Prinášame posledný zo série článkov psychológa Ezia Acetiho, ktorý venuje starým ľuďom. Hoci sa v súčasnej dobe mnohí snažia vytesniť starých a chorých na okraj spoločnosti, tieto slová sú pozvaním k tomu, aby sme aj v starobe objavili krásu a hĺbku ľudského života.
Dnes sa človek azda aj obáva vysloviť slovo staroba, pretože riskuje, že bude odsunutý na okraj spoločnosti. Dožiť sa staroby je však krásne, pretože starý človek môže povedať, že život je aj napriek ťažkostiam a protivenstvám krásny. Pretože aj keď telo starne a ukážu sa na ňom vrásky a drobné neduhy, svojím zmýšľaním môže starnúci človek všetkým svedčiť o tom, že láska sa nikdy nekončí.
Láska je hlavným rysom každého z nás, a čím viac rozdáme iným, o to väčšmi sa láska rozhojní. Práve o tom by mala byť staroba: konečné odovzdávanie lásky.
Starnúce telo za sebou zanecháva vôňu lásky.
Naše telo, ktoré sa pomaly nakláňa, naznačuje, že sa život chýli ku koncu. Starnúce telo však za sebou zanecháva vôňu lásky. A ak sme v živote hoci aj mnoho ráz zlyhali, nič nám nebráni, aby sme požiadali o odpustenie a začali znova milovať.
Tí, čo sa starajú o starých ľudí, lebo oni sami už nevládzu, by nemali zabúdať, že každé telo je posvätné, pretože nesie život, ktorý každý dostal ako dar. Takto sa staroba namiesto pocitu porážky alebo rezignácie môže stať prúdením lásky. Láska starcov a stareniek k iným ľuďom sa prejavuje prostredníctvom vďaky a úsmevu, ktorý ešte dokážu rozdávať.
Láska ľudí starajúcich sa o slabých a chorých seniorov sa zas ukáže cez láskavú starostlivosť a pozornosť.
V takomto kolobehu lásky svedčia starí ľudia svojim vnúčatám i deťom o tom, že stojí zato prežiť život pre iných a obetovať sa pre dobro.
Ak by som mal vymenovať to najcennejšie, čo môže starý človek zanechať svojim najbližším, spomenul by som päť právd:
1) Sme stvorenia stvorené pre vzťah a môžeme žiť len v spoločenstve s inými.
2) Sme ľudia stvorení pre lásku, pretože milovať je zmyslom života a zdrojom dobra.
3) Vždy, keď sme pravdiví a autentickí, napĺňa nás radosť a šťastie.
4) Vždy sa dá začať odznovu. Nebojme sa pádu alebo prehry, pretože sa vždy môžeme opäť postaviť na nohy s ešte väčším elánom.
5) Sme stvorení pre nekonečno a večnosť.
Toto je ľudský a duchovný testament, ktorý by mal po sebe zanechať každý človek.