Menu
Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú.
Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!
Polopravda
Sú dane, ktoré Cirkev platí, a sú tie, od ktorých môže byť oslobodená zo zákona. Napríklad pozemky a stavby alebo ich časti vo vlastníctve cirkví a náboženských spoločností (teda nielen Katolíckej cirkvi), ktoré slúžia na vzdelávanie, na vedeckovýskumné účely alebo na vykonávanie náboženských obradov, môžu byť rozhodnutím samospráv oslobodené od dane z nehnuteľností.
V praxi to znamená, že v takomto prípade Cirkev neplatí daň z nehnuteľností za kostoly, kaplnky a zvyčajne aj za časť farskej budovy, v ktorej je farský úrad. Za ostatné stavby a pozemky však dane platí. Mestá a obce môžu a nemusia oslobodiť ktorúkoľvek cirkev z platenia ostatných daní záväzných zo zákona, no zväčša o to jednak Katolícka cirkev nežiada a jednak mestá a obce túto úľavu neposkytujú. V rozpočte by im totiž táto suma značne chýbala.
Cirkev rovnako platí dane za príjem z prenájmu nehnuteľností, daň z príjmov právnických osôb a biskupstvá zo zákona platia aj DPH. Osobitnou kapitolou sú milodary veriacich, za tie sa dane neplatia, keďže sú to peniaze veriacich, ktoré už raz zdanené boli. Všetky ostatné tovary, služby aj ostatné subjekty Cirkvi však podliehajú dani aj pre Cirkev a sú rovnako ňou hradené.
Lož
Všetci kňazi majú za sebou náročné vysokoškolské vzdelanie, rovnako dlhé ako štúdium medicíny – teda šesť rokov. Musia prejsť formáciou, zaoberať sa štúdiom netradičných, no nie jednoduchých jazykov. Služba kňaza, teda jeho pracovné nasadenie, nie je ohraničené pracovným časom, ako to majú ostatní zamestnanci, ba ani rozpisom služieb, ktorý je bežný v prácach pomáhajúcim človeku – teda na železnici, v požiarnom zbore, v zdravotníctve…
Priemerný plat kňaza na Slovensku v roku 2022 bol 756 eur v hrubom. Minimálna mzda za rok 2023 podľa stupňa práce primeranému vzdelaniu a výkonu kňaza je stanovená Ministerstvom práce a sociálnych vecí na 1164 eur, v roku 2024 dokonca stúpne na 1214 eur – tie však kňazi od štátu nedostanú. V sume ich štátom priznaného platu nie sú započítané žiadne príplatky za víkendy a sviatky (čo je u kňazov pracovne najvyťaženejší čas, a to napríklad aj pred Vianocami a počas nich) či príplatky za nočnú pohotovosť – ak je kňaz zavolaný zaopatrovať, ide vždy, keď ho zavolajú, bez ohľadu na dennú či nočnú hodinu.
Našli by ste vysokoškolsky vzdelaného človeka, ktorý by robil za takýchto pracovných podmienok za ten plat?
Priemerný plat kňaza na Slovensku v roku 2022 bol 756 eur v hrubom. Minimálna mzda za rok 2023 podľa stupňa práce primeranému vzdelaniu a výkonu kňaza je stanovená Ministerstvom práce a sociálnych vecí na 1164 eur, v roku 2024 dokonca stúpne na 1214 eur.
Pravdou však je, že sú kňazi, ktorí si privyrábajú učením náboženstva na školách alebo prednášaním odborných predmetov na vysokých školách, či publikačnou prácou. Stále však suma, ktorú dostávajú od štátu, nezodpovedá štandardu oceňovania vysokoškolsky vzdelaných ľudí.
Polopravda
Pravdou je, že bývanie majú kňazi zabezpečené vo farských priestoroch. No výška príspevku na bývanie, ktorý platia za ubytovanie, sa líši. Otázkou je aj vek budovy a náklady na jej prevádzku, keďže mnohé farské budovy sú historickými pamiatkami s hrubými múrmi a je ich náročné vykúriť. Tiež treba myslieť na rekonštrukcie, opravy a údržbu farských budov, čo v prípade kultúrnych pamiatok nie je ani jednoduché, ani lacné.
