Spôsobuje vám vianočný playlist pocity viny počas adventu? Pustite si radšej toto

Začal sa Advent, obdobie, počas ktorého sa máme pripraviť na príchod Krista. Nielen v symbolickej forme počas vianočných sviatkov, ale aj skutočne, eschatologicky – pripraviť sa na Kristov príchod, ktorého sa dočkáme buď po svojej smrti, alebo pri konci sveta. (Preto sa v Katolíckej cirkvi používa počas adventu „smútočná“ fialová.)

Je to obdobie na uvažovanie nad základnými pravdami našej viery, na usporiadanie nášho duchovného života. Populárny biskup Robert Barron toto obdobie nazýva „back to basics“, teda „návrat k základom“.

Je to obdobie, počas ktorého už takmer všade natrafíme na vianočné dekorácie a vianočnú hudbu, no ešte to nie je úplne ono. Ja osobne si svoju obľúbenú vianočnú hudbu takpovediac šetrím na tie týždne, počas ktorých je najrelevantnejšia.

Keby som si svoje najobľúbenejšie „pecky“ (ako napríklad túto) púšťal teraz, cítil by som sa, akoby som už na olovrant ujedal z jedla pripraveného na slávnostnú večeru.

Existuje však známa skladba, ktorá je ako stvorená na toto obdobie, možno ešte viac ako na samotné obdobie vianočných sviatkov – Veni, veni Emmanuel. Je to veľmi stará skladba, za obdobie jej vzniku sa konzervatívne považuje 12. storočie.

Tajomná melódia

Jej melódia je tajomne krásna. Cítiť z nej smútok a naliehavosť, ale nie beznádej – vieme predsa, že Emanuel (Boh s nami) prišiel, je s nami a príde. Táto molová melódia vychádza z latinského gregoriánskeho chorálu zo stredoveku. Dynamickosť skladby znie, akoby sa v temnote niečo postupne rozžiarovalo – skrátka, je ako stvorená na adventné obdobie.

Hovorí sa, že tá melódia sa tradične používala počas pohrebných sprievodov. To sedí k „fialovej“ adventnej atmosfére. Je zároveň zaujímavé, že skladba, ktorá sa kedysi používala na konci života, sa v súčasnosti spieva pri očakávaní nového života.

Pôvod v antifónach

Až teraz som sa však detailnejšie pozrel na textovú časť skladby – a zostal som očarený! Každá sloha obsahuje narážky na Kristov príchod a jeho víťazstvo nad hriechom a smrťou. Základom slôh je opakované zvolanie, začínajúce sa citoslovcom „ó“, pričom nasleduje vždy iné meno Krista.

Zaujímavé je, že každé z týchto mien pochádza zo Starého zákona, poukazujúc na to, že Kristus je tým naplnením, ktoré Izrael celý čas túžobne očakával.

Týmito menami sú: Sapientia (múdrosť), Adonai (hebrejský výraz pre Boha), Radix Jesse (kmeň alebo koreň Jesseho), Clavis David (Dávidov kľúč), Oriens (úsvit), Rex gentium (kráľ pohanov) a Emmanuel.

Tieto oslovenia pochádzajú z antifón, ktoré sa používali počas vešpier týždeň pred Vianocami. Tieto antifóny mali vždy túto štruktúru: 1) oslovenie Krista nejakým titulom, 2) chvála Boha vo vzťahu k danému titulu, 3) prosba vo vzťahu k danému titulu.

Naplnený prísľub

Ako kresťania sa s Izraelom, ktorý je v podstate protagonistom tohto textu, môžeme stotožniť v očakávaní Mesiáša. Kresťanské vnímanie tohto očakávania je však obohatené.

Už vieme, že sa tento prísľub naplnil a v nebi máme prostredníka, ktorý je dokonale Bohom a zároveň dokonale človekom – Ježiša Krista, druhú Božskú osobu.

Preto si refrén pomedzi spomínané antifóny môže dovoliť vyzvať nás: „Radujte sa!“ Príchov Kráľa kráľov je naozaj hodný radosti a aj adventné obdobie na to vo svojej liturgickej disciplíne myslí – počas Tretej adventnej nedele má kňaz na sebe ružové rúcho a táto nedeľa sa nazýva Gaudete (Radujte sa!).

Advent je obdobím očakávania, pokánia a prípravy. Táto nedeľa nám však pripomína, že keď sme pripravení, Kristov príchod je niečo, na čo sa máme tešiť.

Veni, veni Emmanuel teda krásne zhŕňa tento balans adventného obdobia, balans medzi radosťou z príchodu Kráľa kráľov a pokorným očakávaním Vykupiteľa, bez ktorého sme stratení ako Izrael v exile.

Video – Youtube