Hovoria to na plné ústa, hoci v demokracii ide o zásadnú červenú vlajku, ktorú vztýčia len kovaní diktátori. Súčasná vládna garnitúra na ňu s hrdosťou namaľuje ešte aj hviezdu, rozumej STaR. Ide o skratku nového názvu RTVS, z ktorej sa má stať Slovenská televízia a rozhlas. Takáto účelová zmena zase obchádza zákon a vláde by umožnila odvolať všetkých súčasných členov Rady RTVS vrátane jej generálneho riaditeľa.
To je on, vládny amplión
V súčasnosti ide o najsilnejšiu tému, ktorá má potenciál dominovať prezidentskej kampani. Z prejavov jednotlivých kandidátov na post hlavy štátu, ale aj ich mlčania sa dá jednoznačne vyčítať, ako vlastne vnímajú štát. Či je to pre nich iba aktuálna vládna moc alebo na štát hľadia ako na spoločný domov pre všetkých občanov. Ako sa prednedávnom vyjadril kandidát na prezidenta Andrej Danko v relácii Téma na TA3: „Ja nechcem verejnoprávnu, ja chcem štátnu televíziu. Ja som proti verejnoprávnej televízii. Chcem ako poľskú televíziu, ja mám dobrú reakciu od Roberta Fica, budem sa baviť s Pellegrinim. (…) Ľudia budú pozerať záujmy štátu.“
Peter Pellegrini, najhorúcejší kandidát na prezidenta, mlčí. Rozdáva ruže dôchodkyniam, rokuje s Orbánom, ktorý doslova zničil médiá v Maďarsku a je tŕňom v oku EÚ, a fotí sa so svojimi fanúšikmi. Účasť v predvolebných diskusiách, v ktorých sedia jeho protikandidáti, odmieta.
Týždeň pred prvým kolom volieb je neodškriepiteľné, že ide o taktiku. Svojím počínaním pripomína človeka, ktorý sedí v kresle, popíja kávu z porcelánu, aby si urobil selfie o svojom skvelom živote, no pritom mu horí dom. Zatiaľ sa riadi heslom nehas, čo ťa nepáli. Vieme, že mu to dlho nevydrží, ale on dúfa, že v tejto selanke vydrží až do konca. Kým sa nestane prezidentom a bez prevzatia politickej zodpovednosti neodtiahne po spálenej zemi do Prezidenstkého paláca. Vivat, Slovakia, už nikdy žiaden svár! Alebo, ako zaznieva z jeho bilbordov, Slovensko už potrebuje pokoj.
Znepokojená občianska verejnosť
„Ja si to poviem aj ako občan, nemusím čakať, kým budem prezidentom. Mňa toto osobne znepokojuje,“ vyslovil sa v relácii na TA3 kandidát na prezidenta Ján Kubiš. „Keď sa vlády snažia zasahovať do činnosti médií a tlačiť na činnosť médií, to je z môjho pohľadu nielen neprijateľné, ale aj kontraproduktívne. Nikdy neuspejú, ale vždycky sa to odrazí negatívne, pokiaľ ide o záujmy vlády, aj pokiaľ ide o záujmy Slovenskej republiky.“
Spomedzi ostatných kandidátov sa proti novému návrhu z dielne ministerky za SNS ostro ozval Ivan Korčok. K téme mocenskej rovnováhy zvolal tento týždeň tlačovú konferenciu, kde sa vyjadril aj k aktuálnej téme. „Návrh zákona o RTVS znamená de facto jej ovládnutie. Obrazne povedané, bude táto inštitúcia preliata do novej spoločnosti, ktorej pravidlá nechala vláda zadefinovať ministerke Šimkovičovej. Obchádzajú sa tak všetky brzdy a protiváhy, ktoré doteraz garantovali nezávislosť RTVS.
Ruší sa Rada RTVS, ktorej doterajší systém voľby bol nastavený tak, že neumožňoval v jednom vládnom období ovládnuť túto Radu. Dnes, keď sa týmto zákonom súčasné nastavenie zmení, bude to vládna nominácia. Zriaďuje sa nový orgán, ktorý bude priamo podriadený vláde a ministerke a ktorý bude mať priamu kontrolu nad riaditeľom a vysielaním,“ zdôraznil a dodal, že môže ísť o obdobné nominácie z konšpiračnej scény, aké máme možnosť sledovať pri prešetrovaní pandemických opatrení. Podľa neho sa celkovo dostávame na vratkú plochu.
Boj o siedmu veľmoc
Návrh zákona z dielne kontroverznej ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej radikálne mení riadenie telerozhlasu, ktorý by sa po novom mal stať bábkou v rukách vládnej moci. Proti tomuto zámeru sa postavilo už viac ako tisíc zamestnancov a spolupracovníkov RTVS, ktorí podpísali spoločné vyhlásenie. Postavili sa za nich viaceré medzinárodné inštitúcie, ako napríklad European Broadcasting Union (EBU), ktorej je RTVS členom. „Zdá sa, že ide o slabo zakrytý pokus urobiť zo slovenského verejnoprávneho vysielateľa štátom kontrolované médium. Išlo by o nebezpečný krok vzad pre demokraciu a slobodu prejavu,“ ozval sa na margo provládneho zákona Noel Curran, generálny riaditeľ EBU.
Promptne zareagoval aj Európsky parlament. Jeho poslanci a poslankyne dali v stredu definitívne zelenú novým právnym predpisom na ochranu novinárov a médií EÚ pred politickými a hospodárskymi zásahmi. Podľa nového zákona budú členské štáty povinné chrániť nezávislosť médií a všetky formy zasahovania do redakčných rozhodnutí budú zakázané.
Médiá sú strážcami slobody, kladú nepríjemné otázky, kontrolujú politikov. A politici sú im povinní odpovedať, vysvetľovať svoje premyslené kroky, vedomé i nevedomé prešľapy. Nie je to hra kto z koho ani reality šou. A ani robenie politiky zo strany médií. Je to zásadný pilier zdravej a zrelej spoločnosti, a preto je potrebné ho chrániť. V piatok preto aktívni občania opäť vyrážajú do ulíc. Na podporu RTVS, na podporu demokracie.
Jedna odpoveď
mňa osobne danko fascinuje. všetci vedia, čo si o ňom myslieť a žiaľ, takmer všetci majú pravdu. aj on to veľmi dobre vie. ale stále ide svoje. niečo ako syzifos