Byty opäť zdražujú ako pred krízou – Biznis týždeň (25.11.-29.11.)

Tento týždeň sa opäť doma aj v zahraničí diali veci, ktoré majú dopad na každodenný život v podnikaní, ale aj v rodinnom a osobnom živote. Zhrnuli sme, aby ste nemuseli hľadať sami.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

  • Ceny nehnuteľnosti znovu rýchlo rastú

Po poklese cien bytov a domov počas minulého roka nehnuteľnosti na Slovensku už druhý štvrťrok po sebe zdraželi. Počas leta sa medziročný rast zrýchlil na viac ako 6 %, dokonca aj medzikvartálne zdražovanie dosiahlo takmer 3 %.

Tempo zdražovania sa udržalo na približne rovnakej úrovni ako počas 2. štvrťroka. Staršie nehnuteľnosti pritom rástli na cene oveľa rýchlejšie než novostavby. Informoval o tom Štatistický úrad SR.

Takýto vývoj však nezažívajú dva z ôsmich krajov – Nitriansky a Banskobystrický, kde pokračuje mierny pokles, prípadne stagnácia. Najrýchlejšie nehnuteľnosti oproti 2. štvrťroku zdražovali o 7 % v Bratislavskom kraji a o 4,2 % v Prešovskom kraji.

Oproti vlaňajšiemu 3. štvrťroku najväčší skok až o 21 % zaznamenal Žilinský kraj predovšetkým zásluhou starších nehnuteľností, na druhom mieste Košický kraj s medziročným rastom cien o 8,6 %. Až tretí bol v zdražovaní obytných nehnuteľností Bratislavský kraj so 6 %-ným rastom cien.

Nehnuteľnosti si teda vybrali niekoľkomesačný výkyv a ich ceny opäť rastú. Dalo sa to čakať, keďže hypotéky opäť zlacňujú a najmä vo väčších mestách je bytov stále nedostatok.

Napriek slabému hospodárskemu rastu majú ľudia stále veľký záujem o bývanie aj za cenu veľkého zadlžovania. Nemal na to zatiaľ vplyv ani ohlásený konsolidačný balíček, ktorý by sa mohol prejaviť až v budúcom roku.

  • Priemysel sa stále trápi slabým odbytom, poľnohospodári však opäť zdražujú

Priemyselní výrobcovia na Slovensku mali v októbri výrazne nižšie výrobné ceny ako vlani, dokonca o takmer 11 %. Výrazne sa pod to podpísal vyše 20-percentný pokles cien v odvetví spracovania ropy a v energetike, ako aj malý pokles cien vo výrobe dopravných prostriedkov o 3%. Informoval o tom Štatistický úrad.

Ceny priemyselných výrobcov na export však boli medziročne nižšie iba o 0,6 %, slabý odbyt a znižovanie cien sa teda týka najmä produkcie pre domáce spracovanie a spotrebu. Poľnohospodárom naopak ceny výrobkov začali rásť vďaka vyšším cenám v rastlinnej výrobe.

V októbri poľnohospodári predávali o 2,8 % drahšie ako pred rokom, pričom ceny rastlinných výrobkov vzrástli o 4 %, najmä ceny olejnatých semien o 10,9 %, obilnín o 4,6 %, zeleniny, ovocia, orechov a korenín o 3,3 %. Klesli ceny zemiakov o 0,7 %.

Ceny živočíšnych výrobkov boli vyššie o 0,9 % ako pred rokom, vzrástla najmä cena jatočného hovädzieho dobytka o 7 % a kravského mlieka o 3,1 %, naopak ceny slepačích vajec prekvapujúco klesli o 13,1 %. Od začiatku roka však ceny poľnohospodárskych výrobkov klesali.

Ceny stavebných prác boli v októbri 2024 vyššie o 5 % ako pred rokom, ceny materiálov pre v stavebníctvo zdraželi o 2,6 %, druhý mesiac po roku zlacňovania.

Ceny služieb v treťom štvrťroku 2024 medziročne narástli o 4,6 %, oproti 2. štvrťroku ostali na približne rovnakej úrovni. Najrýchlejšie stúpali ceny v leteckej doprave až o 34,8 %, v oblasti počítačového programovania o 18 %, či vo výrobe a vysielaní programov o 17,7 %.

Skladové činnosti zdraželi o vyše 13 %, administratívne a obchodné služby o percento menej. Naopak, poklesli ceny sprostredkovania práce o 4 % a v pozemnej doprave a telekomunikáciách o 1,1 %.

  • Nálada o niečo lepšia aj v priemysle

V novembri sa dokonca po štyroch mesiacoch opäť mierne zlepšila nálada v slovenskej ekonomike. Indikátor ekonomického sentimentu (IES) vzrástol o 1,3 bodu na 98,8. Podpísali sa pod to optimistickejšie hodnotenia v dvoch z piatich zložiek indikátora – v službách a priemysle.

Naopak, menej pozitívna nálada sa prejavila v obchode a v stavebníctve, pesimistickejšie naladení boli aj spotrebitelia. V porovnaní s minulým rokom však bola ekonomická nálada stále o 1,2 bodu horšia, za dlhodobým priemerom zaostávala dokonca o 7,2 bodu.

Slabý hospodársky rast sa stále podpisuje na vývoji priemyslu a stavebníctva, hoci nižšie ceny v energetike a rafinácii sú dobrou správou, pretože by naopak mali ekonomiku rozhýbať. Keď totiž budú firmy nakupovať energie lacnejšie, znížia si náklady, môžu ponúknuť výhodnejšie ceny a zvýšia si konkurencieschopnosť pri exporte.

