Cirkev a peniaze: Kto stráži peniaze farnosti? (seriál, 1. časť)

Božská aj ľudská

Akákoľvek farnosť kdekoľvek na svete má dva na prvý pohľad protirečiace rozmery: jeden ten, ktorý sa týka kultu Boha, jeho uctievania, zhromažďovania Cirkvi a slávenia liturgie so všetkým, čo k životu viery patrí. Druhým rozmerom je bežný ľudský život a potreby, ktoré aj farnosť má. Mnohé z týchto potrieb sa naplnia vďaka veľkodušnosti a obete ľudí vo farnosti, ale je dosť aj takých, ktoré jednoducho treba zadovážiť za financie.

Ak sme hovorili o výdavkoch bežných aj menej bežných, nebol to len zakrývací slogan: pretože farnosť bežne zabezpečuje čistiace prostriedky a náradie, ako aj klince, šróby, kvetiny a aranžérsky materiál, a to všetko často vo veľkých množstvách. Na údržbu treba aj výkonné vysávače, mopy, k priestoru okolo kostola kosačky či krovinorezy. Rovnako farnosť nakupuje víno a hostie. Do mnohých kostolov je vzhľadom na ich vek potrebné zadovážiť nové okná, vymeniť strešnú krytinu či je nutná rekonštrukcia fasády, bežne ho treba aj zvnútra vymaľovať.

K tomu patrí aj údržba okolia kostola a fary, niekde aj pastoračného centra. Sú to takmer rovnaké položky ako pri údržbe domácnosti, teda domu či bytu – až na to, že kostol má špecifické rozmery, očakávania a potreby. K tým menej bežným výdavkom určite patria opravy či zadováženie si nového vybavenia sakrálneho priestoru od bohoslužobných rúch, textilu, nádob až po zariadenie – teda lavice, obrazy, sochy… Sú to predmety, ktoré majú osobitnú umeleckú hodnotu a zameranie, čo znamená, že nie sú z tých „lacných“. Rovnako to platí (a finančne ešte v náročnejších sumách) o reštaurovaní historických častí vybavenia kostola či kostola samotného.

Čokoľvek teda súvisí s liturgickou prevádzkou farnosti, vždy sú za tým financie. Tie farnosť získava z viacerých zdrojov – jedným z nich sú aj zbierky vo farnosti, respektíve milodary, ktoré môžu (a nemusia) veriaci venovať kňazovi pri vysluhovaní sviatostí. V každom prípade aj bežnou (malou či veľkou) farnosťou otáča finančný tok – a má svoj presne stanovený poriadok.

Kontrola, ktorá nie je len o kňazovi

Ak aj pápež Ján Pavol II. hovoril o tom, že Cirkev má byť domom zo skla, začať treba od jej prvej oficiálnej bunky – farnosti. Práve preto má Cirkev v Kódexe kánonického práva aj jasnú smernicu, týkajúcu sa povinného zriadenia farských ekonomických rád. V rámci kompetencií každej diecézy na Slovensku má každá z nich mierne modifikovaný štatút farských ekonomických rád podľa rozhodnutia svojho sídelného biskupa a miestnych daností či zvyklostí. Štatút je zväčša dostupný na webovej stránke diecézy, no tam, kde nie je, je možné si ho vyžiadať k nahliadnutiu, najlepšie priamo vo farnosti, ktorá spadá pod danú diecézu.

V rámci kompetencií každej diecézy na Slovensku má každá z nich mierne modifikovaný štatút farských ekonomických rád podľa rozhodnutia svojho sídelného biskupa a miestnych zvyklostí.

Na čo teda slúži farská ekonomická rada, aké má kompetencie a možnosti? Všade platí, že je to poradný orgán farára, teda sama osebe nemá rozhodovaciu moc a nemôže konať bez jeho prítomnosti a súhlasu, ktorý je konečným. Nemôže ani sama osebe zverejňovať výstupy (ani čiastočné) z ekonomických zasadaní či o stave farnosti. Jej úlohou je pomáhať kňazovi, správcovi farnosti v čo najlepšom ekonomickom spravovaní farnosti a jej majetku – tak hnuteľného, ako aj nehnuteľného. Rovnako má pomôcť napríklad zostavovať rozpočet farnosti (kán. 1284 § 3), odobruje koncoročné vyúčtovanie (1284 § 2.8) a vyjadruje sa tiež k plánovaným väčším ekonomickým investíciám.

