Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Dnes uplynulo 1 000 dní od útoku Ruska na Ukrajinu. Presne 24. februára 2022 nad ránom preťali vzdušný priestor nášho východného suseda rakety Ruskej federácie. Nepredchádzal tomu žiadny relevantný dôvod alebo príčina na strane Ukrajiny. Rakety v ten deň dopadali po celom území Ukrajiny. Vrátane Ivanofrankovskej oblasti, ktorá je 150 km od hraníc so Slovenskom.
Ruské sily vtrhli na Ukrajinu z Ruska a Bieloruska, ako aj z polostrova Krym, ktorý Moskva nezákonne anektovala v roku 2014. Začal sa rozsiahly letecký, námorný a pozemný útok na takmer celú krajinu. Ako informuje server spravy.rtvs.sk, podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) bolo vo vojne zabitých 11 743 a zranených 24 614 civilistov.
Na konflikt ihneď zareagovali západné štáty, ktoré uvalili na Rusko najtvrdšie sankcie v histórií. Počty obetí a zranených Rusko ani Ukrajina nezverejňujú. Denník The Wall Street Journal tvrdí, že počas invázie doteraz zahynulo 200-tisíc ruských vojakov a 400-tisíc bolo zranených. Na ukrajinskej strane podľa toho istého zdroja zahynulo 80-tisíc vojakov a 400-tisíc bolo zranených.
Snaha Ruska podrobiť si Ukrajinu vojensky, čím porušuje medzinárodné právo, nepoľavuje ani po 1 000 dňoch. Naopak. Len pred dvomi dňami, v nedeľu 17. novembra čelila Ukrajina jednému z najmasívnejších ruských útokov doteraz. Na Ukrajinu sa minulú nedeľu rútilo 120 rakiet a 90 bezpilotných lietadiel.
Možno si ešte niekto spomenie na klamstvá ruskej strany, ktorými presviedčala šokovaný svet o tom, že na Ukrajine nebude útočiť na civilné ciele. Aj teraz a to opakovane bola terčom energetická infraštruktúra po celej krajine. Moskva použila rôzne typy bezpilotných lietadiel vrátane dronov Šáhid, strely s plochou dráhou letu a balistické rakety.
Podľa šéfa kyjevskej mestskej vojenskej správy Serhija Popka to bol najsilnejší útok za tri mesiace. „Cieľom nepriateľa bola naša energetická infraštruktúra na celej Ukrajine. Žiaľ, došlo k poškodeniu objektov v dôsledku zásahov a padajúcich trosiek,“ konštatoval. V meste Mykolajiv pri útoku dronu zahynuli dvaja ľudia a šesť ďalších bolo zranených, vrátane dvoch detí.
Neobyčajne silný nedeľný útok mohol byť len symbolickou poslednou kvapkou pri rozhodnutí USA dodať Ukrajine aj rakety. Po prvý raz tak Ukrajine dovolili použiť rakety dlhého doletu na útoky na území Ruska. Krok samozrejme prišiel hlavne ako odozva na rozhodnutie Severnej Kórey vyslať tisíce vojakov na podporu Ruska v Kurskej oblasti.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron krok prezidenta Joea Bidena privítal. Ako referuje web Politico, Macron to označil za „dobré rozhodnutie“. Podľa neho je to reakciou na to, že Rusko eskalovalo vojnu nasadením severokórejských vojakov. „Rusko je jedinou mocnosťou, ktorá spravila eskalačné rozhodnutie…,“ vyhlásil šéf Elyzejského paláca.
Rozhodnutie Bieleho domu povoliť Ukrajine zasiahnuť ruské územie raketami dlhého doletu ATACMS sa vzťahuje výlučne na ruskú Kurskú oblasť. Informuje web Ukrajinská pravda. Šéf európskej diplomacie Josep Borrell v pondelok povedal, že „Bidenova administratíva povolila použitie jej zbraní až do vzdialenosti 300 kilometrov na území Ruska.”
Kremeľ v pondelok uviedol, že ak USA dovolia Ukrajine použiť zbrane vyrobené v USA na útoky na Rusko, viedlo by to k väčšiemu zapojeniu Washingtonu do konfliktu. Hovorí o tom web The Guardian. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zopakoval postoj Putina, že útoky amerických zbraní na ruskú pôdu bude považovať za priame zapojenie NATO do konfliktu.
Krajiny EÚ, až na pár tradičných „priateľov Kremľa“, krok USA podporuje. Medzi odporcami je aj Slovensko. „Ide o bezprecedentnú eskaláciu napätia, ktorá marí nádeje na začatie akýchkoľvek mierových rokovaní a ukončenie vzájomného zabíjania Slovanov na Ukrajine,“ uviedol premiér Rober Fico, ktorý sa voči ruskej okupácii nevyjadruje kriticky.
Naopak, ako prvý politik EÚ Fico vystúpil v propagandistickej televízii Rossija 1 v programe moderátorky Oľgy Skabejevovej, ktorá okrem iného popiera masaker v ukrajinskej Buči. Fico kritizoval európskych lídrov za ich postoje k vojne na Ukrajine a povedal, že by sa rád zúčastnil na oslavách 80. výročia konca druhej svetovej vojny na Červenom námestí v Moskve.
Na to zareagoval britský veľvyslanec na Slovensku Nigel Baker: „Je poľutovaniahodné, že pán premiér Fico súhlasil s rozhovorom s Oľgou Skabajevovou – osobou na sankčnom zozname Veľkej Británie aj EÚ. Tvrdenie, že Západ nemá záujem o mier, je nepravdivé. Najrýchlejší spôsob, ako dosiahnuť mier, je odchod Ruska z územia Ukrajiny”.
Hnev v NATO vyvolal telefonát nemeckého kancelára Olafa Scholza Vladimírovi Putinovi v piatok 15. novembra. Člen aliancie a náš severný sused ústami svojho premiéra Donalda Tuska upozornil, že „telefonická diplomacia nemôže nahradiť skutočnú podporu“ Ukrajine. Podľa Newsweek za Poľsko rázne a krátko dodal a že „nikto nezastaví Putina telefonátmi.“
Po 1 000 dňoch vojny Ruska na Ukrajine sa nezdá, že by Moskva prehodnocovala svoje imperiálne ambície. Politickým lídrom je dobré pripomenúť, že trvalý mier sa dá dosiahnuť len pomenovaním agresora, ktorý mier narušil. Iné výklady reality z nich robia alibistov.
Hovoriť o mieri bez schopnosti ho aj vymôcť a ubrániť v uznaných hraniciach je infláciou tohto slova. Z tohto pohľadu je krok USA a jeho spojencov správnym krokom, ktorý mal prísť aj skôr.
Blíži sa totiž iné výročie. 5. decembra uplynie 30 rokov od podpisu tzv. Budapeštianského memoranda. V ňom sa Rusko výmenou za odovzdanie jadrových zbraní Ukrajinou zaviazalo rešpektovať jej územnú celistvosť. Ale Moskvu nateraz nemožno brať vážne. No USA a Veľká Británia (v menšej miere aj Francúzsko a Čína) sa zaviazali Ukrajinu brániť, ak by Rusko svoj záväzok nesplnilo.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
