Brať výhody z druhého a o neho nestáť (pôstna úvaha)

Najviac vtipov je na tému manželstva, rodiny, spolužitia, vzťahov, nevery atď. Vraj prišla žena k veštkyni a pýtala sa, či by jej mohla vyložiť budúcnosť. Veštkyňa pouklada karty a hovorí: „Váš manžel vám bude neverný.“ Pani sa zháčila: „Ste si istá? Nie sú tie karty naopak?“

Problém v spoločnosti – rozvody pre neveru, bol aj pred dvetisíc rokmi. Hovorí o tom evanjeliový príbeh o žene, pristihnutej pri cudzoložstve (Jn 8, 1-11).

Zaujímavý je vek ženy. Z kontextu doby sa možno domnievať, že mohla mať dvanásť alebo trinásť rokov. Bola vydatá v tom zmysle, že bola sľúbená konkrétnemu mužovi, prvá fáza svadby. Rodiny sa dohodli, uzavreli svadobnú zmluvu, muž svojím modlitebným závojom prikryl dievča a povedal: Ty budeš mojou manželkou. Ona odpovedala: Ty budeš mojím manželom. Každý však išiel svojou cestou. Až po niekoľkých rokoch bola uvedená do domu ženícha a stala sa skutočnou manželkou.

Nepokradneš, nebolo ani tak o veciach, ako o osobách.

Prečo to bolo tak? Lebo dievča, keď má dvanásť, trinásť rokov, začína biologicky dozrievať. Dievča treba čím skôr zasnúbiť, a tak zabezpečiť proti krádeži. Prikázanie Nepokradneš v Dekalógu sa podľa nás dnes vzťahuje na peniaze a veci. Lenže kedysi sa kradli ľudia, dievčatá, kradli sa deti do otroctva. Nepokradneš, nebolo ani tak o veciach, ako o osobách. Zasnúbiť, prisľúbiť dievča niekomu, znamenalo ochrániť ju pred možnosťou, že ju niekto ukradne. Po zasnúbení sa dievča stalo vlastníctvom muža, krádežou by boli porušené jeho vlastnícke práva.

Tak sa mohlo stať, že dievča bolo zasnúbené proti svojej vôli, ale srdce jej pišťalo za druhým chlapcom. Ak bola intímne so svojou láskou, nemôžeme ju vyhlásiť ani za prostitútku, ani za nevernú v dnešnom zmysle slova (Maggi, A., www.studibiblici).

Žalobcom nevyhovoval Ježišov postoj. Pýtali sa ho: „Čo na to povieš ty? … Zohol sa  a prstom písal po zemi“ (Jn 8, 5-6). Obyčajne sa domnievame, že písal hriechy farizejov a zákonníkov. Lenže celé sa to udialo v chráme: „Odišiel na Olivovú horu. Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich“ (Jn 8, 1-2). V chráme je kamenná dlažba. Ježiš sa zohol a písal prstom do kameňa. Kontextuálna biblická metóda nás stavia pred otázku: hovorí sa niekde v Biblii o písaní prstom do kameňa? Na vrchu Sinaj, keď dostal Mojžiš Desatoro, Boh písal prstom do kameňa (porov. Dt 5, 22). Keď farizeji a zákonníci uvideli Ježišovo konanie,  uvedomili si: on je Boh? Z hermeneutiky textu vyplýva, že odsúdili ženu podľa Mojžišovho zákona a Ježiš píše po kameni nie starý, ale nový zákon lásky.

Známa je Ježišova veta: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň“ (Jn 8, 7). Tento text treba pochopiť v akte ukameňovania. Obyčajne si myslíme, že zdvihli skalu, hodili, niekto trafil, iný nie, niekto nohu, iný hlavu. Takéto zomieranie by trvalo dlhšie. Lenže smrť ukameňovaním vo vtedajšej dobe bola kratšia ako pri ukrižovaní. Obeť hodili do jamy, alebo zviazali a nechali ležať na zemi. Prišiel prvý, zdvihol veľký balvan, hodil na človeka a usmrtil ho. Ostatní potom hádzali kamene, z ktorých vznikol hrob, čo znamená: nechceme mať s hriechom toho človeka nič spoločné, chceme nastoliť spravodlivosť, lebo zloba má byť odstránená z Izraela (porov. Dt 17, 2-7).

