Prečo už (pravdepodobne) nikdy nevznikne ďalšia Metallica alebo M*A*S*H

Je 28. február 1983 a americké ulice sú o čosi prázdnejšie ako zvyčajne. V televízii totiž má byť v tento večer odvysielaná posledná epizóda legendárnej seriálovej situačnej komédie M*A*S*H a diváci netrpezlivo čakajú na to, ako sa filmári popasujú s jej ukončením.

V ten večer si k televízii sadne 125 miliónov divákov, aby si vychutnalo záver tohto seriálu. To predstavuje nadpolovičnú väčšinu vtedajšej americkej populácie. Mesto New York pár minút po skončení danej epizódy dokonca zaznamená mimoriadne preťaženie mestského kanalizačného systému (keďže obrovská masa ľudí sa na toaletu vyberie až po konci epizódy).

Pokiaľ ste v danom období boli obyvateľom väčšieho mesta v Spojených štátov amerických, tak šanca, že ste sa 1. marca vyhli rozhovoru o M*A*S*H, sa blížila nule. Išlo o najväčšiu kultúrnu udalosť takéhoto typu v dejinách – a je pravdepodobné, že túto derniéru už žiaden seriál nikdy neprekoná.

V roku 1998 kultový seriál Seinfeld navždy opustil televízne obrazovky pred očami 76 milióna divákov (približne 28 percent americkej populácie). Stále išlo o veľký podiel americkej populácie, no rozdiel oproti finále seriálu M*A*S*H je výrazný.

Veľká popkultúrna udalosť roku 2019, finále seriálu Game of Thrones, na rôznych platformách pritiahla približne 20 miliónov divákov. Poslednú epizódu seriálu Breaking Bad, o ktorom som podrobnejšie písal minulý týždeň, videlo približne 10 miliónov divákov. V porovnaní s poslednými epizódami seriálov v 80. rokoch ide o mizivé množstvo.

Nejde len o televíziu

Seriály nie sú jedinou oblasťou, v ktorej je možné spozorovať tento fenomén „trieštenia“ diváckej pozornosti. Nedávno som narazil na zaujímavé video na kanáli, ktorý sa venuje prevažne novinkám a príbehom zo sveta tvrdšej gitarovej hudby.

Aj keď to nebolo jeho primárnym cieľom, tvorca videa sa zamyslel aj nad tým, prečo moderné pop punkové kapely nedosahujú úroveň kultúrneho fenoménu, akú v časoch svojej najväčšej slávy dosahovali napríklad kapely typu Blink-182 alebo Green Day. Určite si väčšina čitateľov dokáže spomenúť na pár príkladov kapiel alebo interpretov, ktoré si kedysi z koláča diváckej pozornosti kradli obrovský podiel – Metallica, Depeche Mode, ABBA, Michael Jackson, Guns N‘ Roses…

Z hľadiska počtu poslucháčov na internetových platformách sú tieto kapely často porovnateľné s výkonom súčasných kapiel. No zdá sa, že tie akosi nie sú schopné nadobudnúť kultový status, akým v čase najväčšej slávy disponovali ich predchodcovia.

Hudba a filmy presne pre vás

Čo sa to s našou populárnou kultúrou deje? Potrebujú odrazu ľudia menej zábavy? Počúvajú menej hudby a pozerajú menej seriálov?

Tvorca daného videa si to vzhľadom na množstvo používateľov streamovacích platforiem nemyslí. Poukazuje skôr na iný fenomén – pokiaľ súčasné nové kapely niekde vybuchnú, najčastejšie sú to sociálne siete ako TikTok, čo sú platformy, ktoré každému užívateľovi mixujú obsah presne na mieru.

Súčasní umelci už nie sú závislí od veľkých hráčov ako MTV a svoju hudbu dokážu rozširovať nezávislejšie. Tento jav je symetrický aj na strane konzumentov – o tom, aký hudobný klip si mladý človek pozrie, v súčasnosti vďaka YouTube rozhoduje on, nie tím dramaturgov hudobnej televízie.

