Voľby v Gruzínsku – na polceste medzi Ruskom a Západom

V perle Kaukazu sa tento víkend konajú parlamentné voľby. Ich favoritom je strana Gruzínsky sen, ktorá je pri moci od roku 2012. Opozičné strany, vrátane Zjednoteného národného hnutia(UNM) vedeného Michailom Saakašvilim varujú, že víťazstvo Gruzínskeho sna by mohlo v krajine ohroziť demokraciu.

Vládna strana totiž avizovala, že v prípade svojho víťazstva vo voľbách zakáže všetky veľké opozičné strany. Tieto a ďalšie kroky podnietili Brusel a Washington k represívnym opatreniam. EÚ zabrzdila vstup Gruzínska do Únie, pričom Washington uvalil sankcie na niektorých najvyšších gruzínskych predstaviteľov, vrátane špeciálneho balíka sankcií proti vodcovi Gruzínskeho sna Bidzinovi Ivanišvilimu.

Aké sú prognózy volebného vývoja, akú rolu zohráva postavenie prezidentky a čo vzďaľuje Gruzínsko od vstupu do Európskej únie?

Podľa predvolebných prognóz sa na vedúcej pozícií udržuje Gruzínsky sen, za ktorý by v sobotňajších voľbách hlasovalo 40-50 % oprávnených voličov. Aj napriek silnej voličskej základni však nemusí mať miesto vo vláde isté.

Ako upozornil riaditeľ think-thanku Strategic Analysis Ján Cingel, môže sa stať, že Gruzínsky sen bude mať v prípade víťazstva problém zostaviť vládu bez koaličných partnerov.

„A to je najväčšia otázka týchto volieb. Gruzínsky sen totiž deklaruje, že víťazstvo vo voľbách pre neho znamená získanie ústavnej väčšiny bez potreby spolupráce s kýmkoľvek ďalším,“ podotkol Cingel.

Proti najsilnejšej vládnucej strane Gruzínsky sen sa vo voľbách postavia štyri opozičné zoskupenia, ktoré majú šancu sa dostať cez päťpercentný prah zvoliteľnosti.

Ich najväčšou slabinou však je veľká roztrieštenosť a neschopnosť spolupracovať. Takmer všetky najväčšie opozičné strany sú navyše odídenci z Gruzínskeho sna alebo Sakašviliho Národného hnutia.

Jeden z predvolebných naratívov Gruzínskeho sna je obviňovanie opozície so snahy o zatiahnutia krajiny do rusko-ukrajinskej vojny a naopak opozícia operuje s rétorikou proruská vláda vs. európska opozícia.

„Vedia, že v spoločnosti je silný proeurópsky sentiment. Práve naň sa snažia týmito heslami apelovať,“ vysvetlil expert. Ekonomický program, ktorý by krajina zúfalo potrebovala však ani jedna strana nepredstavila.

Zamiešať karty môže prezidentka

V máji tohto roka predložila gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová opozičným stranám chartu. Jej signatári sa zaviazali k tomu, že v prípade porážky strany Gruzínsky sen sa vzdajú právomoci na vytvorenie vlády a prenechajú ju prezidentke.

Takáto vláda by mala mať len dočasný charakter, s cieľom zrušiť z pohľadu opozície najproblematickejšie zákony schválené súčasnou vládou a vrátiť krajinu bezpečne na kurz západnej integrácie.

„Ich snahou je de facto popretŕhať väzby medzi vládnucou stranou a jej kontrolou nad štátnym sektorom, a potom nanovo zvolať predčasné voľby s férovejším priebehom,“ zhrnul Cingel.

Budú voľby skutočne slobodné?

Hoci je otázka ovplyvňovania volebných výsledkov predmetov dohadov, opozícia hovorí, že zásahy sú zjavné. Už dnes sú známe prípady gruzínskych štátnych zamestnancov, ktorým bolo naznačené, že v prípade nehlasovania za Gruzínsky sen riskujú svoje miesto.

Ako expert upozornil, pri posledných parlamentných voľbách v roku 2020, kde došlo k podozreniu z korupcie sa opozícia rozhodla výsledky bojkotovať a nenastúpiť do parlamentu. Podľa Cingela sú opozičné strany pripravené uchýliť sa k podobným krokom aj dnes.

Rovnako treba podľa Cingela počítať so snahou Ruska presadiť svoje záujmy u svojho južného suseda, podobne ako sa o to Kremeľ snažil v Moldavsku. Predísť tomu bude podľa Cingela takmer nemožné.

Za všetko hovorí nedávne vyjadrenie hovorcu EÚ, pri otázke o možnosti vyslania tímu do Gruzínska v zmysle zamedzenia možného ruského vplyvu na chod volieb.

„Túto možnosť úplne vylúčil, pretože za šíriteľa proruských naratívov v Gruzínsku označil samotnú gruzínsku vláda. A to už je dosť silné vyjadrenie zo strany Únie,“ zhrnul expert.