Dôležité je: kto má právo prvý hodiť kameň? Podčiarknuť treba: prvý. Keďže vtedy neboli krvné testy DNA, kriminalistické spôsoby vyšetrovania, dôležitú úlohu hral svedok: kto to videl, kto bol pri tom, kto môže dosvedčiť, že sa stala neprávosť? Ten má právo aj povinnosť zobrať kameň a zabiť.

Ježiš sa znovu zohol a písal ďalej. Čo písal druhýkrát? Môžeme sa domnievať: Prečo nikto z vás nie je ten prvý? Lebo nikto z vás nebol priamym svedkom, nik nemá odvahu zobrať kameň a urobiť to, čo patrí prvému. „Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku“ (Jn 8, 9).

Kto z vás nekonal v živote tak, že najprv mu išlo o výhody z druhého a nie o druhého?

Ak by niekto krivo svedčil a zobral kameň ako prvý, previnil by sa proti ôsmemu z Desatora : „Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu“ (Ex 20, 16). Kto krivo svedčil, zabíjal; kto svedčil o pravde, vykonal spravodlivosť. Rabínske komentáre hovoria: Kto sa prehreší smrťou, tomu ani Boh neodpustí. Nie preto, že by nechcel, ale odpustiť môže iba ten, voči komu si sa previnil. A keď je obeť mŕtva, ako ti môže odpustiť? Preto zabitie v Izraeli na základe krivého svedectva, znamenalo zabiť seba, byť mŕtvym.

Jeremiáš napísal: „Všetci čo teba opustia, budú zahanbení…budú zapísaní v zemi“ (Jer 17, 13). Takže Ježišovo gesto, keď píše do zeme – kráľovstva mŕtvych, znamená, že tí, ktorí pomýšľajú na smrť iných, sami sú už mŕtvi. Preto podľa proroka Jeremiáša budú zapísaní do zeme (Fausti, S., Nad evangeliem podle Jana, Paulínky 2014).

Na konci príbehu sa hovorí: „Ježiš sa vzpriamil“ (Jn 8, 10). To znamená, že predtým žena stála vyššie. Pre vtedajšie chápanie bolo neprijateľné, aby žena bola vyššie ako muž, ona mala byť podriadená mužovi. Aj tu vidieť Ježišov revolučný postoj, namierený proti konvenciám tej doby. „Nik ťa neodsúdil?…Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“ (Jn 8, 11). Nedal jej úlohu vykonať skutok kajúcnosti, ani jej nepohrozil. Neschvaľuje jej skutok, ale prejavuje ľudskosť a milosrdenstvo.

Ježišovi nešlo ani o jej krásu, ani o bohatstvo, ale o hodnotu človeka. Zastal sa jej preto, lebo chcel v nej zobudiť správny hodnotový systém. Pokrivený spočíva v tom, že sa berú výhody z druhého, ale pritom nejde o človeka samého. Neopovrhujeme takýmito metódami správania? Podobne výhody z Boha by sme radi zobrali, ale ide nám o Boha samého?

Výrok ,,Kto z vás je bez hriechu?“ (Jn 8, 7) by mohol znamenať aj otázku: kto z vás, muži a ženy, nekonal v živote tak, že najprv mu išlo o výhody z druhého a nie o druhého? Toto sú už témy súčasnosti. Komu by sa páčilo v rodine vidieť, že druhý berie z teba výhody, ale o teba mu už nejde? Chce, aby si prala, upratovala, varila, ale koľkokrát  pozrie do tvojich očí s pochopením, čo potrebuješ ty, čím trpíš ty? Koľkokrát ti povie – neboj sa,  som s tebou? A opačne: koľkokrát muž má pocit: ona potrebuje len to, aby som doniesol peniaze. Vôbec jej už nejde o mňa.

Jasne rozumieme slovám Ježiša, keď povie: ,,Choď a už nehreš!“ (Jn 8, 11) Prestaň žiť tak, že berieš výhody z druhého, a o druhého nedbáš. Prestaň praktizovať také náboženstvo, ktoré z Boha berie výhody, ale o neho samého nestojí.

Ďakujme za hlboko ľudský evanjeliový príbeh, ktorý nás uisťuje o tom, že viera a Božie milosrdenstvo sú v službách človeka.