátu pri financovaní stavby až po problémy s nedostatkom vody – sme sa rozprávali s Jánom Karmanom, ktorý sa venuje stavebníctvu viac ako 17 rokov a je konateľom firmy Ozonius.sk, zaoberajúcej sa inštaláciou vykurovacej techniky.

Ján Karman hovorí, že na každý problém existuje riešenie, ale väčšinou je potrebné siahnuť hlbšie do vrecka. „Každá nová technológia je už z princípu drahšia než tá zastaralá, pretože sa v jej cene nachádzajú náklady na jej vývoj,“ upozorňuje. Podľa neho platí, že pokiaľ už vo fáze návrhu domu nerátame s technológiami, ktoré priamo vplývajú na dispozíciu a konštrukciu domu, tak po dokončení hrubej stavby nastávajú nepríjemné prekvapenia. Aké? To vám prezradíme v nasledujúcich riadkoch.

Dnes sa naozaj veľa hovorí o ekológii aj v súvislosti s bývaním. Poďme však úplne na úvod vysvetliť našim čitateľom, čo podľa vás zohľadňuje bývanie, respektíve stavba, ak by sme sa mali pridržiavať nejakých zásadných princípov udržateľnosti a ekologického prístupu.

Asi najvypuklejšou témou v posledných týždňoch je nedostatok vody aj v tých oblastiach, kde doteraz problém s vodou nebol. Stavba by teda mala byť vybavená systémom na zadržiavanie dažďovej vody a v princípe by sme sa mali snažiť využiť každý prírodný zdroj a energiu na jej priame alebo spätné využitie.

Ako konkrétne potom môžu ľudia začať zadržiavať dažďovú vodu? Hovoríme len o nejakých zberných nádobách alebo sú aj iné – možno sofistikovanejšie – možnosti?

V zásade vždy potrebujeme zachytenú vodu niekde uskladniť, a preto súčasťou každého systému je aj nádrž na zadržiavanie dažďovej vody, ktorú následne prečerpávame na miesta, kde ju vieme ďalej využiť. Jej umiestnenie môže byť voľné alebo zabudované pod zemou. Následná distribúcia je buď jednoduchá na priame zavlažovanie, alebo je možné vytipovať zariadenia v dome, ktoré môžu namiesto pitnej vody využívať dažďovú.

Typickým príkladom je splachovanie WC a pokiaľ vodu jemne prefiltrujeme, tak ju vieme využiť aj na pranie alebo umývanie riadu. Rozvodná sieť sa dá nainštalovať tak, že pri nedostatku dažďovej vody je možné opäť prepnúť distribúciu zo studne alebo z verejného vodovodu. A to buď manuálne, alebo automatizovaným systémom.

Môžeme využívať energiu zo slnka, ale aj energiu, ktorá sa už v dome nachádza, a následne ju spätne využiť.

Ak sa však na problematiku pozrieme všeobecne, tak pre mňa ako laika je naozaj ťažké sledovať, čo všetko by som mala urobiť, ak chcem postaviť ekologický dom. Prípadne ak si chcem kúpiť byt, ktorý je postavený v súlade s ekológiou. Čo by sme si mali teda všímať ako prvé?

Pod pojmom ekologický dom si predstavíme skôr stavbu, ktorá je postavená z ekologických materiálov s minimálnym obsahom chemických prvkov. Ak však hľadíme na jeho prevádzku, všímajme si skôr, ako bude zabezpečená klíma domu a jeho energetická bilancia. Môžeme využívať energiu zo slnka, ale aj energiu, ktorá sa už v dome nachádza, a následne ju spätne využiť.

Ako vôbec hľadať možnosti a odborníkov, ktorí by nám vedeli postaviť takúto stavbu?