Pri potravinách je zdraženie zrejme sezónne, očakáva sa ďalšia cenová vojna v maloobchode s príchodom poľskej Biedronky. Potešiteľný je však tohtoročný trvalý rast výroby potravinárskeho priemyslu, čo sa už dlhšie nestalo.

  • Európska ekonomika v novembri zasa stráca motiváciu

Ekonomická aktivita v EÚ v novembri znova stratila dych. Index nákupných manažérov sa zosunul na 48,1 bodu z októbrových 50 bodov.

Ukazovateľ známy pod skratkou PMI zostavuje spoločnosť S&P Global z odpovedí podnikových manažérov Ak je jeho hodnota nižšia ako 50 bodov, ekonomika pravdepodobne smeruje do recesie. Informovala o tom agentúra TASR.

Je to nepríjemná správa pre slovenský priemysel, ktorý je z väčšej časti naviazaný na export do Nemecka a Česka. Nemecká ekonomika napríklad v 3. štvrťroku medzikvartálne stúpla len o desatinu percenta.

Medzinárodný menový fond odhaduje, že česká ekonomika tento rok vzrastie o jedno percento, zlepšiť by sa to mohlo budúci rok na 2,4 percenta. Rast brzdí nedostatok pracovných síl a pomalý rast produktivity práce.

Slabý hospodársky rast v EÚ by mal Európsku centrálnu banku motivovať znížiť v decembri opäť úrokové sadzby, čo oslabí euro, zníži úroky v bankách a pomôže európskemu priemyslu byť konkurencieschopnejším na globálnom trhu. Môže to tiež oživiť potácajúci sa stavebný trh vďaka nárastu investícií v priemysle a nehnuteľnostiam.

  • Slovensko sa scvrkáva, detí sa rodí stále menej

K 30. septembru 2024 mala Slovenská republika 5 421 272 obyvateľov, čo bolo oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka menej o 6 011 osôb. Informoval o tom Štatistický úrad SR.

V 3. štvrťroku sa na Slovensku narodilo 12 168 živých detí, opäť menej ako v rovnakom období minulého roka o 727 detí. Zomrelo 13 265 osôb, o 668 viac ako vlani v 3. štvrťroku. Prirodzený úbytok obyvateľstva tak predstavoval 1 097 osôb, migráciou získalo Slovensko 225 osôb.

Celkovo za 3. štvrťrok zo Slovenska ubudlo 872 osôb, čo potvrdzuje predpovede, že počet obyvateľov krajiny bude v budúcnosti už klesať. Dôvodom je najmä nízka pôrodnosť a zvyšujúca sa úmrtnosť, keď do rizikového veku prichádzajú silné povojnové ročníky seniorov.

Počet prisťahovaných je zatiaľ veľmi nízky, čo by sa malo zmeniť najmä pre nedostatok pracovných síl na trhu, ale aj pre riziko kolapsu dôchodkového systému v budúcnosti.  

Nástup Donalda Trumpa straší drogovú scénu a teší burzy

Burzové indexy vzrástli na rekordné úrovne po správe, že americkým ministrom financií sa po Trumpovom prevzatí moci stane investor Scott Bessent. Investori v ňom vidia nádej na znižovanie verejných výdavkov a vládneho dlhu. Informoval o tom portál CNBC.com.

Na druhej strane Trump tvrdí, že zavedie vysoké clá na dovozy z Číny, Mexika a Kanady hneď v prvý deň v úrade. Dôvodom je, že z týchto krajín sa dovážajú drogy alebo suroviny na ich prípravu, čo posilňuje trh s narkotikami a podsvetie v USA. Z týchto troch krajín sa však do USA dováža aj veľa iného tovaru a surovín vrátane ropy a zemného plynu.

Clá by teda zvýšili predajné ceny v USA, vyhnali nahor infláciu a zabrzdili znižovanie úrokových sadzieb. Tieto vyjadrenia sa teda vysvetľujú ako tlak na tieto krajiny, aby sa účinnejšie zasadili za postihovanie drogového podsvetia.

Donald Trump po volebnom víťazstve. (SITA/AP/Evan Vucci)

Obavy panujú aj v Európe, ktorej sa Trump tiež vyhráža obchodnou vojnou, čo by poškodila rast ekonomiky na oboch stranách Atlantiku. Obchodná vojna s Čínou je naopak už realitou. Čína práve vyšetruje podporu exportu mlieka a mliečnych výrobkov z EÚ. Na druhej strane sa usilovne rokuje o zrušení ciel na dovoz čínskych elektromobilov do Európy.

Trumpov nástup nepochybne rozhojdá globálnu ekonomiku, pričom jeho dopady sa zatiaľ nedajú celkom odhadnúť. Podpísanie prímeria medzi Izraelom a Libanonom je prvým ovocím jeho víťazstva vo voľbách, pretože sa očakáva, že v medzinárodnej politike bude oveľa výraznejší, ako jeho predchodca Joe Biden.

Upokojenie na Blízkom Východe by mohlo priniesť aj pokles cien ropy a zemného plynu, či vyšší rast globálnej ekonomiky. Rokovania o mieri by sa mohli pohnúť aj medzi Ukrajinou a Ruskom, čo by  výrazne podporilo európsku ekonomiku. Na druhej strane spory s Čínou môžu prepuknúť do obchodnej vojny, čo by globálnu ekonomiku zneisťovalo.

Ilustračné foto – Peter Kremský a SITA, grafy Štatistický úrad SR

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články