Po krátkom anglicko-maďarskom small talku už sadáme do auta smer Ostrihom, ktorý je dejiskom tohtoročného festivalu pre mladých z Hnutia fokoláre. Pravdupovediac cestovala som sem s malou dušičkou, nevediac čo mám od stretnutia s mladými od 18 do 30 rokov očakávať. Predsa len – generačná priepasť nepustí. O to viac ma prekvapilo, že som mohla byť svedkom zrelých osobností, inšpiratívnych rozhovorov a silných stretnutí, z ktorých budem ešte dlho čerpať.
„Mier medzi národmi, starostlivosť o planétu, hospodárstvo a politika, ktoré kladú do popredia človeka, spravodlivosť a dôstojnosť. Aj o tom budeme na Genfeste diskutovať, spoločne pracovať a plánovať na celosvetovej úrovni.“ Týmito slovami predstavili mladí z Hnutia fokoláre medzinárodné stretnutie Genfest, ktorého záštitu prevzala tento rok Brazília. Paralelne sa organizovalo ďalších 44 miestnych podujatí vo viac ako 30 krajinách sveta. Genfest pre strednú a východnú Európu sa uskutočnil uplynulý víkend v maďarskom Ostrihome a Nové mesto bolo pri tom.
Cieľom podujatia „Spoločne sa starať“ je, ako už názov napovedá, podporovať spoločnú starostlivosť o tých najzraniteľnejších, a to bez ohľadu na kultúrne, etnické alebo náboženské rozdiely. Ako priblížiť jeden z organizátorov Ambros z Maďarska, práve toto je v súčasnej individualistickej spoločnosti, v ktorej sa každý točí len okolo seba, potrebnejšie ako kedykoľvek predtým.
Genfest však neostáva iba pri slovách. Súčasťou podujatia bola preto okrem samotného stretnutia aj dobrovoľnícka skúsenosť v domovskej krajine. Skupina mladých zo Slovenska ju absolvovala v rómskej osade v Kecerovciach, kde zorganizovali tábor pre deti z miestnej školy.
Pre mladých z Gen bola táto skúsenosť niečím, čo otvorilo ich oči a srdcia o kúsok viac pre potreby ľudí na periférií. Ale vysvetlili, skutočnou núdzou týchto ľudí nie je materiálny nedostatok ale potreba blízkosti a pozornosti. Deti z osady ocenili najmä to, že za nimi prišli mladí ľudia, ktorí o nich prejavili skutočný záujem. „Ich nadšenie bolo o to väčšie, že medzi nami bolo viacero mužov, ktorých v škole bežne nemajú,“ zakončila jedna z účastníčok skúsenosti.
Inšpirácia vyjsť zo seba a slúžiť
Účastníčka Klára Frištyková si na podujatí najviac cení to, že aj ľudia mimo hnutia sa tam cítia byť prijatí. Takéto stretnutia majú podľa nej zmysel preto, že sa ľudia z rôznych krajín môžu navzájom inšpirovať, búrať predsudky a navzájom sa obohatiť.
Sama žijem v komunite Cenacolo, preto sa ma svedectvo jedného závislého člena Fazendy veľmi dotklo.
Ester z Maďarska, ktorá na Genfeste strávila len jeden deň, priznala, že aj počas tohto krátkeho času veľmi veľa dostala. „Najsilnejším zážitkom bol pre mňa workshop o komunite na pomoc závislým Fazenda da Esperanca. Mala som dojem, že to presne odráža moje vnútorné prežívanie. Sama žijem v komunite Cenacolo, ktorá bola založená s podobným cieľom, preto sa ma svedectvo jedného závislého člena Fazendy veľmi dotklo.“ Z Genfestu by si do života chcela zobrať odvahu vyjsť zo seba a slúžiť iným.
Medzinárodný presah, ktorý prebúdza nadšenie
Na vytváraní programu sa podieľali všetky zúčastnené krajiny. Účastníci mohli preto zažívať každý deň modlitby a workshopy z rôznych krajín. Medzi workshopmi boli témy ako komunikácia, umelá inteligencia, diskusia s členmi komunity Fazenda da Esperanca, ako aj workshop zameraný na starostlivosť o zdravie. Fyzioterapeutka Betka Remencová, ktorá workshop viedla, prezradila, že bola príjemne prekvapená, akú odozvu workshop mal.
„Počas dvoch dní sa u nás vystriedali dve skupiny. Jedni boli športovci a druhí skôr sedavé tipy, ktorí trávia väčšinu dňa za počítačom. Veľmi ocenili naše rady, ako si zlepšiť držanie tela, nepreťažiť si chrbát, spraviť si správny strečing a pracovať s nadmerným stresom.“ Betka počas tohtoročného Genfestu oslavovala aj svoje narodeniny. Ako sama priznala, toľko gratulantov ako tento rok asi nikdy v živote nemala. „Naozaj som sa cítila ako v rodine,“ zakončila.
Študentka antropológie Marija z Litvy, ktorá prišla na podujatie so skupinou mladých z fokoláre, sa na podujatí cítila skutočne šťastná, pretože vnímala úprimný záujem zo strany druhých. „To, že pochádzame z rôznych kultúr a krajín, nás nerozdeľuje, práve naopak. Naše rozdiely nevnímame ako prekážku, ale ako príležitosť vzájomne sa zblížiť a učiť sa jeden od druhého.“
Genfest mi pomáha pochopiť, že Hnutie fokoláre nie je o jednej krajine. Je to niečo, čo nás presahuje.
