Cirkev a peniaze: Kto stráži peniaze farnosti? (seriál, 2. časť)

Kto môže byť členom?

Členmi tejto poradnej organizácie ekonomického rázu vo farnosti by mali byť takí ľudia z farnosti, ktorí sú okrem profesionality aj zárukou dobrých mravov, zrelosti a pevnej viery. Odporúča sa však, aby títo ľudia boli profesionálne zbehlí v oblasti hospodárstva, financií, stavebníctva či techniky.

Aj tieto podmienky na členov farskej ekonomickej rady stanovujú diecézne štatúty. V Košickej arcidiecéze je dokonca stanovená aj podmienka minimálneho veku člena tejto rady – 21 rokov, rovnako musí mať trvalý pobyt vo farnosti. Spôsob voľby a počet volených členov sa rovnako líši od diecézy k diecéze – vždy však ide minimálne o troch členov.

V Žilinskej diecéze je štatútom maximum stanovené na sedem členov, v Košickej arcidiecéze na desať. Počet jej členov v tejto diecéze nezávisí napríklad od veľkosti farnosti, ale od jej ekonomickej aktivity. Členov z návrhov vo farnosti vyberá kňaz po svojom zvážení. Ich voľbu môže – rovnako podľa usmernenia tej-ktorej diecézy – kňaz oznámiť počas farských oznamov alebo aj iným spôsobom (farská stránka, nástenka) s možnosťou navrhovať mená kandidátov a usporiadať voľby. Ich výsledok by mal byť oznámený veriacim vo farnosti, rovnako ako je odporúčané (ale nie povinné) zverejniť mená členov farskej rady na farskej webovej stránke. Je to preto, lebo oni sú „styčnými dôstojníkmi“ pre návrhy ekonomického rázu medzi veriacimi a kňazom.

Kňaz nesmie zabúdať na to, aby boli členovia do tejto rady volení rovnomerne aj z filiálok spravovaných farnosťou, aby naozaj šlo o komplexné zastúpenie celej farnosti. Môže sa však stať, že vo veľkej anonymnej mestskej farnosti je pre farára ťažko nechať voliť kandidátov do tejto rady – tu má kňaz možnosť osloviť po svojej osobnej skúsenosti a poznaní ľudí s prosbou o túto službu priamo.

Kňaz nesmie zabúdať na to, aby boli členovia do tejto rady volení rovnomerne aj z filiálok spravovaných farnosťou.

Špecifiká členov – kapláni alebo kurátori

Špecifikom Nitrianskej diecézy je napríklad úloha kaplánov – sú rovnako členmi farskej ekonomickej rady, a to preto, aby sa práve pri aktívnom zúčastňovaní na jej práci naučili dobre hospodáriť ako budúci správcovia farnosti. V Žilinskej diecéze je tento postup – prizvať kaplána do farskej ekonomickej rady – odporúčaný ako dobrý.

Pri hľadaní takých farností, ktoré zverejňujú mená členov farskej rady, sa ich dá pár objaviť aj naprieč Slovenskom, príkladom je napríklad farnosť Turčiansky Peter alebo – čo asi nie je prekvapivé – saletíni v Považskej Bystrici. Bez ohľadu na spôsob voľby či menovania – niekde štatút pripúšťa a dovoľuje aj možnosť menovať členov tejto rady priamo kňazom po jeho zvážení – všetci členovia farskej ekonomickej rady vždy skladajú sľub o dobrom profesionálnom a morálnom pôsobení v rade, prisahajú na evanjelium. Spôsob skladania tohto sľubu sa tiež líši v každej diecéze – ale napríklad Nitrianska odporúča, aby sa sľub skladal verejne a slávnostne v rámci záveru nedeľnej svätej omše. Je to výborný spôsob, ako jednak predstaviť službu a slúžiacich nových členov farskej ekonomickej rady, a zároveň dať úctu a vážnosť tejto pomoci.

Inú tradičnú zaujímavosť má Košická arcidiecéza – pri každom kostole, a to aj pri filiálnom, je zriadená „kostolná rada“, ktorá má zvyčajne aspoň troch kurátorov. Ich úlohou je podľa štatútu diecézy dozerať na zbierky v kostole aj mimo nich, rovnako sa starajú o zveľadenie kostola a zabezpečenie bohoslužobných potrieb. Z členov kostolných rád potom farár vyberá členov farskej ekonomickej rady, každý člen od pozície kurátora až po člena farskej ekonomickej rady musí so svojou voľbou súhlasiť.

Presné pravidlá fungovania

Ak by sa niekomu zdalo, že je to dobrá práca – mýli sa. Služba v tejto rade je bezodplatná, teda zadarmo. Rovnako sa môže ktorýkoľvek člen rady vzdať členstva – v tom prípade nastupuje na jeho miesto náhradník podľa smerníc v diecéznych štatútoch, no len do konca oficiálneho trvania už zvolenej farskej rady, teda na zvyšný čas služby. Jej dĺžku upravujú práve diecézne štatúty: sú v rozmedzí od troch do piatich rokov, v Košickej arcidiecéze je odporúčané, aby nik z členov farskej ekonomickej rady nebol vo „funkcii“ dlhšie ako dve volebné obdobia. Platí to aj v prípade úmrtia člena farskej ekonomickej rady.

