Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Začal sa Pôst. Podobne ako v období Adventu sa máme aj teraz uprostred svojich každodenných povinností začať o čosi viac sústrediť na tie najpodstatnejšie veci svojich životov, súvisiacich s našou smrteľnosťou a potrebou Spasiteľa.
Overeným kresťanským receptom na tento účel je trojica pôst – modlitba – almužna. Kvôli prvej menovanej zložke sa mnohí kresťania počas Pôstu niečoho vzdávajú, aby ich pri sústredení sa na konečné dobro nevyrušovali zbytočné podnety.
Pekné konkrétne predsavzatie, ktoré som napríklad tento rok počul, bolo, že sa niekto rozhodol nepoužívať slúchadlá pri cestovaní mestskou hromadnou dopravou. Keď sa človek pri cestovaní týmto spôsobom neuzavrie do svojho vlastného sveta, môže byť pozornejší a viac ukotvený v prítomnom okamihu.
Hudba však nemusí byť v Pôstnom období iba zdrojom vyrušenia. Ak je jej cieľom kontemplácia, môže nám pri ceste za cieľom Pôstu vyslovene pomôcť. Preto by som dnes chcel venovať priestor v kultúrnej rubrike legendárnemu dielu Passio Domini nostri Jesu Christi secundum Joannem od súčasného estónskeho skladateľa Arva Pärta.
Tieto pašie vznikli v roku 1982, po Pärtovom opustení Estónska v roku 1980. Prvé skice vznikali už počas 70. rokov, ale finálna verzia bola publikovaná až v roku 1989. Odvtedy sa tieto pašie stali jedným z najdôležitejších Pärtových diel.
Vzhľadom na pomalý a kontemplatívny charakter diela sú pomerne rozsiahle, trvajú až približne 70 minút, a nie sú rozdelené na jednotlivé časti, ide o plynulý celok. Ide o zhudobnenie 18. a 19. kapitoly Evanjelia podľa Jána.
Práve latinský evanjeliový text je to, čo dominuje celému dielu – rytmus aj intonácia sú prispôsobené slabikám a interpunkcii v latinskom texte. Pärtov štýl sa tak, rovnako ako gregoriánsky chorál, úplné formálne podriaďuje obsahu, čo je tradičný prístup liturgických skladateľov.
Preto je asi zrejmé, že poslucháč nemôže čakať nejaký „prvoplánový“ emocionálny zážitok, v ktorom ho budú čakať dramatické výbuchy. Napriek tomu je Pärtov hudobný jazyk úžasný, keď doň človek trochu prenikne.
Pärt totiž vyvinul svoju vlastnú skladateľskú techniku, zvanú tintinnabuli. Ide skrátka o stretávanie sa dvoch hlasov, kde je jeden veľmi jednoduchý a stále sa drží tónov trojzvuku, zatiaľ čo druhý tvorí melodickú líniu, v ktorej sa dáva dôraz na jednoduché, plynulé pohyby.
Fascinujúce pre mňa pri prvom počúvaní bolo to, ako Pärt hudobnými prostriedkami vytvoril rôzne identity postáv. Ježiš má napríklad najnižší a najpomalší prejav, čo vytvára pocit pokoja a dôstojnosti, zmierenia s vôľou Otca.
Veľmi inteligentne je vymyslený hlas Piláta – jeho linka sa pohybuje medzi dvoma odlišnými tónovými centrami a nikdy úplne nezapadne ani do jedného z nich. Pärt tak dokázal stvárniť Pilátovu rozorvanosť tiahu rozhodovania.
Ako je z tohto môjho náčrtu Pärtovej techniky už najskôr zrejmé, jeho pašie sú skôr povznesením intelektu k príbehu Ježišovho utrpenia ako filmovým soundtrackom.
Hudba v tomto prípade nemanipuluje emóciami poslucháča, ale takmer stroho vracia do centra pozornosti samotné slová evanjelia. Akoby „obnažila“ realitu Kristovho utrpenia a zbavila ho patetického nánosu.
A ak je Pôst obdobím, v ktorom sa máme zbaviť zbytočných rozptýlení, asi mi v rýchlosti nenapadne iné súčasné dielo, ktoré nám v tom môže pomôcť lepším spôsobom.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
