Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Slovenská ekonomika si v treťom štvrťroku podržala rast nad 1 %, výrazne však stratila dynamiku oproti rastu zo začiatku roka. Tempo rastu ekonomiky bolo najpomalšie za posledných päť štvrťrokov.
Hrubý domáci produkt (HDP) v stálych cenách v 3. štvrťroku 2024 medziročne vzrástol o 1,2 %. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy HDP medziročne vzrástol o 1,7 %, v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom sa zvýšil o 0,3 %. Vyplýva to z rýchleho odhadu HDP za tretí štvrťrok, ktorý zverejnil Štatistický úrad SR.
Počas tretieho štvrťroka 2024 sa vytvoril HDP v bežných cenách v objeme 33,5 miliardy eur, čo predstavovalo medziročne nárast o 1 miliardu eur. Rast v 3. štvrťroku 2024 podporil najmä domáci dopyt.
V pluse ho podržala stále rastúca konečná spotreba domácností a verejnej správy, obe položky však zaznamenali výraznejšie oslabenie dynamiky. Naopak, výkon ekonomiky pribrzdil medziročný útlm investičnej činnosti.
Ekonomika cíti najmä slabší odbyt v Nemecku a Česku, ale aj výrazný útlm stavebníctva a investícií na Slovensku. Vláda mešká s rozbehom verejných investícií do diaľnic a železníc, či opravami ciest a mostov. Nádejným signálom je rast výroby áut v septembri, ktorý by mohol ekonomiku potiahnuť v posledných mesiacoch roka.
Celková zamestnanosť dosiahla v 3. štvrťroku takmer 2 milióny 436-tisíc osôb a medziročne sa nevýrazne znížila o 0,1 %. Po očistení o sezónne vplyvy počet zamestnaných ostal na rovnakej úrovni.
V septembri bol počet zamestnaných osôb medziročne vyšší v 6 z 10 sledovaných odvetví. Zamestnanosť sa najviac zvýšila vo vybraných trhových službách o 4,6 % /centrá zdieľaných služieb), najmenej v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 0,4 %.
Naďalej pokračoval úbytok zamestnancov v priemysle, pracovalo ich tam menej o 2,4 %, rovnako ako v predaji a oprave motorových vozidiel. Nižšiu zamestnanosť ako vlani mali ešte doprava so skladovaním a veľkoobchod.
Od začiatku roka 2024 zamestnanosť medziročne rástla najrýchlejšie vo vybraných trhových službách o 4,8 %, klesala v priemysle, veľkoobchode a doprave. V maloobchode a reštauráciách zostali počty zamestnancov približne na úrovni minulého roka, hlási Štatistický úrad.
Priemerná nominálna mesačná mzda v septembri medziročne rástla vo všetkých 10 sledovaných odvetviach. Mzdy najrýchlejšie rástli v predaji a oprave motorových vozidiel o 8 %, najpomalšie v stavebníctve len o 1,5 %.
Výrazný rozdiel vo vývoji počtu pracovníkov v službách a priemysle je logický – Slovensko sa stáva krajinou, ktorá už svojimi platmi pre priemysel prestáva byť zaujímavou.
Stále vyššia automatizácia v automobilovom, elektrotechnickom či strojárskom priemysle vytláča menej vzdelaných pracovníkov do služieb, či stavebníctva. Tí, čo sú ochotní vzdelávať sa v priemysle ostávajú ako nastavovači alebo servisní pracovníci moderných strojov a robotov.
Ťažké časy stavebníctva sa v septembri prehĺbili na najväčší prepad od októbra 2020. Dvojciferne poklesli všetky zložky doma i v zahraničí. Produkcia stavebných firiem v septembri dosiahla 672 mil. eur, medziročne sa po prepočte do stálych cien prepadla až o 17,5 %.
V porovnaní s augustom sa stavebná produkcia znížila o 3,9 % .Spomalenie vykazuje stavebný sektor už od decembra minulého roka s výnimkou apríla. V dvojcifernom poklese skončili všetky zložky stavebnej produkcie. Domáca nová výstavbasa prepadla o 15,5 %, opravy a údržba o 12,8 %.
Výstavba budov medziročne zaostávala o 13,1 %, práce na inžinierskych stavbách, kam patrí aj výstavba diaľnic, boli nižšie až o 18,6 %. Až tretinový prepad svojej produkcie vykázali stavebné firmy pôsobiace v zahraničí. V súhrne za 9 mesiacov roka 2024 hodnota stavebnej produkcie prevýšila 5,1 mld. eur, čo bolo medziročne menej o 7,2 %, píše Štatistický úrad SR.