Súčasní kultúrni konzumenti nekonzumujú menej kultúry ako ich predkovia. Konzumujú menej spoločnej kultúry.

Predstavme si modelový príklad mladíka, ktorý je aktívnym užívateľom sociálnych sietí a počúva najmä punk rock. Je veľmi nepravdepodobné, že sa do jeho feedu (čiže medzi príspevky, ktoré mu nejaká sociálna sieť odporúča) dostane napríklad niečo súvisiace s Taylor Swiftovou, v súčasnosti veľmi populárnou popovou speváčkou.

Na druhej strane je veľmi nepravdepodobné, že by zástupca tzv. swifties (fanúšikov spomínanej Swiftovej) vo svojom feede zbadal niečo punkové.

Tento princíp je jednoducho aplikovateľný aj na svet seriálov a filmov. Váš večerný program už nie je určený tým, čo „dávajú“ na Jednotke. Máte poruke desiatky rôznych služieb, ktoré vám dokážu poskytnúť filmy presne podľa vášho gusta.

Súčasní kultúrni konzumenti nekonzumujú menej kultúry ako ich predkovia. Konzumujú menej spoločnej kultúry. Ešte nikdy nebolo jednoduchšie konzumovať presne taký obsah, aký sa vám páči, bez ohľadu na vôľu niekoho iného. Iný obsah ako ten, ktorý konzumujú vaši susedia.

Neobmedzené príležitosti na evanjelizáciu

Aj keď to tak nevyzerá, táto skutočnosť má dosah aj na oblasť kresťanskej evanjelizácie, na čo vo svojej skvelej eseji s názvom Sowing „Seeds of the Word“ (Zasievanie semien Slova) poukázal katolícky spisovateľ Andrew Petiprin.

Táto esej vyšla v zbierke esejí rôznych autorov s názvom The New Apologetics (Nová apologetika) z roku 2022, ktorej sa hodlám v rámci tejto rubriky ešte niekedy v budúcnosti samostatne venovať.

Petiprin vo svojej eseji tvrdí, že sa ako kresťania musíme vzdať snívania o väčšinovo kresťanskej spoločnosti, ktorá existovala kedysi v minulosti, a zamerať sa na realitu súčasných spoločností (plurál tu nie je použitý náhodne), ktorá spočíva skôr v sekulárnej roztrieštenosti na množstvo menších subkultúr.

Tomu by sme podľa spisovateľa mali prispôsobiť aj svoje evanjelizačné snahy. Niekto ako Fulton Sheen, katolícky biskup s vlastnou reláciou v lukratívnom vysielacom čase národnej televízie, by zrejme v súčasnej spoločnosti nebol veľmi efektívny, keďže pomer divákov sledujúcich jednu konkrétnu televíziu je v súčasnosti oveľa nižší ako v minulom storočí.

Ako kresťania sa musíme vzdať snívania o väčšinovo kresťanskej spoločnosti, ktorá existovala kedysi v minulosti, a zamerať sa na realitu súčasných spoločností.

Namiesto predstierania, že dokážeme znovu vybudovať veľké nádvoria minulosti, by sme sa mali zamerať na zapĺňanie menších, ktoré už existujú. V postmodernej spoločnosti pravda akoby „explodovala“ a jej malé čiastočky dokážeme nájsť aj na miestach, kde by sme to naozaj nečakali (ako napríklad v textoch metalových kapiel alebo v deji rôznych seriálov).

Toto je pravda, na ktorú sa oplatí v rozhovoroch s inými ľuďmi zamerať a ktorá im potenciálne môže zmeniť život.

Nezáleží na tom, že celý národ nesleduje finále M*A*S*H alebo nepočúva Metallicu. Vaším cieľom vo väčšine prípadov nie je obracať celé národy, ale pomáhať konkrétnemu človeku, ktorý je vedľa vás.

A čo ak sa k tomuto človeku dostanete napríklad práve vďaka spoločnej obľúbenej kapele?