Ministerkine nové šaty

Cez víkend sme si pripomenuli 105. výročie vzniku Československej republiky. Zatiaľ čo na Slovensku je 28. október iba pamätným dňom, Deň vzniku samostatného československého štátu je u našich susedov štátnym sviatkom.

V tento deň sa prezident Českej republiky zúčastňuje na slávnostnej prísahe vojakov Armády Českej republiky na Hradčianskom námestí, vymenúva nových generálov na Pražskom hrade, prednesie svoj slávnostný prejav a udelí vyznamenania výrazným osobnostiam kultúrneho a spoločenského života.

Pri tejto príležitosti kladie spolu s ostatnými politikmi kvety a vence na hrob zakladateľa štátu Tomáša G. Masaryka. V Prahe sa konal veľkolepý koncert za účasti českých a slovenských politikov, pričom sa na ňom zúčastnila rešpektovaná ministerka kultúry predchádzajúcej úradníckej vlády Silvia Hroncová.

So vznikom republiky idú ruka v ruke mohutné oslavy. Obyvatelia sa zo vzniku štátu tešia a oslavujú, umelci spievajú, tancujú. To je tá kultúrna časť.

Nová ministerka kultúry Martina Šimkovičová nechcela zostať stáť bokom, a tak napísala list svojmu náprotivku, českému ministrovi kultúry Martinovi Baxovi, a v plnom znení ho zverejnila na svojom Facebooku.

Ako uviedla v úvode netradičného statusu, „z mojej pozície čelného predstaviteľa rezortu kultúry som včera pri príležitosti výročia vzniku Prvej česko-slovenskej republiky urobila prvý krok k Českej republike a začala medzištátnu komunikáciu s čelným predstaviteľom rezortu kultúry,“ tak uviedla seba samu. A nie dobre. Odhliadnuc od smiešneho pátosu nedokázala niekdajšia moderátorka konšpiračnej televízie napísať správne ani len názov Československej republiky.

Ďalšie riadky boli utrpením pre ľudí ovládajúcich štylistiku a gramatiku, ale na druhej strane pôsobili povzbudivo pre ľudí z komunikačnej branže, že umelá inteligencia ich tak skoro nedokáže nahradiť.

„Dovoľte mi takýmto spôsobom vzdať hold a vyzdvihnúť zásluhu hlavného dejateľa tejto skutočnosti s menom Tomáš Garrigue Masaryk, ktorý sa isto nie náhodou narodil uprostred našich národov a v meste Hodonín a isto nie náhodou boli jeho rodičmi česká matka Terezie Kropáčková a slovenský otec Jozef Maszárik,“ píše v oficiálnom liste Martina Šimkovičová a o prvej hlave spoločného československého štátu pokračuje, že „s takou predispozíciou kolísky“ a vďaka jeho osobnosti „nie je náhoda, že to bol práve on, ktorý naše bratské národy spojil v jeden samostatný celok“.   

Ďalšie riadky boli utrpením pre ľudí ovládajúcich štylistiku a gramatiku, ale na druhej strane pôsobili povzbudivo pre ľudí z komunikačnej branže, že umelá inteligencia ich tak skoro nedokáže nahradiť.

Po tomto paškvile a kritike zo strany publika zverejnila „čelná predstaviteľka rezortu kultúry“ ďalší status s piktogramom srdca, pod ktorým vypla možnosť diskusie pre ľudí, ktorí jej profil sledujú kratšie ako 24 hodín. To sú ľudia, ktorí jej písali, že cisár je nahý a že svojou hlúposťou sa nechala vtiahnuť do pasce. A je pravda, že ministerka obnažila svoju neznalosť na viacerých úrovniach dobrovoľne a bez zábran.

Reagovala tiež na argumenty, ktoré zazneli pod jej prvým „štátnickým“ počinom, že vznik Československa je politická, a nie kultúrna udalosť. „Pozrite, so vznikom republiky idú ruka v ruke mohutné oslavy. Obyvatelia sa zo vzniku štátu tešia a oslavujú, umelci spievajú, tancujú. To je tá kultúrna časť.“

S diskutujúcimi ľuďmi, medzi ktorými boli aj významné osobnosti kultúry, sa prela o pomlčku v názve republiky, detinsky obhajovala svoju neznalosť a na záver uviedla jednu maličkosť: „Všetko, čo píšete mne ako čelnému reprezentantovi kultúry na Slovensku, je, akoby ste písali všetkým v oblasti kultúry, ktorú zastupujem.“

Je pravda, že ministerka obnažila svoju neznalosť na viacerých úrovniach dobrovoľne a bez zábran.

Keďže podľa jej slov „nepochopenie považuje za nedorozumenie“, je zjavné, že sebakritika nie je jej silná stránka. Všeobecne majú ľudia holdujúci konšpiračným teóriám chabé, až žiadne kritické myslenie, ktoré nahrádzajú všadeprítomnou kritikou vyplývajúcou z faktu, že ich niekto ohrozuje alebo im ubližuje.

Z úst Martiny Šimkovičovej zaznieva znevažujúca kritika voči mienkotvorným médiám, dokonca už niektorým odmieta poskytnúť rozhovor, a to s úškrnom, že ona vie, čo sú zač.

Obsadenie ministerského kresla osobou plnokrvnej konšpirátorky je a bude vizitkou vlády Roberta Fica. A tiež jeho zodpovednosťou. Kultúra ju prežije rovnako, ako prežila aj iné omyly. Jedno je však isté už dnes. Umelecká obec nebude tancovať tak, ako ona píska.