Nová hovorkyňa slovenských biskupov Katarína Jančišinová: Žena môže byť prínosom pre komunikáciu Cirkvi dovnútra i navonok

Rozprávame sa v Badíne ešte počas plenárneho zasadnutia Konferencie biskupov Slovenska, kde ťa biskupi pred pár hodinami zvolili za svoju novú hovorkyňu. Aký máš z toho pocit?

O strachu by som nehovorila, ale o bázni áno. Cítila som, že táto správa je niečím prelomová. Na miesto hovorcu prichádza prvý raz žena a laička. Cítim obrovskú zodpovednosť a je to aj veľká výzva. Na druhej strane som si uvedomovala, že ak prichádza takéto pozvanie, treba vedieť naň odpovedať, pretože to vnímam ako službu Cirkvi. Určite to neberiem ako cestu svojho kariérneho rastu alebo nového dobrodružstva, ale ako cestu, na ktorej môžem ponúknuť svoje dary a ochotu do služby Cirkvi.

Čo si cítila, keď si pred samotnou voľbou predstúpila pred biskupov, aby si sa im predstavila?

Istú bázeň, ako som spomínala, chvenie a tiež trému. Zároveň som sa však cítila hneď prijatá. Od začiatku som cítila od biskupov prajnosť. Veľmi si vážim prijatie, s akým sa otvorili tejto novej výzve – mať medzi sebou ženu a laičku.

Stihli sa už s tebou porozprávať?

Áno, aj na to sú dobré prestávky počas programu pléna.

Pozícia hovorcu bola rok neobsadená po odchode tvojho predchodcu, kňaza Martina Kramaru. Napadlo ti počas tohto obdobia, že by si sa práve ty mohla stať jeho nástupkyňou?

Nikdy v živote by mi taká myšlienka neprišla na myseľ. Netvrdím, že mi nenapadlo, že Cirkev sa otvára a možno by nebolo zlé hľadať kandidáta aj medzi laikmi vrátane žien. No určite mi nezišlo na um moje meno, to vonkoncom nie.

Kedy si dostala túto ponuku a ako dlho si sa rozhodovala?

Ponuka ma zaskočila, no prišla v dostatočnom predstihu pred voľbou, takže som mala dosť času na premýšľanie. Musela som zvážiť, či sa môžem ponúknuť do tejto služby vzhľadom na výzvy, ktoré ako rodina máme pred sebou, a tiež vzhľadom na prácu vo Vydavateľstve Nové mesto, ktorú mám veľmi rada. Keď tá ponuka prišla, cítila som, že nemôžem povedať automaticky nie a potrebujem čas na premyslenie. Ja osobne, ale aj v rodine sme zvyknutí klásť si otázku, čo od nás chce Boh. Toto rozlišovanie kladieme pred spontánne, inštinktívne rozhodovanie.

Určite to neberiem ako cestu svojho kariérneho rastu alebo nového dobrodružstva, ale ako cestu, na ktorej môžem ponúknuť svoje dary a ochotu do služby Cirkvi.

Z toho vyplýva, že túto prácu berieš ako Božie volanie?

Beriem to ako pozvanie, na ktoré som vedela odpovedať v zmysle: som tu a som k dispozícii. Rozlišovanie prebiehalo v mojom vnútri a v rozhovore s manželom, pretože táto práca bude mať dosah aj na našu rodinu. Postavila som sa pred Boha a úprimne som hľadala, či je tento krok v súlade s tým, čo odo mňa v tejto chvíli chce. Dospela som ku kladnej odpovedi, je to výzva, na ktorú môžem a chcem odpovedať pozitívne. Verím, že moja práca bude pre Cirkev a pre spoluprácu s médiami prínosom.

Božie volanie, rozlišovanie a rozhovory s rodinou sú aj odpoveďou na otázku, prečo ti takáto zmena stojí za to? Predsa len opúšťaš „zabehnutú“ prácu, v ktorej si dobrá, a púšťaš sa do niečoho neznámeho.

Úprimne môžem povedať, že v rodine sa vždy snažíme zistiť, čo od nás chce Boh, a nehľadáme vlastný prospech. Nehľadám ho teraz ani ja. Keď človek nejde za svojím vysnívaným cieľom, ale dáva sa viesť Božím hlasom, niekedy sa nestačí čudovať, aké veci sa dejú.

Jedna vec je Boží hlas, druhá vec je rodina a jej podpora. Ako sa k tejto výzve postavil tvoj manžel a deti?

Najprv s veľkým prekvapením a následne s veľkou podporou. Rešpektovali však, že rozhodnutie musí byť prioritne na mne. Nechali ma, aby som prešla obdobím rozlišovania sama, no cítila som a stále cítim veľkú podporu od manžela aj detí.

Oficiálne nastupuješ na novú pozíciu 1. augusta. Ako sa budeš na to pripravovať?

Stále som ešte zamestnaná vo Vydavateľstve Nové mesto, čiže mám ešte plány a nedokončenú prácu aj tu. Verím, že mi na ňu ešte zostane priestor. V júli by som si rada oddýchla s rodinou. Budem mať ešte priestor dobehnúť niektoré veci, ktoré sú pre mňa nové a ktoré budem v novom pôsobení potrebovať. Budem sa preto zaujímať o kurzy a školenia, ktoré by mi pomohli posunúť sa vo svete médií dopredu.

