Existuje problém, s ktorým sa stretne každý kresťanský umelec, keď sa vo svojom umení pokúsi ľuďom sprostredkovať hodnoty, v ktoré verí: Ako to urobiť bez toho, aby to pôsobilo násilne, a tak, aby bolo dielo kvalitné nielen svojím posolstvom, ale aj remeselným prevedením?
Veľká Británia sa v prvej polovici minulého storočia stala domovom viacerých autorov, ktorí tento problém dokázali vďaka svojim umeleckým kvalitám vyriešiť. Ich diela dodnes čítajú nielen kresťania, ktorých fascinuje duchovná hĺbka ich prózy, ale aj ľudia, ktorí sa ku kresťanskej viere nehlásia, ale priťahuje ich sofistikovanosť alebo zábavnosť daných textov.
Už kultovým príkladom sú diela J. R. R. Tolkiena, ktorých posolstvá sú skrz-naskrz katolícke, no sekulárny svet ich nadšene konzumuje či už vo forme pôvodných kníh, alebo komerčne úspešných filmových adaptácií.
O čosi menej, no stále výrazne populárnym je G. K. Chesterton, anglický autor, ktorý pôsobil ešte trochu skôr. Jeho známe príbehy o otcovi Brownovi, ktorý je katolíckym kňazom a v podstate detektívom, sú ukážkou umnej kombinácie pútavej detektívnej prózy na povrchu a zásadných duchovných posolstiev vnútri.
Chestertonovým nemenej hlbokým dielom je Muž, ktorý bol Štvrtok, ktoré po prvýkrát vyšlo v roku 1908, a v roku 2023 vydavateľstvo Postoj Media prinieslo jeho nový slovenský preklad.
Metafyzický triler
Román, ktorý sa na prvý pohľad javí ako napínavý špionážny triler akoby vystrihnutý z bibliografie Fredericka Forsytha či filmovej série Mission: Impossible, no ku koncu deja čitateľa takpovediac vrhne do premýšľania o najhlbších otázkach vesmíru, lámal kritikom hlavy už tesne po svojom prvom vydaní.
Recenzenti toto dielo označovali za „metafyzický triler“, „pozoruhodný akrobatický výkon“ či knihu, ktorú odložili „úplne omámení“. Niektorých zaskočila na Chestertona až nezvyčajne absurdná epika, ktorá si vyslúžila prirovnania ku Franzovi Kafkovi.
Samotný dej sa spočiatku javí ako úplne banálny – Gabriel Syme, ktorý pracuje pre políciu ako „policajt filozof“, sa v dôsledku vzájomných provokácií s anarchistom Lucianom Gregorym dostane na stretnutie anarchistickej rady. Jej členovia sú pomenovaní podľa jednotlivých dní v týždni a ich vodcom je obávaný Nedeľa. Syme vďaka sérii nepredvídateľných udalostí vyhrá hlasovanie rady a stane sa novým Štvrtkom.
Keďže Syme pracuje pre políciu, pokúša sa svoju novú pozíciu využiť na zastavenie zlovestných plánov anarchistickej skupiny. A tu sa dej začne zamotávať a zapĺňať divokými zvratmi, odhalenými sprisahaniami a maskami a Chestertonovými charakteristickými paradoxmi.
Kvôli plnému čitateľskému zážitku nemá autor tohto textu v úmysle odhaliť celý dej románu. Úplne postačí vypichnutie kľúčovej otázky, na ktorú sa Chesterton prostredníctvom svojho príbehu snaží odpovedať.
Prečo existuje utrpenie?
Jeden z kritikov románu Muž, ktorý bol Štvrtok ho prirovnal k Zjaveniu apoštola Jána, no hádam presnejšie by bolo prirovnať toto dielo ku knihe Jób. Ku koncu deja, už po mnohých veľkých odhaleniach, sa postavy začnú sťažovať na to, že utrpenie a chaos, ktoré musia podstupovať, z ich uhla pohľadu nedávajú žiaden zmysel.
Dej nesie odpoveď na túto otázku – bez prebrodenia sa chaosom by sa postavy nikdy nedostali tam, kde skončili. Čiže pri rozjímaní o najhlbších otázkach svojej existencie, čo je prakticky jednoznačný odkaz na kresťanskú predstavu o raji. Celá kniha sa tak stáva alegóriou ľudského hľadania Boha a toho, ako veľmi je na prvý pohľad nezmyselné utrpenie, prepojené s touto cestou.
Kritikovo prirovnanie Chestertonovho diela ku Kafkovi dáva zmysel, ale iba na povrchovej úrovni. Chesterton na rozdiel od Kafku necháva do búrky chaosu vnikať náhle záblesky pravdy, ktorá so sebou prináša usporiadanosť a pokoj.
Odhalenie na konci knihy (ktoré však čitateľa úplne neuspokojí a aj naďalej ho nechá premýšľať) dáva doterajšiemu chaosu usporiadaný zmysel. Stáva sa tak detektívkou par excellence, ktorá sa ani zďaleka neobmedzuje na nihilistické opisy chaosu a násilia.
Kniha, ktorá prvýkrát vyšla v roku 1908, sa tak na dnešnom knižnom trhu stáva závanom čerstvého vzduchu.
Paradoxné. Tak ako celý Chesterton.
Prečítajte si tiež
Prírodné vedy potrebujú dialóg s prirodzeným zákonom, ukazuje film Oppenheimer