Mnohým technológiám a systémom predchádza aj kvalitná príprava a projekt hrubej stavby. Preto sa takéto opatrenia zavádzajú najľahšie v novostavbe, v ktorej napríklad od začiatku vieme rezervovať dostatočný priestor v podlahe a stropoch na distribučné prvky. Pri novostavbe je projekt povinnosťou a teda konzultácie o možnostiach využitia ekologických princípov a energie by sme mali prioritne viesť s architektom, ktorý má zase pod sebou špecialistov na jednotlivé profesie (vykurovanie, vzduchotechnika, zdravotechnika, elektroinštalácie).

Z mojich skúseností nie je problém vhodného projektanta nájsť, väčšina z nich má o nových možnostiach nielen všeobecné vedomosti, ale aj schopnosti projekt vypracovať.

Poďme od teórie k praxi. Mám odborníkov, viem, aké technológie použiť. Ako si pomôcť pri financovaní? Aké možnosti sú momentálne na Slovensku? Pomáha aj štát?

Štát pomáha a snaží sa pomoc aj cieliť. Dokonca je vidieť progres v rámci zjednodušenia celého procesu, avšak z môjho pohľadu sú v tejto oblasti stále veľké rezervy a je potrebné pravidlá nastaviť tak, aby to bolo jednoduchšie na strane investora aj dodávateľa a zároveň zvýšiť mieru garancie refundácie.

Aktuálne vieme čerpať dotácie z programu Zelená domácnostiam, ktorú zastrešuje Slovenská inovačná a energetická agentúra. Podporovanými zariadeniami sú tepelné čerpadlá, slnečné tepelné kolektory, kotly na biomasu a fotovoltické panely. Bratislavský kraj je, žiaľ, z tejto výzvy vylúčený.

Veľmi zaujímavou pomocou však bude podpora z Plánu obnovy, v rámci ktorej bude onedlho možné čerpať financie na zlepšovanie teplotechnických vlastností domu, inštaláciu zdroja energie, ale aj zelenú strechu, nádrže na dažďovú vodu alebo tieniacu techniku. Výzvu vyhlasuje Slovenská agentúra životného prostredia.

Keď sa aj objaví investor, ktorý by rád zaviedol nejakú technológiu do existujúceho domu, často ho odradí to, že si jej zavedenie vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu stavebných častí.

A sú ekologickejšie stavby drahšie ako tie ostatné?

Keď sa aj objaví investor, ktorý by rád zaviedol nejakú technológiu do existujúceho domu, často ho odradí to, že si jej zavedenie vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu stavebných častí. Na každý problém existuje riešenie, ale väčšinou je potom potrebné siahnuť do vrecka hlbšie. Každá nová technológia je už z princípu drahšia než tá zastaralá, pretože sa v jej cene nachádzajú náklady na jej vývoj.

A je to tak aj v prípade, ak dodávateľ garantuje návratnosť financií v priebehu niekoľkých rokov? Čo by mohlo byť väčšou motiváciou pre ľudí potom?

Finančná úspora prevádzkových nákladov je prirodzená motivácia, ktorá však podľa môjho názoru bola charakteristická skôr v minulosti. Množstvo konzultácií s investormi sme viedli prevažne na základe porovnávacej tabuľky jednotlivých nákladov a realizovali výpočty návratnosti. Ak ich robíme poctivo a naplníme správnymi vstupnými dátami, tak návratnosť zväčša presiahne marketingové deklarácie výrobcov. Aktuálne je tento druh motivácie síce stále prítomný, ale do popredia sa dostáva našťastie aj ekologické povedomie a žiaľbohu, v poslednej dobe i strach a potreba zabezpečiť alternatívu k súčasnému systému.

Vy máte aj firmu, ktorá sa venuje vykurovacej technike. Ako si môže človek pomôcť, ak sa rozhoduje pri vykurovacích systémoch? Aké sú ekologickejšie vykurovacie technológie?

Z hľadiska množstva emisií odporúčame zdroje, ktoré ich produkujú najmenej. Inštaláciu solárnych kolektorov považujeme len za doplnkový zdroj energie a nie pri každej stavbe takéto riešenie dáva ekonomický zmysel. Preto posudzujeme viacero faktorov a výsledkom je návrh šitý na mieru vzhľadom na dispozičné obmedzenia aj ekonomické možnosti.

