Aj občasný návštevník bohoslužieb si môže všimnúť, že počas roka sa v chráme mení farba oblečenia kňaza, sviec či detailov výzdoby. Sú obdobia, keď je kostol vyzdobený nádherne, inokedy striedmejšie a niekedy vôbec. Celé tajomstvo toho, kedy, ako a koľko toho vidíme počas liturgie, je ukryté v pravidlách slávenia liturgického roku.
Reč symbolov
Nie je to náhodné. Za každým týmto obrazom, farbou a detailmi liturgie sa skrýva pedagogická múdrosť Cirkvi, ktorými chce a má napomáhať lepšiemu porozumeniu a prežívaniu každého liturgického slávenia. Problém je, že mnohí z nás o celom systéme liturgie vedia pramálo a aj tí, čo vedia aspoň čosi, dôležitosť týchto pravidiel zľahčujú. Ako inak, všetci na vlastnú škodu, ak nie aj na hanbu.
Asi najokatejšie túto nevedomosť a ľahostajnosť katolíkov vidieť od Sviatku všetkých svätých až po Vianoce, Advent nevynímajúc. Pretože nie je jedno, aký adventný veniec máme na stole a čo nám má pripomínať.
Byť verný znamená byť múdry
O vzniku a úlohe Adventu asi netreba veľa hovoriť: tento čas prípravy na príchod Svetla národov je tradíciou Cirkvi už od antických čias. Keďže išlo o čas prípravy, liturgickou farbou Adventu je fialová. Na rozdiel od Pôstu je v tomto čase farbou nádeje a stíšenia v očakávaní. Výnimkou je tretia adventná nedeľa, známa pod názvom Gaudete, v ružovej farbe radosti z blízkosti Pánovho príchodu.
Príprava znamená aj to odrieknutie si, aj to ticho, uvažovanie, nedočkavosť, upratanie si vo svojom živote a vyzdobenie sa novým krokom k dobru.
Vďaka nedočkavým deťom v nemeckom sirotinci začiatkom 19. storočia pribudol do zoznamu pedagogických prvkov liturgie adventný veniec. Jeho tvar, farby a prevedenie majú svoj presný význam.
Liturgický adventný veniec má byť vždy v tvare kruhu. Tento symbol predstavuje Boha, ktorý nemá ani začiatok, ani koniec. Rovnako je kruh venca symbolom večnej Božej lásky k nám, ktorá nás motivuje milovať tak ako on: nekonečne, bez konca. Kruh venca je tiež symbolom večnej Kristovej vlády nad svetom. Už len jeden z týchto významov nám má postačiť na to, aby sme iné tvary a prevedenia adventneho venca nechali bokom.
Ak už máme jasno v tvare, treba použiť aj správny materiál na jeho výrobu. Liturgický adventný veniec má byť urobený zo zelených vetvičiek. Rovnako ako maturanti dostávajú po stáročia zelenú stužku nádeje (a nie nejakej inej, módnej farby), patrí táto farba a materiál aj na adventný veniec. Symbolizuje nám nádej a život, ktorý máme v Kristovi.
Na rade sú sviece, ktoré majú byť taktiež v liturgickej farbe, tak ako aj v kostole počas Adventu.Tie sú tri fialové a jedna ružová a rovnako to máme mať aj doma. Alternatívou sú len štyri fialové alebo výnimočne biele sviece. Liturgické adventné sviece však dostať bežne v kresťanských predajniach, takže nie sme odkázaní na ponuku bežných obchodov.

A poslednou záležitosťou je výzdoba adventného venca. Mnoho žien ho ladí s priestorom v kuchyni či obývačke, dopĺňa ho množstvom drobných čačiek od mini vianočných gúľ až po soby, srnky a jelene. Hoci sa Písmo zmieňuje aj o srnkách a jeleňoch, v čase Adventu sa na zoznam jednoducho nedostali – a teda nepatria ani na adventný veniec. Ten má upriamiť pozornosť na modlitbu a prípravu srdca, preto má byť jeho výzdoba veľmi jednoduchá. Liturgia povoľuje decentne minimalistické zdobenie prírodnými materiálmi, ako sú šišky, škorica či bukvice. Platí však, že menej je viac. Dobrým tipom je postaviť si do stredu venca sochu Panny Márie. Ona je skutočne najlepšou ozdobou a tiež najlepšou sprievodkyňou Adventom.
Príprava nie je sviatok
Možno si teraz trochu pohundrete: Čo bude na tom Advente pekné, keď ani len ten veniec nemôžem mať podľa seba? Poďme sa na to pozrieť inak.
Viete si predstaviť, že by nevesta po celý čas zásnub behala vo svadobných šatách, komplet učesaná a nalíčená aj so svadobnou kyticou? Kým by nastal deň sobáša, už by nikomu neprišla výnimočne krásna. Nebol by to sviatok, ale nuda. Však už sa takto videli každý deň, na čo by sa ešte mali tešiť? Jednoducho, ak tak neurobí bežná nevesta pred svadbou preto, aby žila ona, ženích aj ostatní v očakávaní a v radosti z blížiaceho sa výnimočného dňa, nemôže tak urobiť ani nevesta Cirkev, čakajúca na narodenie Pána.
Príprava znamená aj to odrieknutie si, aj to ticho, uvažovanie, nedočkavosť, upratanie si vo svojom živote a vyzdobenie sa novým krokom k dobru. Ak sa vám žiada investovať do adventného venca, kúpte si naň vysoké sviece a investujte čas do spoločnej dennej modlitby celej rodiny.
Je to zvláštne, ale práve týmto krokom vernosti a pravdy vo viere, čo ako sa nám to bude zdať chudobné na pohľad, budú naše Vianoce iné. Pomôžeme totiž svojim očiam vidieť viac a hlbšie, hľadať podstatu, dívať sa ďalej, ako dovidíme. Presne tak, ako nás k tomu volá cez Cirkev Boh.