Môžu ti pomôcť aj skúsenosti tvojich predchodcov?

Každá spolupráca môže byť veľmi dobrá, ak sa jej otvoríme. Som otvorená spolupráci, priateľstvu a radám aj od mojich predchodcov.

Ako sa na svoju novú prácu pozeráš v kontexte synodality, keď aj pápež často vyzdvihuje úlohu žien v Cirkvi, čo vidno aj priamo vo Vatikáne?

To, čo sa udialo, teda že biskupi zvolili za svoju hovorkyňu ženu – laičku, je posun dopredu pre Cirkev na Slovensku. Ideme v línii pápeža Františka. Znak radosti a pokoja zo strany biskupov je pre mňa signál, že sa dejú pozitívne veci. Synodálne kráčanie zažívam aj teraz na prvom plenárnom zasadnutí, ktorého som už súčasťou. Je to pocit prijatia, spoločného počúvania a hľadania cesty. Vytvárame spoločenstvo a otvárame sa vanutiu Ducha.

Čaká ťa aj čas zvykania si na nové prostredie okolo biskupov a oni tiež budú potrebovať určitý čas, aby si zvykli na teba. Čo môžeš aktívne robiť, aby to dobre prebehlo?

Určite byť k dispozícii, s tým musím počítať. Tiež chcem od začiatku vytvárať dobré a otvorené vzťahy, nastaviť sa tak, že sa chceme dopĺňať – či už s kolegami v Tlačovej kancelárii KBS, ale aj s inými médiami. No v prvom rade ide o aktívnu spoluprácu s predsedom KBS arcibiskupom Boberom, s generálnym či výkonným sekretárom a ďalšími členmi generálneho sekretariátu. Verím, že naša práca môže byť od začiatku nastavená pozitívne a otvorene. Cítim, že sme vykročili týmto smerom.

Je v kompetencii hovorcu prinášať aj komunikačnú stratégiu, teda napríklad navrhovať, s čím konferencia biskupov iniciatívne vstúpi do verejného priestoru?

Hovorca svojou komunikáciou dovnútra Cirkvi, ale aj smerom von je tu na to, aby odprezentoval mienku konferencie biskupov, teda nebudem komunikovať svoje vlastné postoje, aj keď verím, že sa s nimi budem stotožňovať.

Môžeš však aj proaktívne prinášať témy, ktoré by mali z úst Cirkvi zaznievať na verejnosti?

Istým spôsobom áno, v synodálnom kráčaní je to prirodzené – môj príspevok ako ženy bude prítomný. Človek nemôže negovať samého seba. Cieľom je aj to, aby môj implementovaný prvok ženskosti, respektíve „duch“ ženy bol prítomný cez moje myslenie a komunikáciu.

To, čo sa udialo, teda že biskupi zvolili za svoju hovorkyňu ženu – laičku, je posun dopredu pre Cirkev na Slovensku. Ideme v línii pápeža Františka.

Čo to v praxi znamená?

Myslím si, že je tu priestor pre ženu, jej prežívanie, cítenie, myslenie, vyjadrovanie sa a prežívanie vzťahov. Žena na poste hovorkyne bude určite reagovať inak ako muž. A je to tak dobre. Žena svojou prirodzenou empatiou, schopnosťou nadväzovať vzťahy a scitlivovať niektoré témy môže byť prínosom aj pre komunikáciu vnútri Cirkvi i mimo nej. Verím, že si na to zvykneme.

Čo je dobrým základom vzťahu hovorcu s médiami?

Myslím si, že otvorenosť. Nestavať barikády, ale mať otvorené, čo najviac úprimné vzťahy. Spoločenstvo sa dá vytvárať s kýmkoľvek, ak je nastavenie dobré a ak si nechceme navzájom cielene škodiť. Verím, že ak je vôľa na oboch stranách, dialóg môže prebiehať a byť obohacujúci. Urobím, čo budem vedieť, aby komunikácia plynula čo najlepšie.

Otvorenosť a dialóg sú vlastné aj Hnutiu fokoláre, v ktorom aktívne pôsobíš. Dá sa spiritualita tohto hnutia vhodne prepojiť s prácou hovorkyne?

Som veľmi vďačná Hnutiu fokoláre aj charizme jednoty Chiary Lubichovej za to, že mi už od mladosti pomáhajú na ceste životom. Táto spiritualita ma učí nebyť zatvorená sama v sebe, ale otvárať sa novým výzvam. Nie iba v zmysle osobného napredovania v živote, ale v zmysle vzájomného obohacovania sa. Verím tomu, že každý človek, bez ohľadu na svoj názor alebo náboženské presvedčenie, a aj keď je neveriaci, ma môže dopĺňať a obohacovať. Táto otvorenosť je podľa mňa darom, ktorý môžem a chcem prinášať. Pritom si viem zadefinovať, odkiaľ vychádzam a čo sú moje korene. Vždy som vedela, že vychádzam z Katolíckej cirkvi, pretože Hnutie fokoláre je jej súčasťou, a zároveň sa môžem otvárať všetkým ostatným dialógom – s Cirkvou, so spoločnosťou, s inými cirkvami aj neveriacimi.