Kniha Zaskočené životom prináša výpovede žien, z ktorých mrazí

„Bolesť, ktorú som cítila po prebudení, bola tá najhoršia v mojom živote. Až vtedy som si uvedomila, že mi z tela vzali niečo, čo bolo naozaj moje. V prvých týždňoch si neuvedomuješ tú bytosť, ktorá v tebe rastie, ale ona tam naozaj je.“

„Dodnes si vybavujem moment, ako som ležala na stole pod lampami obklopená lekármi a v duchu na seba kričala, aby som z toho stola zliezla, vstala a utekala von, kde ma čakal môj manžel. Chcela som ho objať a povedať mu, že to zvládneme, že si ho necháme a že všetko bude v poriadku.“

Takto opísali svoje bezprostredné pocity ženy, ktoré sa rozhodli pre umelé ukončenie tehotenstva. Kniha Zaskočené životom, ktorú v týchto dňoch ponúka čitateľom občianske združenie Fórum života, prináša autentické svedectvá žien, ktoré sa ocitli zoči-voči nečakanému tehotenstvu a stáli pred tou najťažšou voľbou v živote: Priviesť dieťa na svet, alebo si ho nechať vziať?

Kniha je tematicky rozdelená do troch častí a doplnená o verše, ktoré umeleckým spôsobom dokresľujú vnútorné prežívanie žien bojujúcich s pocitom viny, neodpustenia, nepochopenia a s neutíchajúcim hlukom nemých výkrikov.

Prvá časť knihy s názvom Keď to bolí ponúka sondu do prežívania žien, ktoré ostali v tom najcitlivejšom období bez podpory partnerov a rodiny. Zamotané v špirále strachu, obáv a neistoty urobili voľbu, ktorá zanechala v ich živote nezmazateľnú stopu.

Žiadna z týchto žien si potrat nezvolila z rozmaru či svojvôle.

„Na duši mi ostanú navždy rany. Viem však jedno – už nikdy nebudem tou istou osobou. Môj svet sa rozbil na kúsky.“

Zo svedectiev žien, ktoré sa rozhodli ísť na potrat, je cítiť zúfalstvo a beznádej. Svoju voľbu opisujú ako snahu nájsť východisko zo svojej na prvý pohľad bezvýchodiskovej situácie. Spojnicou všetkých týchto príbehov je zúfalé volanie o pomoc, ktoré ostalo nevypočuté.

Žiadna z týchto žien si potrat nezvolila z rozmaru, či svojvôle. Ich rozhodnutie povedať „nie“ novému životu vzišlo zo strachu zo samoty a z nenaplnenej potreby po niekom, kto by bol v tom čase pri nich a podal im pomocnú ruku.

V druhej časti knihy, ktorá nesie názov Liečenie duše, sa zoznamujeme s osudmi žien, ktorým sa dostalo pomoci vtedy, keď ju najviac potrebovali, a preto sa rozhodli si dieťa nechať. Oporou v tých najťažších chvíľach im boli okrem rodiny aj pracovníci z poradní či organizácií, ktoré sa venujú neplánovane tehotným.

Práve ubezpečenie, že hoci nemajú partnera a rodinu, je tu stále niekto, kto pri nich stojí, bolo kľúčovým elementom, ktorý ich v čase najhlbšej krízy udržal nad vodou. Ich príbehy sú zároveň vyjadrením vďaky všetkým tým, ktorí venujú svoj čas, energiu a prostriedky na to, aby zachraňovali životy tých najbezbrannejších.

V poslednej časti s názvom Z lásky sú opísané príbehy žien, ktoré si aj popri najrôznejších okolnostiach a kľukatých životných križovatkách dokázali zvoliť život. Svoje výpovede zároveň smerujú k ženám, ktoré sa ocitli v podobnej situácii a stále majú možnosť voľby.

„Chcem apelovať na budúce matky, aby sa rozhodovali po dôkladnom zvážení a nenechali sa ovplyvniť názorom alebo želaním partnera, či kohokoľvek iného. Len vy ste zodpovedné za svoje rozhodnutia.“

Možno jeden život odišiel, ale možno sa tým zachránia mnohé ďalšie.

„Nenechaj, aby ťa definoval jeden moment po celý tvoj život. Ak som mala toto prežiť, aby si niekto prečítal môj príbeh a zmenil svoje rozhodnutie, cítim aspoň akési zadosťučinenie.

Možno jeden život odišiel, ale možno sa tým zachránia mnohé ďalšie. Preto, ak čítaš tieto riadky, nech ťa vedú akékoľvek okolnosti, ver, že nič nie je horšie ako urobiť čin, ktorý budeš navždy ľutovať.“

Kniha ponúka okrem silných osobných svedectiev a často bolestných autentických životných výpovedí aj informácie o možnostiach konkrétnej pomoci zo strany organizácií a poradní, ktoré boli záchrannou kotvou pre hrdinky tejto knihy a poskytli im podporu.