Čím viac sa vojna stupňuje, tým naliehavejší je mier

Zdá sa, že mier je naozaj stratený. Prechádzame správy, aby sme našli niektoré pozitívne signály, ktoré ukazujú cestu k riešeniu. Žiadne však nenájdeme. Niekedy človek dúfa, že sa niečo deje v zákulisí.  Hľadanie ciest k mieru neznamená ustupovanie ruskej agresii voči Ukrajine, ktorá sa čím ďalej zdá byť brutálnejšou a nezmyselnejšou.

Musíme sa zbaviť tohto pocitu bezmocnosti pretože nás vrhá do ľahostajnosti.

Sú to Ukrajinci, ktorí za to platia do veľkej miery smrťou, ničením a utŕženým násilím. V skutočnosti Ukrajina napriek svojmu prekvapivému odporu (predovšetkým pre Rusov, ktorí to nepredpokladali) veľmi trpí. V minulom roku patrila medzi najchudobnejšie krajiny Európy, stratila 30 % svojej ekonomiky, 16 miliónov Ukrajincov je bez práce a 17,5 milióna potrebovalo humanitárnu pomoc. Milióny Ukrajincov sú v zahraničí. Ako dlho bude toto trápenie trvať? Nemôžeme sa zmieriť s tým, že Ukrajinci budú platiť takú vysokú cenu.

Mimochodom, táto vojna, taká brutálna, ale aj taká zvláštna (v ktorej Ukrajina nemôže útočiť na ruské územie), predstavuje jasné riziko rozšírenia. Stačí jeden incident.  Mnohí naznačujú, že Rusko má v úmysle viesť rozsiahlejšiu agresívnu politiku s cieľom obnoviť časť strateného impéria: malo by o tom svedčiť pozastavenie účasti na Zmluve o obmedzení jadrových zbraní a zrušenie dekrétu o suverenite Moldavska v rámci ruskej politiky. Na druhej strane si menšinové sektory na Západe myslia, že mier nebude zabezpečený bez pádu Putina, ku ktorému by táto vojna sebaobrany smerovala. Málo čo je jasné okrem mnohých obetí a mnohých smútkov.

Edgar Morin, vyzbrojený skúsenosťami svojich 102 rokov a slobodou ducha, píše: „Čím viac sa vojna stupňuje, tým ťažší a naliehavejší je mier. Vyhnime sa svetovej vojne. Bola by horšia ako tá predchádzajúca.“ Je tu blok, ktorý my, bežní občania, veľmi pociťujeme. Ale cíti ju aj nemálo politikov. Blok spočíva v tom, že sa nedá robiť nič iné ako bojovať. Stefan Zweig v predvečer druhej svetovej vojny napísal: „Stál som ako všetci ostatní vo svojej izbe, bezmocný ako mucha, bezmocný ako slimák, zatiaľ čo v stávke bol môj život a moja smrť… moja budúcnosť.“ Keď sa začne konflikt, osud je v rukách niekoľkých pánov vojny.

Sme nútení zostať vo svojej izbe bezmocní ako mucha alebo bezmocní ako slimák? Musíme sa zbaviť tohto pocitu bezmocnosti nie preto, že nemá vážny základ, ale preto, že nás vrhá do ľahostajnosti. Modlitba je pre kresťanov a veriacich protestom proti vojne s vedomím, že Pán pokoja počuje naše volanie. Ale aj pestovanie myšlienok na mier, informovanie sa, vyjadrovanie sa jednotlivo alebo spoločne má svoju váhu vo verejnej mienke a možno aj v orientácií vlád. Blok medzinárodnej situácie nemožno prevziať a ratifikovať našimi srdcami a mysľami. Mier nemôže a nesmie byť navždy stratený.

Prevzaté z famigliacristiana.it. Redakčne upravené.

V nedeľnej rubrike Horizonty nm prinášame krátke úvahy zahraničných autorov  Piera Codu, Jesúsa Morána a Andrea Riccardiho . Reflektujú súčasnú situáciu a pomáhajú preniknúť do doby, v ktorej žijeme, aby sme jej mohli lepšie porozumieť. Články v tejto rubrike vychádzajú vďaka grantovej podpore Konferencie katolíckych biskupov Spojených štátov amerických.