V ojedinelom prípade môže člena farskej ekonomickej rady vylúčiť aj farár – ale musí uviesť písomne opodstatnené dôvody a tento dokument uložiť do archívu farnosti. Ak by mal vylúčený člen dojem, že šlo o neprimerane odôvodnené odstránenie zo služby, môže napríklad v rámci Žilinskej diecézy požiadať biskupa o prešetrenie celej situácie. Dokonca, vo veľmi vážnych okolnostiach, je možné, aby podľa štatútu Košickej arcidiecézy rozpustil kňaz farskú ekonomickú radu – potrebuje však k tomu súhlas svojho biskupa.

V čase, keď sa skončí „služobný pomer“ farskej ekonomickej rady, je miestny farár povinný pristúpiť k zvoleniu či voľbe novej rady. Farnosť nesmie byť bez funkčnej farskej ekonomickej rady dlhšie ako rok, v Košiciach toto obdobie dokonca skrátili na jeden mesiac po nástupe nového farára do služby. Úloha farskej ekonomickej rady sa teda končí rovnako aj vtedy, ak farár odchádza z farnosti. Do farskej rady však určite nemôže kandidovať nik z príbuzenstva kňaza, v Nitrianskej diecéze až do štvrtého stupňa.

Farnosť nesmie byť bez funkčnej farskej ekonomickej rady dlhšie ako rok.

Zasadnutia farskej ekonomickej rady by mali byť minimálne dvakrát do roka, Banskobystrická diecéza vo svojom štatúte hovorí dokonca aspoň raz – ale podľa potreby a okolností aj častejšie. Z každého stretnutia by mal byť vyhotovený zápis, ktorý pripraví poverený člen rady alebo kňaz. V Žilinskej diecéze štatút určuje na túto prácu tajomníka rady, farár (alebo niekde aj farský administrátor) je vždy predsedom farskej ekonomickej rady. Z tohto dôvodu je aj podľa vyjadrenia Daniela Dzurovčina, mitroforného prototereja Gréckokatolíckej eparchie v Prešove, farár zodpovedný za správu ekonomických vecí nielen pred svojím biskupom, ale aj pred štátom.

Zápis z rokovania farskej ekonomickej rady – pokiaľ nejde o veci, ktoré si vyžadujú diskrétnosť – je zverejnený na stránkach niektorých farností. Je to výborný spôsob budovania dôvery voči ostatným farníkom, že financie a majetok, ktoré farnosť má, sú spravované transparentne a každý má možnosť sa o tom presvedčiť.

Ak teda neviete, čo, ako a prečo sa deje s financiami vo farnosti, je vaším právom ako farníkov osloviť členov vašej farskej ekonomickej rady a zaujímať sa o to, ako sa hospodári. Rovnako by malo byť prirodzenou úlohou členov rady – čo im ukladá aj štatút v každej diecéze – budovať dôveru voči ekonomickej správe vysvetľovaním a trpezlivou komunikáciou o stave ekonomiky aj bez toho, aby sa niekto musel takých informácií „domáhať“.

Zasadnutia farskej ekonomickej rady by mali byť minimálne dvakrát do roka.

Ekonomickí poradcovia farnosti by mali mať takú dobrú komunikáciu s ostatnými veriacimi, aby ich nadchli pre nové projekty nielen vo farnosti, ale aj pre ekonomickú solidaritu s miestnou či všeobecnou Cirkvou. Na druhej strane sú členovia farskej ekonomickej rady v niektorých veciach viazaní mlčanlivosťou – teda nemôžu povedať úplne všetko a táto mlčanlivosť ich viaže aj po skončení služby v rade.

Pýtať sa nie je zakázané

Ani farská ekonomická rada nie je „nekontrolovateľná“ a nemôže si robiť, čo chce. Kedykoľvek si môže vyžiadať odpočet jej práce miestny ordinár – biskup, biskupský vikár pre ekonomické veci alebo osoba poverená biskupom. Túto informáciu nám potvrdili aj z Košickej arcidiecézy – podľa tohto vyjadrenia arcibiskup Mons. Bernard Bober osobne dohliada na správne fungovanie farských ekonomických rád. Rovnako nie je „nekontrolovateľný“ ani miestny farár – ak má farská ekonomická rada fakty alebo podozrenia z nesprávne spravovaného majetku farnosti, má povinnosť a právo bezodkladne to oznámiť osobne alebo telefonicky, no najlepšie písomne miestnemu ordinárovi.

Financie každej farnosti – teda aj našej – by mali byť niečo, o čom máme vedieť, právo sa zaujímať o ich stav a poznať aj tých, ktorí sú v službe poradenstva pre nášho kňaza. Vieme o nich?