Legionella nie je jedna, ale tvorí rozvetvenú rodinu až šesťdesiatich rôznych druhov baktérií. Približne dve desiatky z nich sú pre človeka nebezpečné, pričom najvážnejšie následky na ľudský organizmus má legionella pneumophila. Stačí ju pritom vdýchnuť prostredníctvom aerosólu. Našťastie, infekcii možno predísť udržiavaním správnej teploty, ktorá zabraňuje jej množeniu.
Choroba legionárov
Kto by si na základe jej pomenovania myslel, že legionárska choroba bola prvýkrát opísaná kdesi na bojisku, bol by ďaleko od pravdy. Tá je oveľa bizarnejšia a poukazuje na skryté nebezpečenstvá moderného života. V roku 1976 sa vo filadelfskom hoteli Bellevue-Stratford konal zraz ostrieľaných amerických legionárov, ktorí ani len netušili, že čoskoro budú bojovať proti neviditeľnému nepriateľovi.
Po príjemnom stretnutí si však domov doniesli suvenír z nečistej klimatizácie a o niekoľko dní začali pociťovať malátnosť, celkovú slabosť a bolesti hlavy. Keďže išlo o starších účastníkov s prirodzene slabšou imunitou, u časti z nich sa čoskoro prejavil urputný suchý kašeľ, niektorí dokonca vykašliavali krv. Podľa ložísk, ktoré sa objavili na röntgenových snímkach, bolo jasné, že zápasia so zápalom pľúc. Po tom, čo naň zomrelo až tridsaťšesť legionárov, sa pátralo po zdroji nákazy. Dnes vieme, že legionelly sú zodpovedné až za 13 % existujúcich zápalov pľúc a že ich liečba je spravidla dlhšia. Na určenie choroby je potrebný odber krvi, v ktorej sa nachádzajú protilátky proti legionelle.
Počet prípadov nákazy rastie vo svete aj na Slovensku
Každý rok sa v Európskej únii nakazí legionellou viac ako 6-tisíc ľudí a na legionársku chorobu zomrie viac ako 250 z nich. Na Slovensku bol dlhodobo hlásený nízky výskyt tohto ochorenia, avšak v posledných rokoch aj u nás prípadov kontinuálne pribúda. Kým v roku 2018 bolo potvrdených 54 pacientov s legionárskou chorobou, v roku 2019 ich bolo 87 a v roku 2020 až 104 pacientov. V priebehu roka 2021 bolo hlásených 148 ochorení. Vyplýva to zo zverejnených dát Úradu verejného zdravotníctva SR.
„Legionella je jedným zo štyroch najčastejších vyvolávateľov pneumónií. Legionárska choroba zvyčajne postihuje ľudí vo veku nad 50 rokov a pacientov s oslabenou imunitou. Prejavuje sa zápalom pľúc, vysokou teplotou, kašľom, poruchami vedomia. Infekcia môže v niektorých prípadoch prerásť aj do sepsy a multiorgánového zlyhávania a v desatine prípadov môže končiť smrťou. Nevyhnutná je preto včasná liečba. U mladších ľudí môže legionella spôsobiť takzvanú pontiacku horúčku. Ide o miernejší prejav ochorenia, ktorý nespôsobuje zápal pľúc. Má podobné prejavy ako chrípka, s ktorou sa zamieňa, a úmrtnosť je prakticky nulová. Ochorenie zvyčajne odíde samo bez toho, aby sa rozpoznalo,“ vysvetľuje infektológ Peter Sabaka.
Za nárastom nákaz je snaha ušetriť, pomôcť má novela
Legionella je vodná baktéria. Jej rozmnožovaniu sa mimoriadne darí vo vnútri potrubí a ohrievačov vody zvyčajne pri teplotách vody 25 až 50 °C a najmä v dlhšie stagnujúcej vode. Najväčší podiel, až 30 % všetkých kontaminovaných zdrojov nákazy, tvoria chladiace veže, k ďalším patria odparovacie kondenzátory, zvlhčovače vzduchu a rozprašovače vody, kúpeľné bazény, vyhrievané kúpele a vírivky, vysokotlakové vodné čistiace stroje, prevzdušňovacie nádrže, ale aj vodné trysky v zubárskych kreslách a systémy teplej a studenej vody. Od 1. júna tohto roku vstúpila do platnosti novela zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorou sa ustanovuje požiadavka nastavenia teploty vody na výtoku u konečného spotrebiteľa najmenej na 50 °C.
Po návrate z dovolenky je dokonca vhodné vykonať termickú dezinfekciu, a to zvýšením teploty vody na 60 °C počas 20 minút, prípadne na 65 °C počas 10 minút alebo na 70 °C počas 5 minút.
K tomuto kroku vláda pristúpila, lebo sa dlhodobo potvrdzovalo, že prevádzkovatelia a vlastníci budov sa v snahe ušetriť snažili znižovať teplotu teplej vody, ktorá tak vytvára ideálne prostredie na množenie patogénnych baktérií, najmä tých z rodu legionella. Taktiež sa čoraz viac prevádzkovateľov rôznych zariadení podujímalo vyrábať teplú vodu z vlastného zdroja, ktorý nemal kvalitu pitnej vody, a problém bol na svete. A tak nielen Slovensko, ale aj iné európske krajiny evidujú v čase energetickej krízy významný nárast počtu legionelóz najmä v súvislosti s teplou vodou.
S teplotou a čuchom
Človek sa môže nakaziť aj vdýchnutím kontaminovaného aerosólu trebárs pri sprchovaní, keďže veľa domácností využíva na prípravu teplej vody zásobníkové ohrievače vody. „Aby sme zamedzili výskytu legionelly, teplota studenej vody nemá byť vyššia ako 25 °C. 30 sekúnd po úplnom otvorení výtokovej armatúry musí vytekať teplá voda s teplotou 50 °C. Práve aspoň takúto teplotu by mala dosahovať teplá voda v potrubí, pričom v ohrievači by mala mať minimálne 55 °C,“ odporúča Alžbeta Jendrichovská z technického oddelenia spoločnosti Stiebel Eltron. Voda v potrubí by sa mala vymeniť aspoň raz za týždeň. Po návrate z dovolenky je dokonca vhodné vykonať termickú dezinfekciu, a to zvýšením teploty vody na 60 °C počas 20 minút, prípadne na 65 °C počas 10 minút alebo na 70 °C počas 5 minút.
V umelom prostredí sa môže legionella rozmnožovať aj pri nesprávnej údržbe vodovodných rozvodných systémov či zásobníkových ohrievačov. To, či sa napríklad v zásobníku na ohrev vody môže nachádzať legionella, možno zistiť aj čuchom. Baktérie, vrátane tej spomínanej, prezradí totiž aj zvláštny zápach v miestnosti s bojlerom. Takisto je nevyhnutné zariadenia na ohrev vody nielen nastaviť na potrebnú teplotu, ale aj pravidelne kontrolovať. Jedným z dôvodov, prečo k bojleru privolať profesionála, môže byť aj dlhá doba ohrevu na požadovanú teplotu.