Často totiž tieto náklady, ako aj prácu na údržbe a oprave farských budov hradí kňaz zo svojho. Rovnako si kňaz zo svojho platu hradí benzín či naftu do auta, ak potrebuje ísť v rámci svojej služby na filiálky, čo nie je len záležitosť svätých omší, ale aj pohrebov, spovedania chorých, zaopatrovania umierajúcich či vysluhovania sviatostí. Taktiež sa potrebuje aj obuť, obliecť, najesť, zaplatiť lieky, telefón (aj služobný) a internet. Náklady má teda rovnaké ako bežný človek, niekedy vzhľadom na typ budovy, v ktorej býva, aj značne vyššie.
Pravdou však je, že sú farnosti na dedinách, kde ľudia vedia kňazom vypomôcť tým, čo sa im urodí alebo čoho majú navyše. Rovnako však platí, že mnoho kňazov tieto dary posúva do rodín, ktoré sú v náročnej sociálnej alebo finančnej situácii. No sú aj farnosti (tak na dedinách, ako aj v meste), kde kňaz nedostane nič.
Polopravda
Vyberanie do „zvončeka“ vzniklo počas 11. storočia, keď sa v rámci prinášania obetných darov vyberali aj prostriedky na podporu chudobných a chorých a prinášali sa rovnako ako dar k oltáru. Dnes sa tieto financie používajú na potreby kostola: teda na jeho údržbu, čistiace prostriedky, výzdobu, opravy. Ide o spôsob spoluúčasti všetkých farníkov na spravovaní kostola a farnosti, ktorá nepatrí kňazovi ani diecéze, ale všetkým vo farnosti.
Kostol je predsa domom stretnutia sa s Bohom. Ak tam prichádzame všetci, bez ohľadu na to, koľkokrát za týždeň či rok, mali by sme mať účasť aj na spravovaní tohto miesta. Čo sa týka spôsobu vyberania, existuje viac možností či spôsobov, nielen to bežné vyberanie pri príprave obetných darov.
Výška súm z tejto zbierky do „zvončeka“ sa však líši naprieč farnosťami. Veľmi závisí nielen od toho, či je kostol v meste a či na dedine, ale aj od ekonomickej situácie farníkov. Iná suma výnosu je v Bratislave, iná v Košiciach, iná vo farnosti na dedine, kde sú dobré vzťahy a dobrá pastorácia, iná vo farnosti, kde je náročná sociálna situácia.
V Bratislave vo Farnosti Svätej rodiny je priemerná výška zo zbierky do „zvončeka“ v nedeľu okolo 1 200 eur, väčšina z toho ide podľa slov tamojšieho farára Juraja Vitteka na prevádzkové a bohoslužobné výdavky, úhrady energií pre kostol a pastoračné centrum. Rovnako sa používajú na starostlivosť o areál kostola – kosenie, údržba drevín, starostlivosť o kvety či na kancelársku prevádzku, odmeny dobrovoľníkom – kostolníkom, organistom. Zvyšok sa investuje podľa Vitteka do opráv, zariadenia, vybavenosti, pastoračných pomôcok a iných potrieb.
Vo farnosti Trnava-mesto vyberú okolo 800 – 1 200 eur, všetky peniaze idú na prebiehajúcu opravu baziliky a na energie.
Náročnejšie je to napríklad vo farnosti na povestnom Luníku IX v Košiciach – sú týždne, keď vo zvončeku nie je nič, niekedy len dvoj- či päťcentovky. Ako a z čoho potom prevádzkovať správu kostola a farnosti?
Podobne náročnú situáciu majú aj farnosti v malých okrajových dedinách na „konci sveta“, kde je problém s prácou. Zvonček je po omši rovnako prázdny ako pred ňou. Vo zvončeku teda vôbec nebýva žiadna tučná suma. Navyše, ak by farnosť nemala žiadny iný príjem, napríklad z prenájmu pôdy alebo budov, asi ťažko by dokázala prežiť. Množstvo financií vo farnostiach totiž ide práve na energie, čo nie je malá položka za kostol, faru či pastoračné centrum, no zďaleka to nie je jediná položka, ktorú má farnosť hradiť.
Lož
Omšový milodar je dobrovoľný príspevok v prípade, ak si veriaci želá odslúžiť svätú omšu na nejaký úmysel – buď za zomrelého člena rodiny, za poďakovanie, pri príležitosti životného jubilea, alebo pri potrebe vyprosiť niečo osobitné podľa životnej situácie. Rovnako je zvykom – stále však nie povinnosťou – dať omšový milodar pri krste, pohrebe či sobáši.
Pravidlá dávania a prijímania milodarov za omše sú uvedené v kánonoch 945 – 958 Kódexu kánonického práva. Čo sa týka výšky príspevku omšového milodaru, Konferencia biskupov Slovenska odporúča sumu päť eur. Mnohí kňazi však tento milodar neprijmú alebo ho posunú pre potreby farnosti.