Zrod Gruzínskeho sna

Strana Gruzínsky sen vznikla v roku 2012 na popud vtedy najbohatšieho Gruzínca na svete Bidziny Ivanišviliho. Ako vysvetlil Ján Cingel okolo novej politickej strany sa vtedy sformovala veľmi široká opozícia, ktorá zahŕňala všetkých – od konzervatívcov, cez stredových liberálov až po ultrakonzervatívcov a nacionalistov.

Všetci opoziční lídri sa spojili proti vtedajšiemu lídrovi Zjednoteného národného hnutia Michailovi Sakašvilimu. Po víťazstve novej strany prišlo vôbec k prvej mierovej tranzícii politickej moci v Gruzínsku. Gruzínsky sen následne zvíťazil aj v prezidentských voľbách v roku 2013.

Takto široké politické zoskupenie však nemalo dlhú životnosť. „Postupne dochádzalo k odpadávaniu politických subjektov až sa vykryštalizovala strana Gruzínsky sen, tak ako ju poznáme dnes,“ priblížil Cingel.

Po dvanástich rokoch pri moci sa opäť prejavili slabé miesta ako korupcia, oligarchizácia, zhoršenie bezpečnostnej situácie a podobne. Zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu sa Gruzínsko snažilo riešiť väčšou otvorenosťou voči Rusku, ktoré im na oplátku zrušilo víza.

Rusko ako strategický partner

Skúsenosť s Ruskom si mnohí spájajú s rokom 2008, keď ruské vojská okupovali významnú časť krajiny a v zásade ju preťali na polovicu. Diaľnica, ktorá prepájala hlavé mesto Tbilisi so západnou časťou krajiny bola prerušená a táto časť ostala paralyzovaná.

Mnoho ľudí stratilo zázemie a nemohlo sa vrátiť do svojich domovov v Južnom Osetsku a Abcházku. „Druhý rozmer je potom vláda, ktorá hovorí o politike na štyri svetové strany, pričom sa však očividne orientuje viac na východ – na vzťahy s Ruskom a Čínou,“ podčiarkol Cingel.

Po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu v roku 2022, Gruzínsky sen sa postavil bokom. Odvtedy presadzuje akúsi „neutrálnu politiku“ so snahou nezatiahnuť krajinu do vojny. Ako doplnil Cingel, v tomto zmysle muselo urobiť Gruzínsko voči Rusku veľké ústupky.

Spoločná hranica a vzájomná geopolitická prepojenosť oboch krajín však nepustí „Do Gruzínska prišlo okolo 300 tisíc Rusov, ktorí utiekli pred mobilizáciou. To spôsobuje určité bezpečnostné riziko a zároveň veľký tlak na infláciu, ubytovacie kapacity, zvyšovanie cien a podobne,“ priblížil Cingel.

Zároveň podotkol, že viac ako osemdesiatim percentám obyvateľov Gruzínska je jasné, kto je v tejto vojne agresor. To je značne viac ako na Slovensku. „Gruzínci si uvedomujú, že ak Ukrajina prehrá, bude to mať obrovský dopad aj na nich.“

Vzhľadom na aktuálny vývoj v Gruzínsku je podľa Cingela paradoxné, že drvivá väčšina Gruzíncov si praje vstup do EÚ. Ako ďalej doplnil, v ich poňatí však Úniu reprezentuje Maďarsko a Viktor Orbán a nie liberálna demokracia.

Pripomeňme, že v 2013 Gruzínsko podpísalo dohodu o voľnom obchode a v roku 2022 podalo žiadosť o členstvo v EÚ.

„Tá proeurópska trajektória je nespochybniteľná. Hoci tomu vývoj za posledné dva roky nenasvedčuje. Práve v tom sa prejavuje tá schyzofrenická pozícia krajiny, ktorá jedno koná a druhé deklaruje,“ uzavrel Cingel.

Čo vzďaľuje Gruzínsko od EÚ?

Ako Cingel upozornil, je to nedávno prijatý zákon o transparentnosti zahraničného vplyvu. Ten stanovuje, že každá nezávislá mimovládna alebo mediálna organizácia sa musí zaregistrovať ako „organizácia sledujúca záujmy cudzej mocnosti“, ak na svoje financovanie získa viac než 20 percent prostriedkov zo zahraničia.

Zákon dostal pseudonym „ruský“, pretože sa nápadne podobá na zákon prijatý Kremľom, ktorý zamedzuje slobodu prejavu a zhromažďovania.

Ako Cingel doplnil, vzhľadom k tomu, že opozícia v Gruzínsku je roztrieštená, reálnu protiváhu moci predstavuje občianska spoločnosť (mimovládne organizácie a médiá). A vyslovene proti nim je tento zákon namierený.

„V Gruzínsku neexistuje dotačný systém zo strany vlády, preto sú v zásade všetky neziskovky odkázané na pomoc zo zahraničia. A 95 % z nich čerpá zo zdrojov Západu. Takže je úplne jasné, kam tento zákon mieri,“ zakončil.