V Košickej arcidiecéze je odporúčané a aj praktizované, aby koncoročné vyúčtovanie nebolo len jednorazovo prečítané v rámci koncoročných oznamov, ale veľmi často je praxou zverejniť ho v tlačenom bulletine alebo na webe, či nástenke farnosti. Vždy je to podľa slov kancelára Košickej arcidiecézy Juraja Kamasa na komunikácii medzi farskou ekonomickou radou a farárom, akým spôsobom budú podávať informácie o akejkoľvek ekonomickej informácii dostupnej pre veriacich vo farnosti. Zdôrazňuje, že veriaci majú právo poznať stav hospodárenia farnosti podľa Kódexu kánonického práva (kán. 1287 § 2).

Úlohou farskej ekonomickej rady je dohliadať aj na správne nakladanie s financiami zo zbierok – tam, kam patria (kán. 1267 § 3). Zbierky by mali aj spočítať, skontrolovať, zaevidovať a odoslať na miesto určenia. Rada má právo a povinnosť vyjadriť sa ku akejkoľvek položke rozpočtu, počnúc reprezentačnými potrebami farnosti cez opravy budov, pôžičky či kúpu, predaj a prenájom cirkevného majetku. Farská ekonomická rada má právo vedieť o aktuálnom ekonomickom stave farnosti, o jej hnuteľnom a nehnuteľnom majetku, má právo nahliadnuť do účtovníctva v priebehu bežného roku (teda nielen vidieť koncoročné zúčtovanie).

Keďže členmi farskej ekonomickej rady by mali byť ľudia, ktorí sa rozumejú správe majetku, ich vyjadrenie by malo byť do istej miery smerodajné pre rozhodovanie kňaza. V niektorých diecézach je potrebné pre väčšiu investíciu, požadovanú na schválenie či podporu od diecézy, priložiť aj dobrovzdanie či vyjadrenie farskej ekonomickej rady.

Čo farská ekonomická rada môže a čo nie?

Nitrianska diecéza vo svojom štatúte napríklad veľmi detailne vymenúva to, do čoho môže a má farská ekonomická rada zasiahnuť: sú to napríklad aj rozhodnutia o zapožičaní cenných predmetov na výstavy, účasť farnosti na akciách prinášajúcich zisk či nastavenie sociálnej pomoci farnosti núdznym. Zaujímavosťou tejto diecézy určite je možnosť zastupovať farnosť v prípade potreby na civilných konaniach vo veci majetkovo-právnych záležitostí.

V Žilinskej diecéze je okruh úkonov, pri ktorých je farár povinný radiť sa s farskou ekonomickou radou, zverejňovaný v obežníkoch diecézneho biskupa.

Keďže členmi farskej ekonomickej rady by mali byť ľudia, ktorí sa rozumejú správe majetku, ich vyjadrenie by malo byť do istej miery smerodajné pre rozhodovanie kňaza.

Aj keď sa teda k rozhodnutiam ekonomického rázu má vyjadriť farská ekonomická rada, ešte stále to nie je pre farára možnosť „voľnej ruky“: v závislosti od výšky sumy stanovenej diecézou je nutné vyžiadať si písomný súhlas v menších sumách od dekana, pod ktorého spadá farnosť, v prípade vyšších súm priamo od biskupa. Nie je teda pravdou, že sa kňaz nejako dohodne s farskou radou a už si môže robiť, čo chce. Nielenže sa musí k návrhu vyjadriť pozitívne a úprimne nadpolovičná väčšina členov farskej ekonomickej rady, ale v prípade vážnych rozhodnutí môže kňaz pozvať na zasadnutie farskej rady aj špecifických odborníkov či tiež širšie plénum farnosti.

Zároveň nie je možné, aby ktokoľvek z farskej ekonomickej rady bol v konflikte záujmov pri rozhodovaní sa o niektorých ekonomických otázkach farnosti – na to musí rada dávať osobitne pozor, aby niekomu ani neuškodila, ani mu neprilepšila iba tým, že má možnosť vidieť a ovplyvniť dianie.

Povinnosťou členov farskej ekonomickej rady podľa štatútu Košickej arcidiecézy je napríklad tiež dbať o to, aby všetky financie farnosti boli uložené v peňažných ústavoch a doklady o tom dôsledne uložené na fare.