Mnohí veriaci sa však stretli s priamymi požiadavkami na výšku omšového milodaru presahujúceho túto odporúčanú výšku, a to priamo od kňazov. V takom prípade stále platí: ide o milodar, teda dar daný z milého srdca, dobrovoľne. Neexistuje žiadny cirkevný právny predpis, ktorý by prikazoval dávať dotáciu za odslúženie svätej omše.
Neexistuje žiadny cirkevný právny predpis, ktorý by prikazoval dávať dotáciu za odslúženie svätej omše.
Polopravda
Tí, ktorí majú výhrady voči Cirkvi, začínajú práve vetou o jej bohatstve. Cirkev je ozaj bohatá: v prvom rade na ľudí v nej, často veľmi zanietených, aktívnych, schopných, vzdelaných, láskavých. To je prvé bohatstvo Cirkvi. Ak hovoríme o hmotnom bohatstve, je to otázka uhla pohľadu. Faktom je, že Cirkev vlastní mnoho historických pamiatok ako sú kostoly, kaplnky, fary či sídla diecéz, kláštorov a iné nehnuteľnosti.
Rovnako jej patria výnimočné umelecké diela, ako sú oltáre, sochy, kazateľnice, kalichy, liturgické rúcha. Argument však znie: Vie niekto ohodnotiť peniazmi čo len jeden z týchto pokladov Cirkvi? Existuje taký historik či realitný maklér, ktorý by vedel vyčísliť hodnotu trebárs Katedrály sv. Alžbety v Košiciach?
Čiže na jednej strane je hnuteľný majetok Cirkvi v nevyčísliteľnej hodnote, na druhej strane ekonómovia dobre vedia, že nejde o aktívne bohatstvo. Sú to hodnoty, ktoré na seba nevedia aktívne zarábať, priniesť ekonomický úžitok, no zato sa treba o ne precízne starať, čo si vyžaduje nemalé náklady.
Okrem nehnuteľného majetku vlastní Cirkev aj pozemky, lesy, polia, lúky, ktoré jej ostali po navrátení z reštitučného konania. Boli pôvodným majetkom Cirkvi, darovaným ako forma donácie a slúžiacim na zabezpečenie bežných potrieb a sebestačnosti Cirkvi. S týmto majetkom Cirkev hospodári aj teraz podľa vlastného uváženia. Celkový stav majetku Cirkvi je verejne dostupný prostredníctvom katastra a obchodného registra, čiže nie je pravdou, že ani Cirkev nevie, čo vlastní.
Cirkev navyše nemôže celkom samovoľne týmto majetkom manipulovať a predávať ho – v prvom rade vtedy, ak ide o národnú kultúrnu pamiatku alebo cennosť historického významu, v druhom rade nie je jednoducho možné speňažiť a predať ani niečo z inventáru kostolov či kaplniek.
Na predaj niektorých predmetov v Cirkvi, hoci historického významu a značnej hodnoty, sú stanovené presné liturgické aj cirkevnoprávne pravidlá. Cirkev je teda skutočne bohatá – ale drvivá väčšina majetku nie je ekonomicky aktívna a neprináša Cirkvi žiadny zisk, z ktorého by mohla financovať svoje aktivity.
Lož
Neexistuje žiadny „cenník výkonov“ Katolíckej cirkvi za poskytnutie sviatostí. Teda nie je možné a je neetické, ak sa to niekde deje, pýtať za vyslúženie sviatosti krstu, birmovania, sviatosti manželstva či pohrebu nejakú presnú finančnú sumu. Udeľovanie sviatostí je skutočne v Cirkvi zadarmo.
Čo je možné a vítané, ale na báze dobrovoľnosti, je milodar pre kňaza alebo farnosť. Treba si uvedomiť, že ak chcú mať novomanželia naozaj plnohodnotný zážitok zo svadobnej svätej omše, musí tam prísť kostolník, organista alebo aj zbor, kostol treba pripraviť, vyčistiť, vyzdobiť v trošku inom štýle (niekedy aj podľa želania novomanželov), čo stojí nejaké náklady. Preto je vhodné podporiť a oceniť túto snahu ľudí, prichádzajúcich slúžiť počas udeľovania sviatostí alebo prípravou pred nimi, sumou podľa vlastného uváženia, ktorá pomôže vykryť náklady spojené nie s udeľovaním sviatosti, ale s prípravou prostredia v kostole na ňu.
