Ako byť synodálnou Cirkvou? Pohľady účastníkov a inšpirácie do života

Foto: TK KBS/Peter Zimen
Aj na Slovensku má synoda svoj priebeh a proces, stretnutia a výzvy. Jedným z nich bolo aj spoločné hľadanie odpovedí na výzvy synody v Nimnici. Dialóg k tejto téme viedli spolu biskupi, zasvätení, zástupcovia diecéz, inštitúcií, hnutí a spoločenstiev, ako aj aktívni laici. Stretnutie nebolo len o počúvaní, ale aj o rozhovoroch v pracovných skupinách, v ktorých približne 160 účastníkov trénovalo synodálne hľadanie, počúvanie a kráčanie spolu dopredu.

Sme otvorení rozhovoru.
Potrebujeme však vašu pomoc.

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!

Niektorým z účastníkov sme položili dve otázky:

  1. Ktoré tri inšpirácie pre život Cirkvi na Slovensku vnímate z tohto stretnutia ako najdôležitejšie, ktorými je potrebné začať?
  2. Čo je po stretnutí v Nimnici pre vás osobnou výzvou pre budovanie vo vašej farnosti, na mieste, kde vás Boh poslal?

Ivan Ružička
výkonný sekretár KBS, národný koordinátor synodálneho procesu

Bol som veľmi povzbudený, pretože všetci, hoc rôzni, vyjadrili a bolo to možné i vnímať – túžbu patriť a vložiť sa do služby Cirkvi. Spolu, otvorene a s vďačnosťou! Moje tri inšpirácie.

Mojou osobnou výzvou, s ktorou som odchádzal z našej pracovnej skupiny, je otvorenosť pre druhého. Začať vnútornou túžbou prijať druhého, pochopiť a vyjsť k nemu môže byť môj každodenný postoj.

Tomáš Kováčik
prolife aktivista, Bratislava

Byť zakorenený v Kristovi a aktívne ponúkať dobro ďalej. Opakujem – aktívne. Nerobiť všetci všetko, susedné farnosti si môžu pomáhať. Napríklad v jednej sa budú špecializovať na predmanželské prípravy, v druhej na charitu, v ďalšej na prípravu birmovancov… Profesionalizovať niektoré činnosti, odbremeniť kňazov, aby sa mohli viac sústrediť na pastoráciu a evanjelizáciu. Platiť evanjelizačné bilboardy.

Foto: TK KBS/Peter Zimen

Monika Jucková
riaditeľka Diecézneho centra pre rodinu v Bratislave, koučka

Dôležitosť komunikácie, stretávania sa, budovanie tímu medzi laikmi, biskupmi a zasvätenými. Podobne ako vytvárajú tím športovci alebo spolupracovníci v práci – teambuilding.

Klerikalizmus je prekážka v synodalite, ale nedá sa zo dňa na deň odstrániť. Zakorenený je v mnohých kňazoch, ako aj v laikoch. Venujem sa rodinám, manželom a tam to cítiť najviac. Rodiny, manželstvá sa v niektorých farnostiach cítia neprijaté, ich potenciál pomoci v Cirkvi je nevyužitý. Sviatosť kňazstva a sviatosť manželstva sú sviatosti služby a potrebujú sa navzájom. Spoločne môžu vytvárať vo farnostiach tím v pastorácii snúbencov a manželov.

Manželia sú subjektom pastorácie. „Synodálni otcovia trvali na tom, že kresťanské rodiny, vďaka milosti sviatosti manželstva, sú hlavnými subjektmi rodinnej pastorácie najmä preto, že ponúkajú ,radostné svedectvo manželov a rodín, domácich cirkví‘“ (Amoris laetitia 200) Spoločnou prácou kňazov a manželských párov sa namiesto klerikalizmu vytvorí synodálne putovanie. Preto naďalej túžim šíriť pravdu o sviatosti manželstva. Cítim to ako výzvu, lebo aj na stretnutí v Nimnici, kde boli prevažne zapálení laici a kňazi, sa o tejto základnej veci hovorilo málo.

Tak ako sa v rodine v mene lásky prijímame navzájom, je to potrebné aj vo farnosti. A začať treba u seba.

Rodiny, manželstvá sa v niektorých farnostiach cítia neprijaté, ich potenciál pomoci v Cirkvi je nevyužitý.

