Každý rok privedie svoje dieťa na svet 58-tisíc žien vo viac ako 50 slovenských pôrodniciach. Pozornosť okolia, ale aj samotných žien sa sústredí najskôr na tehotenstvo a pôrod, neskôr na nového člena rodiny. Mnoho žien však prechádza rozporuplnými pocitmi, ktoré nečakane zasiahnu ich psychiku a dokážu v nich spustiť kaskádu negatívnych procesov. Cieľom kampane je preto podporiť ženy, aby o svojom prežívaní hovorili, a keď je to potrebné, vyhľadali odbornú pomoc.
Ostrov uprostred búrky
,,Z nedávneho českého výskumu k tejto téme vieme, že 75 % žien, ktoré po pôrode prežívajú duševnú ťažobu, nevyhľadá pomoc. To je naozaj vysoké číslo. Preto prichádzame s osvetovou kampaňou, kde chceme motivovať ženy k tomu, aby si svoje ťaživé myšlienky nenechávali pre seba. Hovoriť o svojom prežívaní s podpornými blízkymi, odborníkmi či s nami vie byť prvým krokom k tomu, aby bolo žene ľahšie,” uvádza Katarína Žilák, zakladateľka neziskového projektu Vysmiata Duša Mamky.
Jedným zo silných motívov, prečo čerstvé mamy o svojom prežívaní nehovoria, je pocit hanby za svoje prežívanie.
Poukazuje pritom na alarmujúce číslo. Výskyt prejavov popôrodnej depresie a úzkosti sa pohybuje medzi 15 – 20 % žien v prvom roku po pôrode. V realite ide o tisíce príbehov žien i celých rodín, ktoré prechádzajú zaťažkávacou životnou etapou. Jedným zo silných motívov, prečo čerstvé mamy o svojom prežívaní nehovoria, je pocit hanby za svoje prežívanie. Rovnako nezanedbateľným je pocit, že sú osamotené. V dnešnej dobe žijeme viac izolovane, žena zostáva na starostlivosť sama, pričom jej svet naberie iný smer a dynamiku. Z plného pracovného nasadenia zostane zrazu doma uprostred štyroch stien, čo je veľká zmena. Okolie pritom od nej očakáva, že materstvo je naplnením jej poslania, no jej osobne chýba spoločnosť, možnosť sebarealizácie, voľného času, kvalitného spánku, kontaktov s priateľmi a často aj väčšej pomoci partnera či starých rodičov, ktorí sú ešte zamestnaní.
Hovor s ňou
Práve projekt Vysmiata Duša Mamky prináša bezpečný online priestor pre ženy, ktoré hľadajú relevantné informácie, prepojenia na odborníkov a hlavne komunitu žien, ktoré si prešli duševnou ťažobou po pôrode. Podľa Kataríny Žilák z doterajšej praxe vyplýva, že to najviac, čo ženy v popôrodnom období vyhľadávajú, je porozumenie a vypočutie. ,,Našla som tu útechu. Tak veľmi som sa bála hovoriť o svojich pocitoch. Vinila som sa, ako môžem byť jediná, ktorá materstvo nedáva tak ľahko. Až príbehmi iných žien som zistila, že v tom nie som sama. V mnohých som sa našla,” delí sa so svojou skúsenosťou jedna zo žien, ktoré sa na projekt obrátili.
Mnohokrát pomôže už aj to, že sa žena podelí o svoje ťažkosti so svojou rodinou či s kamarátmi. Nie nadarmo sa hovorí, že zdieľaná starosť je polovičná starosť.
Hoci je prežívanie duševnej ťažoby po pôrode relatívne časté, stále vo verejnosti prevláda skôr stigma spojená s vyhľadaním odbornej pomoci. ,,Priznať nejaké ťažkosti je stále pre mnohých ľudí problém. Zo svojej praxe stále vnímam určitú bariéru medzi pacientom a psychiatrom. Pritom ak by sa ženy nebáli, prišli by sa hoci len opýtať, mnohým ťažkostiam, ochoreniam by bolo možné predísť alebo ich zachytiť včas. Mnohokrát pomôže už aj to, že sa žena podelí o svoje ťažkosti so svojou rodinou či s kamarátmi. Nie nadarmo sa hovorí, že zdieľaná starosť je polovičná starosť,” dodáva MUDr. Štefánia Vaľovská, ktorá využíva svoje dlhoročné skúsenosti z práce na psychiatrickom oddelení aj v projekte Vysmiata Duša Mamky, ktorý sa stal oficiálnym partnerom svetovej iniciatívy k Svetovému dňu duševného zdravia matiek. V máji prinesie sériu osvetových aktivít, ktoré predstaví na svojich sociálnych sieťach.