Je jednoduché si uvedomiť, že ak ma výzdoba do svadobnej sály stojí nejaké financie, v kostole sa kvety a ich aranžovanie neurobia samy a zadarmo. Taktiež je nutné ich kúpiť, pripraviť, naaranžovať, čo chce financie a čas. Vidieť do týchto detailov je úplne ľudské a prirodzené, preto by súčasťou dobrej komunikácie každej farnosti malo byť láskavé a pokojné vysvetlenie pre veriacich (zvlášť vtedy, ak nejde o pravidelných návštevníkov bohoslužieb), na čo tento príspevok – milodar poslúži.
Udeľovanie sviatostí je skutočne v Cirkvi zadarmo. Čo je možné a vítané, ale na báze dobrovoľnosti, je milodar pre kňaza alebo farnosť.
Lož
Ani jeden z menovaných nemá vo farnosti pracovnú zmluvu ani dohodu na vykonanie práce či dohodu o brigádnickej činnosti. Je to čisto dobrovoľnícke nasadenie času a schopností pre službu farnosti a Cirkvi a tiež jedno z jej nezaplatiteľných bohatstiev. Títo ľudia nedostávajú žiadny plat, skôr malú odmenu podľa možností kňaza a farnosti alebo v závislosti od výšky milodarov veriacich.
Pritom organista prichádza (rovnako ako miništranti) do kostola denne a hra na organe vyžaduje od neho precíznu hudobnú, liturgickú aj teologickú prípravu, čas, cvičenie a vzdelávanie sa, keďže aj liturgický spev sa vyvíja a mení a stále sa je čo nové učiť. Za službu za organom dostanú rovnako v rámci možností farnosti a milodarov na svadbách malú odmenu, je to však v každej farnosti rôzne. Často títo ľudia vedú aj chrámový zbor, svoj čas obetujú nielen na prípravu hry na organe počas bohoslužieb, ale aj na skrášlenie liturgie nácvikmi chrámového zboru.
Pritom cena za produkciu DJ-a či živej hudby na svadobnej hostine je od 400 do 3 000 eur. Prečo potom majú ľudia problém oceniť kultivovaný organový sprievod a spev?
Rovnako to platí o kvetinárkach: výzdoba kostola sa musí kvôli životnosti kvetov robiť každý týždeň, priebežne treba však na výzdobu dohliadať, doplniť vodu, vytriediť zvädnuté kvety či upraviť aranžmány. Podľa veľkosti kostola, druhu liturgickej slávnosti a množstva financií určených na zakúpenie kvetov trvá takéto aranžovanie minimálne dve až štyri hodiny. Práca profesionálnej aranžérky a výzdoba na svadobnú hostinu niekde v priestoroch reštaurácie či v prenajatej sále stojí novomanželov od 500 do 800 eur vrátane ceny kvetov. Koľko vkladu bez nároku na honorár prinášajú teda aranžérky chrámových priestorov?
Rovnako je na tom kostolník – na svoju prácu musí ovládať mnoho teologických a liturgických poznatkov, byť tam denne, no mzdu nedostáva, opäť je to len vo výške odmeny. Miništranti zvyknú dostať maximálne pri svadbách, krstoch či pohreboch nejaké malé „všimné“ (okolo päť eur), no nie vždy a sú k dispozícii pre kňaza tiež denne.
Bežný kostol má ešte viac takýchto dobrovoľníkov, i keď skrytých: tých, čo ho upratujú; tých, čo sa starajú o technickú údržbu a opravy v kostole a jeho okolí; tých, čo sa starajú o liturgické rúcha a oltárne obrusy či iný textil. Nik z týchto ľudí nemá z toho žiadny pracovný príjem, odmena je skôr symbolická a nepravidelná, určite sa nedá z nej vyžiť. Je to však stále hodnotná práca, ktorá by v prípade nutnosti požiadať o platené služby tohto typu prudko navýšila náklady farnosti.
Lož
Rehoľné sestry neživí štát. Väčšina z tých, čo sú v produktívnom veku, má bežné zamestnanie, zväčša sú to učiteľky či zdravotníčky, ktoré štandardne dostávajú plat za svoju prácu. V kláštoroch, samozrejme, žijú aj rehoľné sestry – dôchodkyne, ktoré dostávajú už dôchodok. Tým, že rehoľníčky sú viazané sľubom chudoby, financie si nenechávajú pre seba, ale dávajú ich do spoločnej pokladne, z ktorej financujú všetko potrebné pre svoje živobytie aj pre potreby rehoľného domu.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
