Tá fascinácia pravicou a populizmom!

Elon Musk označil AfD, neonacistickú stranu, za najlepšiu voľbu pre Nemecko. Ide o silný signál, podporený mediálnym impériom tohto magnáta, ktorý je priateľom Donalda Trumpa.

V nedávnom rozhovore na sieti X označil Musk líderku AfD Alice Weidelovú za „poslednú iskru nádeje pre Nemecko“. Weidelová na oplátku tvrdila, že Hitler nebol konzervatívec ani pravičiar, ale ako zástanca etatizmu bol „komunista“. Dnes sa hovorí čokoľvek a zároveň opak: nazvať Hitlera komunistom je klamstvo, keďže práve on nechal internovať najmenej 30 000 nemeckých komunistov – bol totiž ich zarytým odporcom. Aj keď sú pojmy pravica a ľavica čoraz neurčitejšie vymedzené, tu ide o čistú manipuláciu.

Politické kultúry sa rozplynuli a s nimi aj princíp neprotirečenia.

Treba mať intelektuálnu odvahu prekonať zmätok a pochopiť, čo sa deje. Politické kultúry sa rozplynuli a s nimi aj princíp neprotirečenia. Mnohé politické postoje dnes pôsobia ako absurdné spojenie protikladov.

Muskov aktivizmus a jeho obrovská mediálna moc môžu slúžiť ako katalyzátor pre pravicové a populistické sily. Tieto sily dosahujú úspech tým, že reagujú na potreby voličov, ktorí sa cítia stratení v obrovskom globalizovanom svete a majú pocit, že ich identita je ohrozená. K tomu sa pridáva prekvapujúca príťažlivosť Putina v očiach európskych politikov a voličov, čo sa prejavuje napríklad kandidatúrou nacionalistického populistu Georgescua v Rumunsku alebo proruskou politikou Roberta Fica na Slovensku.

Viktor Orbán, maďarský premiér a zástanca neliberálnej demokracie, udržiava dobré vzťahy s Putinom, ktorého západné vlády považujú za nepriateľa demokracie a slobody. Ľudia cítia, že prestali byť chránení. Národné štáty sa javia ako slabé v otázke migrácie, sociálny štát menej chráni občanov, sociálne skupiny sa rozpadajú a jednotlivci zostávajú osamotení. Národno-populistické strany zachytávajú túto nespokojnosť a ponúkajú hodnoty a identitu.

Nejde však o návrat ku kresťanskej tradícii – heslá ako „Boh, vlasť, rodina“ či kresťanská etika sú skôr len hlasno skandované slogany, ktoré majú upokojovať obavy.

Opakujem: pravica nie je návratom ku kresťanským modelom. Marine Le Penová so svojou stranou Rassemblement National (predtým Národný front) hlasovala za zakotvenie práva na interrupciu do francúzskej ústavy a dištancuje sa od katolíckeho tradicionalizmu.

Weidelová označuje svoju stranu za „libertariánsku a konzervatívnu“ a oficiálne žije s partnerkou zo Srí Lanky, s ktorou vychováva dve adoptované deti. Individualizmus muža a ženy 21. storočia sa nepopiera v mene tradičnej kresťanskej morálky.

Extrémna pravica sa nevracia k fašizmu.

Ľudia veria, že bránia identitu svojich krajín pred invazívnym globalizovaným svetom bojom proti islamu, migrantom a multikulturalizmu. Ako píše Mario Giro, tradičné hodnoty sú len „prázdne slogany, vyvolávané pre efekt“.

Extrémna pravica sa nevracia k fašizmu, ale formuje „post-liberálne“ režimy, viac či menej autoritárske, kde sa moc koncentruje v rukách vodcu (a kde vládne averzia voči princípom vyvažovania moci v liberálnych a parlamentných systémoch).

Je to cesta odklonu od európskej liberálnej demokracie, ktorá sama často zlyhávala a nepredstavuje vždy jasnú alternatívu. Ostáva už len sledovať, ako bude Trumpova Amerika ovplyvňovať svet, ktorý sa rýchlo mení.

Prevzaté z Famiglia Cristiana.

V nedeľnej rubrike Horizonty nm prinášame krátke úvahy zahraničných autorov  Piera Codu, Jesúsa Morána a Andrea Riccardiho . Reflektujú súčasnú situáciu a pomáhajú preniknúť do doby, v ktorej žijeme, aby sme jej mohli lepšie porozumieť.