Odvetvie trpí najmä pre drahé hypotéky, ktoré brzdia rozbeh výstavby nových bytov a drahé komerčné úvery, ktoré škrtia investície do ďalších budov. Štát brzdí vyplácanie eurofondov, ktoré by pomohli rozbehnúť investície do energetiky, obecných projektov ako vodovody a kanalizácie, či školy. Stavebníctvo sa preto bude ešte niekoľko mesiacov boriť so slabým dopytom, aspoň to však prinesie zníženie cien na trhu.
Strategickou investíciou bude cesta D1 Bidovce – štátna hranica Slovenská republika/Ukrajina na východ od Košíc. Spája okresy Košice-okolie, Trebišov, Michalovce a Sobrance a zahŕňa výstavbu nového úseku diaľnice D1 od Bidoviec po hranicu s Ukrajinou s dĺžkou 72 km.
Napojí sa na terajšiu diaľnicu D1 od Prešova a Popradu zo severu a dokončovanú rýchlocestu R2, ktorá obchádza Košice z juhovýchodu a smeruje na juh do Maďarska a neskôr aj na západ do Rožňavy a Zvolena. Plánovaný termín začiatku výstavby je 1. kvartál 2028 a plánovaný termín ukončenia výstavby je 1. kvartál 2031.
Ďalšou diaľnicou, ktorá sa stane strategickou investíciou bude rýchlostná cesta R4 medzi Lipníkmi a štátnou hranicou s Poľskom na Dukle. Trasa bude mať dĺžku 55 kilometrov. Stavba bude prechádzať cez Giraltovce, Radomu, Svidník, Krajnú Poľanu a Vyšný Komárnik, píše agentúra SITA.
Dostavanie diaľnic na východnom Slovensku je jednoznačne v záujme rozvoja tohto regiónu a napojenia na diaľkové trasy na východ a sever Európy. Na poľskej strane sa do 2-3 rokov dokončí diaľnica z Varšavy na juh po slovenské hranice, ktorá je súčasťou koridoru Balt – Čierne more. Ak Slovensko veľmi rýchlo nepostaví diaľnicu od Dukly do Prešova, budú sa stovky kamiónov rútiť dedinkami v tomto regióne podobne ako cez Oravu alebo Kysuce. Podobne to platí pre trasu medzi Ukrajinou a Košicami.
Európska centrálna banka (ECB) upozorňuje, že uloženie dane z finančných transakcií môže zasiahnuť do menovej politiky a ovplyvniť stabilitu finančných inštitúcií, pretože sa dotýka aj operácií Národnej banky Slovenska. Zavádzanie dane by mohlo mať negatívny dopad na finančné systémy, pričom hrozí aj sťaženie prístupu k hotovosti na Slovensku.
ECB varuje, že takáto daň by zvýšila cenu peňazí centrálnej banky a zasiahla do rozhodnutí ECB. Európska centrálna banka odporúča slovenským zákonodarným orgánom zvážiť dôsledky dane a vyzýva na zavedenie všeobecného oslobodenia pre operácie Národnej banky Slovenska, píše agentúra SITA.
Banka tiež vyjadruje obavy, že daň by mohla viesť k fragmentácii európskeho finančného systému a odporúča komplexné posúdenie jej dopadov na slovenskú ekonomiku a finančný systém. Vyjadrila teda diplomatickým jazykom podobné obavy, ako slovenská opozícia a lídri ekonomiky.
Baterkáreň pri Šuranoch je bližšie k realizácii. Poslanci mestského zastupiteľstva v Šuranoch odsúhlasili odpredaj pozemkov pod budúcou fabrikou. Ako uviedla spoločnosť GIB EnergyX, hlasovanie mestských poslancov predstavuje pre celý projekt významný krok vpred, uviedla agentúra SITA.
Zástupcovia spoločnosti informovali, že o prácu v novej fabrike už prejavilo záujem vyše 500 miestnych, a to ešte pred spustením oficiálnej náborovej kampane. V nej sa chcú zamerať najmä na obyvateľov regiónu, ale aj na tých, ktorí v súčasnosti za prácou dochádzajú do vzdialených častí Slovenska či do zahraničia.
Šurany Industrial Park bude svojou rozlohou jeden z najväčších na západnom Slovensku. Prácu by v ňom mohlo nájsť 2 600 ľudí. Predpokladané investičné náklady odhaduje MH Invest na 162 mil. eur.
S prevádzkou by sa mohlo začať v prvom kvartáli 2027. Do parku smeruje prioritne projekt čínskej skupiny Gotion a slovenskej firmy InoBat. Do baterkárne chce konzorcium investovať 1,23 mld. eur. Investičná pomoc štátu dosiahne 214 mil. eur.
Ilustračné foto – Peter Kremský, grafy – Štatistický úrad SR a NBS
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