Pre člena organizačného tímu Ambrosa bolo inšpiratívne stretnúť toľko mladých ľudí zapálených pre hnutie. „Genfest mi pomáha pochopiť, že Hnutie fokoláre nie je o jednej krajine či jednom spoločenstve, ale je to niečo, čo nás presahuje.“ Ako Ambros ďalej priznal, v Maďarsku sa letný camp podobný Genfestu organizuje pre mladých pravidelne a už pre nich nie je ničím výnimočným. Stretnutie so stovkami nadšených mladých ľudí z celej východnej Európy mu však pripomenulo, že v sebe potrebujeme opäť rozdúchať novú vášeň a nadšenie.
Genfest ako odpoveď pre polarizovaný svet
Pre divadelného režiséra Damiána z Bulharska bolo na podujatí najlepšie to, že každý bol účastníkom a zároveň aj spolutvorcom. „Všetci sa tu stretávame nielen preto, aby sme boli divákmi nejakého predstavenia, ale všetci Genfest v danom momente vytvárame.“
Najsilnejší moment bola pre neho účasť na talentovej šou. „Účastníci mali možnosť vystúpiť s nejakým predstavením – tanečným, hudobným či atletickým. Jeden chlapec dokonca žongloval s ohňom,“ priblížil atmosféru Genfestu Damián.
Genfest je podľa neho odpoveďou na rozdelený svet, ktorý prerastá do vzájomnej nevraživosti a narastajúceho násilia. „Všetky témy na Genfeste boli zamerané na to, ako vo svete rozsievať dobro. Či už workshop o zlepšení komunikácie s druhými, o hľadaní skutočného šťastia alebo o schopnosti zorientovať sa v neprehľadných témach súčasného sveta. To všetko je všeobecne zamerané na to, ako byť lepším človekom a viac milovať druhých. Aj tých, ktorí majú opačný názor ako my“.
Damián si myslí, že tieto podujatia sú presne to, čo svet potrebuje. Ako príklad spomenul športové podujatie, ktoré sa v rámci Genfestu organizovali a ktoré prirodzene vytvára priestor pre súťaživosť a tlak na výkon. Práve tieto momenty sú praktický spôsobom, ako sa učiť vzájomnému prijatiu silných a slabých stránok toho druhého. „Ideálne, ak máte niečo dostatočne silné, čo vás spája. Napríklad, v Hnutí fokoláre je to viera v Boha.“ Tá podľa Damiána ľudí poháňa, aby hľadali dobro, odpútava ich od sebastrednosti a upriamuje ich zrak na potreby druhých.
Každý okamih nášho života nám dáva príležitosť starať sa a milovať. Ak to nevyužívame, stávame sa odlúčenými a osamelými.
Dôvodom nešťastia, ktoré v súčasnosti sužuje toľkých mladých, je podľa neho odlúčenie od seba. Keď ľudia zabudnú na to, čo majú spolu spoločné, a stratia kontakt s druhým človekom. „Kontakt, ktorý sa nachádza napríklad v spoločnom konaní za konkrétnym, dobrým a ušľachtilým cieľom. Alebo keď chceme, aby sa ten druhý cítil lepšie, lebo nám na ňom záleží… Každý okamih nášho života nám dáva príležitosť starať sa a milovať. Ak to nevyužívame, stávame sa odlúčenými. A keď sa odlúčime, staneme sa osamelými… A človek nemôže byť sám. Je určený na to, aby bol v láske, vo vzťahu s inými ľuďmi.“
Ak sa podľa neho citovo odpútame, premýšľame o druhom len ako o matematickom vzorci, strácame to, čo je v podstate ľudské. Stávame sa funkciami. A potom je ľahké sa navzájom nenávidieť. „Tento Genfest a ďalšie podobné akcie nám pomáhajú skutočne cítiť, čo je to byť človekom. A byť človekom znamená byť v spojení s inými ľuďmi.“
Prvý kontakt s hnutím Fokoláre
Podujatie pritiahlo aj mladých, pre ktorých bol Genfest vôbec prvou skúsenosťou s Hnutím fokoláre. Jedným z nich bol aj Marton z Maďarska. Na Genfest sa dostal vďaka kamarátke, ktorú poznal na Svetových dňoch mládeže. „Keď ma pozvala na toto stretnutie, povedal som si, prečo nie? A musím povedať, že to bolo jedno z najlepších rozhodnutí, aké som v živote urobil. Prijatie a záujem, s akými som sa tu stretol, sa len ťažko opisujú. Niečo také som ešte nezažil,“ neskrýval nadšenie Marton.
Najviac sa v ňom rezonovalo to, že mohol stretnúť ľudí z rôznych krajín, s ktorými prežíval spoločný cieľ, ktorým je budovanie zjednoteného sveta. „Len spoločne môžeme priniesť zmenu do spoločnosti,“ zakončil.
Na záver podujatia sa pripravujú nové projekty, ktoré sa už urobili alebo sa realizujú s cieľom vybudovať mierový a viac zjednotený svet. Zhrnuté budú v dokumente, ktorý bude predstavený na samite Organizácie spojených národov Summit of the Future, ktorý sa uskutoční 22. – 23. septembra 2024. Má obsahovať konkrétne projekty a návrhy pre spravodlivejší svet, ktoré prispejú k dosiahnutiu medzinárodných cieľov Agendy OSN 2030.