Najatraktívnejší zdroj tepla aj s prihliadnutím na ekológiu je tepelné čerpadlo. Nahrádza fosílne palivá, výrobcovia v modeloch vzduch-voda postupne prechádzajú na bezpečnejšie chladivá, prípadne sa dostávajú do popredia uzavreté chladivové okruhy v monoblokovom prevedení. Ešte donedávna sa cena aj s inštaláciou zariadenia postupne optimalizovala a aj vďaka silnejúcej konkurencii sa zariadenie stalo bežne dostupné. Dnes sme však svedkami prudkého rastu cien a hlavne nedostatku kľúčových komponentov, ktoré posúvajú dodacie lehoty až na šesť mesiacov. Evidujeme teda množstvo dopytov a zároveň neschopnosť okamžitého vybavenia objednávky.

Veľa sa hovorí o rekuperácii. Aký má zmysel v domoch a bytoch? Odporúčate ju v rámci udržateľnosti?

Rekuperácia je systém, ktorý výraznou mierou prispieva k zdravej klíme obydlia a šetrí energie. V princípe využívame teplo, ktoré sme už v dome vyprodukovali a spätne ho využívame v rámci vetrania. Namiesto toho, aby sme do domu vpustili chladný čerstvý vzduch, tak ho predhrejeme „vydýchaným“ vzduchom, ktorý by sme inak vypustili von. Ohrev sa udeje vo výmenníku bez toho, aby sa zmiešal s čerstvým, takže do domu vstupuje už predohriaty čerstvý vzduch. Inštalácia takéhoto systému pozitívne vplýva aj na energetickú bilanciu a pri domoch s nulovou spotrebou energie je prakticky nevyhnutnosťou.

Dnes je veľmi populárne podlahové kúrenie. V čom je rozdiel oproti klasickým radiátorom? Môžeme hovoriť o markantnej úspore spotreby?

Podlahové kúrenie je, na rozdiel od radiátorov, absolútne vhodné pre nízkoteplotný systém a pokiaľ v dome nekombinujeme podlahovku s vykurovacími telesami, tak celú stavbu môžeme napojiť na jeden nízkoteplotný hydraulický okruh a výrazne tak znížime energetickú náročnosť. Kombinácia s nízkoteplotným tepelným čerpadlom je z nášho pohľadu ideálna. Podlahové vykurovanie má navyše silnú akumulačnú schopnosť, takže prípadné vypnutie kúrenia počas vysokej tarify užívateľ ani nezaregistruje.

Čo zohľadniť pri rekonštrukcii? Ako vyberať kúrenie do starého domu?

Aj v starom dome a so starými rozvodmi kúrenia sa dá spraviť moderná obnova zdroja tepla. Na trhu sú už dlhší čas k dispozícii vysokoteplotné tepelné čerpadlá, ktoré dokážu efektívne fungovať v existujúcich podmienkach a nie je tak nutné vymieňať vykurovacie telesá.

Je veľmi zaujímavé sledovať správanie sa zákazníkov v rôznych fázach komunikácie.

Je záujem zo strany zákazníkov o šetrnejšie zariadenia nielen vzhľadom na peňaženku, ale aj smerom k našej planéte?

Je veľmi zaujímavé sledovať správanie sa zákazníkov v rôznych fázach komunikácie. Na začiatku investor požaduje cenovú ponuku na mnohé technológie. Po konzultáciách a predbežných cenových rámcoch sa len približne štvrtina z nich neodkloní od pôvodného zámeru. A nehovorím o realizáciách, ale stále len o tvorbe cenovej ponuky. Aby som teda priamo odpovedal na otázku, áno, počiatočný záujem je veľký.