Juraj Hatala
Trenčín

Opäť som si uvedomil dôležitosť troch pilierov synodality – spoločenstva, spoluúčasti a misie. Bez spoločenstva nebudeme vnímať dôležitosť našej účasti na živote Cirkvi a bez toho bude misia iba povinnosťou hŕstky. Vnímam obrovský nevyužitý potenciál v spolupráci kňazov s manželmi a rodinami. Hlavnou tézou v našej diskusnej skupine bola veta: Rodina žije z Cirkvi, Cirkev žije z rodin. Tešil by som sa, keby sa nám ju postupne darilo napĺňať obsahom.

Uvedomujem si, že synodalita je výzvou pre nás všetkých. Ako hovorí Svätý Otec, môže byť naším darom svetu. Najskôr musíme tento dar objaviť a naučiť sa ho používať. Viackrát som pri stretnutiach s kňazmi a so zasvätenými osobami po počiatočnom prelomení ľadov a predsudkov zažil hlboké spoločenstvo a vnímal som veľké obohatenie pri vzájomnej spolupráci. Chcel by som pracovať v prostredí, kde sa pohybujem, na vytváraní takýchto spoločenstiev.

Foto: TK KBS/Peter Zimen

Sestra Veronika
Komunita blahoslavenstiev

Považujem za dôležité, aby sme v rámci rôznych realít Cirkvi, spolu s jej predstavenými, aj ďalej budovali úprimnú mentalitu vzájomného načúvania a rešpektu. V Nimnici sme sa o to pokúsili a mám z toho veľkú radosť. Mojou túžbu je, aby sa v tomto načúvaní pokračovalo, aby predovšetkým cirkevní predstavitelia nad jednotlivými výstupmi uvažovali a pomohli, aby tieto výstupy našli miesto v reálnom živote. Jednoducho, aby sme sa postupne stávali Cirkvou syn-hodos (spolu-kráčajúcou).

Dlhodobo, nielen počas synodálnej cesty, ktorej súčasťou bolo aj stretnutie v Nimnici, vidím veľkú potrebu novej evanjelizácie na Slovensku. Teda pomôcť dospelým kresťanom skutočne objaviť život s Kristom, viesť ich od tradičnej viery (pri zachovaní jej bohatstva) k osobnému živému vzťahu s Ježišom a učiť sa reálne žiť pod jeho vládou, teda v duchu evanjelia. Táto potreba sa netýka len obyčajných kresťanov – katolíkov, ale i kňazov a ďalších ľudí slúžiacich v Cirkvi. V tejto službe som už desiatky rokov v Čechách a na Slovensku, takže v nej budem pokračovať v rámci možností „otvorených dverí“, aké mám.

Namiesto prekážok a planých rečí je lepšie budovať mosty vzájomnosti a obohatenia.

Michal Hospodár
Košická eparchia

Na stretnutí v Nimnici bolo cítiť, že Cirkev netvoríme iba my klerici, ale že vo viere kráčame spolu všetky stavy, teda aj laici a zasvätení. Treba v tom pokračovať, aby sa rôzne výzvy po spolupráci klerikov a laikov stali čímsi prirodzeným v každodennom živote našich farských spoločenstiev. V synodálnom kráčaní je zrejmé, že popri modlitbe sa stretávame aj pri jedle, káve alebo nejakej ľahšej aktivite. To vytvára isté uvoľnenie vzťahov a posilňuje sa tým duch bratstva a spoločenstva. Takže takýmito a inými spôsobmi sa sami presvedčujeme, že namiesto prekážok, planých rečí a podobne je lepšie budovať mosty vzájomnosti a obohatenia. To pokladám za veľmi potrebné aj pre život Cirkvi na Slovensku.

Pôsobím na teologickej fakulte v Prešove, kde sa snažím vštepovať ducha synodality do sŕdc mladých poslucháčov, najmä budúcich kňazov. No pritom si uvedomujem, že my, vekom skúsenejší, musíme žiť synodálne, teda stretávať sa, tešiť sa na spoločné rozhovory a podporovať sa navzájom. Snažím sa to prakticky napĺňať. Pri gréckokatolíckych kňazoch sú prítomné aj ich rodiny, preto je toto stretanie vekovo i osobnostne veľmi rôznorodé a zároveň pestré.

Článok je súčasťou projektu portálu nm.sk Pochopiť a žiť synodalitu.

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články