Zmena plánov automobiliek. Zákaz predaja spaľovacích áut v Európe je nereálny

Európa koketuje so spiatočkou. Čoskoro ju zrejme bude musieť zaradiť v prípade zákazu predaja áut so spaľovacími motormi po roku 2035. Zákaz sa má podľa Európskej komisie ešte prehodnotiť v roku 2026. Vyzerá však viac a viac ako nereálna chiméra, ktorú priniesol skôr greenwashing ultrazelených ako reálna ochrana životného prostredia a potrieb európskych obyvateľov.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Európska komisia presadila zákaz predaja benzínových a naftových áut najmä v záujme ochrany ovzdušia a zdravia občanov v mestách. Plošný zákaz by však špeciálne poškodil obyvateľov na vidieku, kde je auto často nevyhnutnosťou. Výrazne drahšie elektrické modely sú tam nielen nedostupné, ale aj nepraktické. Navyše nabíjacie stanice a investície do rozvodných sietí nepribúdajú tak rýchlo, ako treba. To vodičom elektroáut komplikuje život.

Pokánie automobiliek

Výrobcovia doteraz nútený prechod na elektromobilitu skôr obhajovali, pretože im prinášal vysoké zisky z predaja nových elektrických modelov vďaka štátnym dotáciám. V posledných dňoch sa však objavilo niekoľko vyjadrení vysokých manažérov automobiliek, ktoré jasne ukazujú otočku o 180 stupňov.
Predseda predstavenstva Škoda Auto Klaus Zellmer napríklad v rozhovore pre Automobilwoche povedal, že česká automobilka chce vyrábať autá so spaľovacími motormi aj po roku 2035. Chce si vybudovať širokú ponuku pre zákazníkov s rôznymi potrebami.

Toto rozhodnutie je podľa neho výsledkom toho, že si uvedomili problém s prijatím elektromobility na niektorých európskych trhoch „Čím južnejšie a východnejšie, tým je akceptácia elektromobilov nižšia.“, hovorí Klaus Zellmer. V Poľsku, na Slovensku alebo v Bulharsku sa skutočne predá iba zlomok elektromobilov oproti západným krajinám.

Škoda však chce podľa jeho slov vyrábať to, čo chce zákazník, preto zostane verná spaľovacím motorom aj po roku 2035. Na druhej strane ponúka inú zelenú cestu: „Emisie CO2 by sme dnes mohli podstatne znížiť, ak by sme uvažovali aj o syntetických palivách alebo biopalivách,“ hovorí šéf Škody. Má na mysli benzín a naftu rastlinného pôvodu, či vyrobenú recykláciou plastov či bioodpadu.

Nepraktické novinky nezabrali

Aj francúzsky koncern Stellantis (značky Peugeot, Citroen, Opel, Fiat, Lancia, Jeep, atď.) potvrdil, že ak si to budú zákazníci želať, do svojich nových modelov bude montovať aj spaľovacie motory.

Čisto elektrickú cestu si neúspešne vyskúšal napríklad pri úžitkových modeloch. Po dvoch rokoch biedneho predaja baterkového Citroenu Berlingo však bez veľkej slávy vrátil do ponuky benzínový a dokonca aj naftový motor.

Niet divu, veď spaľovacie verzie stoja oproti elektrickej zhruba polovicu. Podobne dostanú klasické motory aj nové pôvodne iba elektrické modely ako Jeep Wagooner. Ústup od plnej elektrifikácie ohlásil aj Mercedes, minimálne chce dať väčší dôraz na hybridy, aby sa prispôsobil dopytu zákazníkov. Podobne v posledných dňoch pribúdajú vyhlásenia manažérov automobiliek ako Hyundai či Nissan, alebo šéfa Volkswagenu Thomasa Schäfera.

Trh si pýta klasiku

Prečo zrazu automobilky zaradili spiatočku? Predajné štatistiky za posledné mesiace hovoria jasnou rečou. Výrazne drahšie elektrické autá sa predávali iba dovtedy, kým ich štáty dotovali. Táto podpora však v mnohých krajinách vlani skončila, napríklad v Nemecku alebo Nórsku. Bohatší zákazníci, ktorí si autá za minimálne 50-60-tisíc eur kupovali, sa už nových áut nasýtili a tí, ktorí majú na auto len 20-30-tisíc, o ne záujem nemajú.

Ani toľko ospevované lacné čínske elektromobily trh neoslovili. V Európe sa predávajú často za dvojnásobnú cenu oproti Číne. Zákazníci tak dajú prednosť praktickejšiemu benzínovému alebo dieselovému vozidlu.

Predaj čisto elektrických áut (BEV) v Európe napríklad podľa údajov ACEA za prvý štvrťrok 2024 rástol iba o 3,5%, kým všetkých áut sa predalo viac o 5 percent – zhruba 3,4 milióna kusov. V marci už dokonca predaj elektrických áut v Európe klesol o vyše 11%.

Ich podiel na celkovom predaji preto za marec klesal, znížil sa na 13%. Cítiť to bolo najmä v Nemecku, kde sa predaje elektromobilov znížili o masívnych 30%, v Taliansku a Švédsku o 34%, v Nórsku dokonca o skoro 50%.

Mierne klesajú v Európe aj predaje benzínových a naftových áut, naopak výrazne rastú nabíjateľné (PHEV), ale najmä klasické hybridy (HEV). Tie už dosiahli 29-percentný podiel na trhu, spolu s plug-in hybridmi je to už 36%.

Ekologicky, ale bez vybitej batérie

Trh teda automobilkám ukazuje – zelené riešenia áno, ale dostupné a praktické. Práve hybridy sú totiž flexibilné riešenie – v meste a na krátke trasy môžu jazdiť na elektrinu, na dlhších cestách sa však môžu spoľahnúť na osvedčený spaľovací motor. Tento prístup je typický napríklad pre japonskú značku Toyota, ktorej predaje v prvom štvrťroku v Európe na rozdiel od konkurentov výrazne rastú.

Je to napokon dobrá správa, že o všetkom nakoniec rozhodnú zákazníci. Čo budú kupovať, to sa bude vyrábať bez ohľadu na ideologické debaty a plánovačov v Bruseli. Tak to vždy bolo aj v histórii pri prechode z magnetofónových pások a gramofónových platní na CD nosiče, z videopások na DVD, z papierových kníh a časopisov na tie v tabletoch a mobiloch, či napokon aj pri prechode od konských povozov a parných lokomotív na autá a rušne. Nikto starú technológiu nezakazoval, jednoducho sa prežila a presadila sa nová – lacnejšia, kvalitnejšia a jednoduchšia. Verme, že to tak bude aj v prípade elektromobilov.

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články