Narážame však na limity kúpyschopnosti obyvateľstva. Poviem to na príklade už spomínanej rekuperácie. Hoci samotná rekuperačná jednotka stojí určitú sumu a zákazník ju predbežne akceptuje, po započítaní všetkých potrebných distribučných komponentov a regulácie sa cena minimálne zdvojnásobí. A pokiaľ nejde o novostavbu, rekonštrukcia pôvodného riešenia domu si vyžiada ďalšie nemalé náklady, ktoré v konečnom dôsledku môžu zákazníka tak odradiť, že pôvodne navrhnuté riešenie nebude realizovať vôbec.

Ďalším problémom sú už spomínané projekty domov. Súčasná legislatíva nevyžaduje od investora, aby si nechal vypracovať realizačný projekt stavby, stačí mu tzv. projekt pre stavebné povolenie. Lenže pokiaľ už vo fáze návrhu domu nerátame s technológiami, ktoré priamo vplývajú na dispozíciu a konštrukciu domu, tak po dokončení hrubej stavby nastávajú nepríjemné prekvapenia, napríklad že zostavu tepelného čerpadla s akumuláciou vody nie je kam umiestniť, že sa neráta s tým, že na distribúciu vzduchu potrebujem rezervu v podlahe alebo v podhľade, že na rozvody dažďovej vody v dome potrebujeme natiahnuť dodatočné potrubia a tak ďalej. Každému investorovi odporúčam poctivú prípravu návrhu, konzultáciu s odborníkom a vypracovanie realizačného projektu jednotlivých profesií.

Domy sú udržateľné, ekologické, pasívne, nízkoenergetické. Aký je medzi nimi rozdiel? Ako sa má človek zorientovať v jednotlivých pojmoch?

Nízkoenergetický dom má mernú potrebu tepla na vykurovanie najviac 50 kWh/m², pasívny najviac 15 kWh/m². V dnešnej dobe je však omnoho dôležitejší pojem „dom s takmer nulovou spotrebou energie“. Je to termín pochádzajúci zo smernice Európskej únie, známy pod skratkou NZEB (Nearly Zero Energy Building) a po roku s dvomi dvadsiatkami už inú stavbu postaviť ani nemôžete. Je to takmer „pasívny dom“, aj keď tento výraz náš zákon nepozná, ale pomôže pre lepšiu predstavu. Energia z obnoviteľných zdrojov by mala počas roka pokryť takmer celú potrebu energie na prevádzku domu typu NZEB.

A čo domy, ktoré sa pýšia nulovou spotrebou energií? Sú skutočne nulové?

Ideme vlastne ešte o jeden level vyššie a rozprávame sa o domoch s označením ZEB – Zero Energy Building. Veľmi zjednodušene povedané, takýto dom musí z obnoviteľných zdrojov energie získať minimálne toľko, koľko zoberie z verejných sietí, respektíve potrebuje na svoju prevádzku. Vďaka fotovoltickým panelom už v dnešnej dobe nie je až také zložité v takomto režime fungovať.

Ak má niekto už dom, ktorý sa nechystá najbližších pár rokov upravovať, čo môže urobiť pre to, aby napríklad znížil spotrebu energií? Alebo aby svojej stavbe „dopomohol“ tak, aby bola viac ekologická?

Najdôležitejšia je motivácia a prvý krok. Vždy je potrebné začať od seba. Ak začneme separovať, tiež nám to zoberie viac času, potrebujeme na koše viac miesta, kupujeme viac sáčkov. To však nie sú dôvody, ktoré by nás mali odradiť. Ak nechystám veľkú rekonštrukciu a bývam v rodinnom dome, je pomerne jednoduché začať zachytávať dažďovú vodu aspoň zo strechy domu a z nádrže ju následne prečerpávať na zavlažovanie. Ak mám plochú strechu a dostatočnú nosnosť, určite by som uvažoval o zelenej streche. A v neposlednom rade je veľmi účinným opatrením montáž vonkajších žalúzií namiesto vnútorných.

Zo zložitejších a finančne náročnejších opatrení odporúčam výmenu starého zdroja tepla za tepelné čerpadlo, ktoré sa dá zrealizovať aj pre pôvodný vysokoteplotný vykurovací systém.