Izrael presviedča USA, aby dali zelenú útoku na Irán. Dôsledky? Nepredvídateľné

Izraelská vláda sa všemožne snaží presvedčiť Američanov, že nastal čas zaútočiť na Irán. Benjamin Netanjahu sa už viac ako desať rokov snaží presvedčiť rôzne americké administratívy, aby Teheránu nedôverovali. Počas úradovania prezidenta Obamu vznikli nezhody najmä v súvislosti s dohodou, ktorú Washington podpísal s Iráncami o civilnej jadrovej energetike.

Irán, ktorý je významným producentom ropy a plynu, chce už dlho využívať atómovú energiu, hoci Jeruzalem túto myšlienku považuje za vážnu hrozbu. Preto Izrael odmieta akúkoľvek dohodu.

Naopak, už v minulosti ukázal, že je proti takýmto možnostiam v iných krajinách regiónu, keď bombardoval podozrivé jadrové zariadenia v Sýrii a Iraku a snažil sa obmedziť iránsky program. Keď bol prezidentom Trump, Netanjahu vyhral aspoň v otázke jadrovej dohody, ktorá bola zrušená.

Teherán a Hizballáh sú takí slabí, že sú na pokraji zrútenia?

Konvergencie medzi USA a Izraelom ukázalo aj zabitie veliteľa Iránskych revolučných gárd Kásama Solejmáního v Bagdade. Netanjahuovi sa však nepodarilo dotlačiť Washington k definitívnemu kroku.

Problémom je, že čím viac Izrael zvyšuje tlak, tým viac si Američania a ich spojenci myslia, že zachádza priďaleko. Nie je pravda, že technologicko-vojenská priepasť medzi Iránom a Izraelom sa už stala neprekonateľnou, ale v prospech Tel Avivu?

Minuloročný 7. október a pogrom Hamasu však všetko zmenili – USA presunuli námorné sily pred izraelské pobrežie ako odstrašujúci prostriedok. Signál bol jasný – USA nebudú tolerovať účasť Iránu (a libanonského Hizballáhu) na všeobecnom útoku proti Izraelu.

Bidenova administratíva sa však snažila izraelské reakcie tlmiť. Nepáčilo sa jej odstránenie Rezu Zahediho, ďalšieho vodcu Iránskych revolučných gárd, ktorého Mosad zneškodnil 1. apríla v Damasku.

Washington však spolu so Saudmi a Jordáncami pomohol v apríli zostreliť veľkú časť roja rakiet a bezpilotných lietadiel, ktoré boli súčasťou iránskeho útoku an Izrael. Nedávno sa to isté stalo po zabití Nasralláha v Libanone.

Teraz sa však situácia mení – nedostatočná reakcia Hizballáhu a zjavné logistické a vojenské obmedzenia Iránu presvedčili Netanjahua, že nastal čas skoncovať s oboma stranami. Invázia do Libanonu sa začala.

Netanjahu prisľúbil vyhnanie ajatolláhov a pasdaranov. Preukáže sa, že Teherán a Hizballáh sú takí slabí, že sú na pokraji zrútenia? To s istotou nevie nikto. Naopak, mnohí lídri a nemálo analytikov sa obáva nepredvídateľných zvratov islamského režimu.

Izrael je teraz presvedčený o slabosti Teheránu.

Faktom zostáva, že Izraelčanom sa zrejme darí získavať Američanov na svoju stranu. Po jednom z posledných útokov Teheránu nasledovali vážne hrozby Izraela, ktorý sa chystal odpovedať úderom na ropné alebo jadrové lokality, hoci Washington sa tejto hypotéze bránil. Izrael je teraz presvedčený o slabosti Teheránu, takže zvažuje definitívny úder voči jeho režimu.

Irán však nie je obyčajná krajina – je to starobylá ríša so silným národným cítením, ktoré dokáže zapojiť obyvateľstvo, aj keď je veľmi unavené z islamského režimu a potláčania všetkých slobôd. A netreba zabúdať, že vojna je ozubeným kolesom, ktoré sa môže rozšíriť nepredvídateľným spôsobom.

Prevzaté z Famiglia Cristiana. Redakčne upravené.

V nedeľnej rubrike Horizonty nm prinášame krátke úvahy zahraničných autorov Luigina Bruniho,  Piera Codu, Jesúsa Morána a Andrea Riccardiho . Reflektujú súčasnú situáciu a pomáhajú preniknúť do doby, v ktorej žijeme, aby sme jej mohli lepšie porozumieť. Články v tejto rubrike vychádzajú vďaka grantovej podpore Konferencie katolíckych biskupov Spojených štátov amerických.