Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Keď som si minule otvoril titulnú stranu známeho amerického konzervatívneho časopisu National Review, na chvíľu som mal pocit, že sa mi snaží lichotiť.
„Metalisti zachraňujú živú hudbu,“ hlásal nadpis jedného z článkov. Súhlasil som. A potom som si periférnym pohľadom všimol, že hneď pod týmto textom je ďalší článok s titulkom, v ktorom sa objavovalo podozrivo povedomé prídavné meno.
„Spoznajte odvážnu slovenskú rehoľnú sestru, ktorá vzdorovala komunistom,“ stálo v nadpise. Ako metalista a Slovák som už nemohol byť spokojnejší.
Článok rozprával o Cecílii, rehoľnej sestre, ktorá v roku 1952 ušla z Československa, kde jej hrozil trest za to, že pomáhala kňazom pri útekoch. Po príchode do USA vyrozprávala svoj príbeh spisovateľovi Williamovi Brinkleymu, ktorý o nej v roku 1954 napísal svoju jedinú nefiktívnu knihu s názvom Útek sestry Cecílie.
Kniha sa v Spojených štátoch stala pomerne známou a už v roku 1955 sa dočkala televíznej adaptácie. Dnes je však skôr zabudnutá – nejde o kultovú klasiku typu Jeden deň Ivana Denisoviča. Mimochodom, v roku 2011 vyšiel aj jej slovenský preklad a zdá sa, že je stále dostupný.
Ako to už Američania vedia, kniha sa vraj skvelo číta a aj bez preháňania dokáže v čitateľovi vzbudiť silné emócie – najmä keď sledujeme, ako sa sestra Cecília vzpiera komunistickému režimu.
Sarah Schutteová, novinárka, ktorá túto knihu teraz opätovne vytiahla, svojim čitateľom stručne priblížila historické reálie Československa v 40. a 50. rokoch 20. storočia. Pripomenula, že komunisti prevzali moc v roku 1948, po čom nasledovali roky brutálneho prenasledovania Cirkvi a jej inštitúcií.
Príbeh sestry Cecílie sa začína in medias res samotným útekom z krajiny. V retrospektívnom rozprávaní sa však dozvedáme nielen o dôvodoch jej prenasledovania, ale aj o jej detstve a ceste k zasvätenému životu.
Pozerať sa na historické udalosti očami niekoho, kto nevyrastal v našom kultúrnom prostredí, je osviežujúce a obohacujúce.
Americká novinárka považuje opisy fungovania slovenskej vidieckej farmy za „krásne“. Podľa nej „ukazujú silnú, jednoduchú vieru, lásku k rodine a hrdosť na vlastnú zem“.
O to desivejšie potom vyznievajú snahy komunistov o násilnú sekularizáciu krajiny a vykorenenie svojho najväčšieho nepriateľa – Katolíckej cirkvi. Keďže v čase, keď sestra Cecília rozprávala svoj príbeh spisovateľovi Williamovi Brinkleymu, prebiehalo prenasledovanie ďalej, mená ľudí, ktorí jej počas úteku pomohli, zostali zahalené rúškom tajomstva.
Ide o historické udalosti, o ktorých sme sa učili na strednej škole a ktoré považujeme za samozrejmé. Jasné, že vieme, čo bola Akcia R či Akcia K. No pozerať sa na tieto udalosti – a na osobné, často neznáme príbehy, ktoré ich sprevádzali – očami niekoho, kto nevyrastal v našom kultúrnom prostredí, je osviežujúce a obohacujúce.
Pripomína mi to prácu spisovateľa Roda Drehera, ktorý v posledných rokoch viackrát navštívil Slovensko, aby sa bližšie oboznámil s históriou našej podzemnej cirkvi.
Nemusím s Dreherom súhlasiť vo všetkom, no to, čo robí pre to, aby sa polozabudnuté príbehy z našich dejín dostali na svetlo sveta, je chvályhodné. Mimochodom, podľa jeho knihy Neži v lži nedávno vznikol aj televízny seriál.
Východoeurópskym dejinám sa v posledných rokoch rozsiahlo venuje aj americký historik Timothy Snyder a aj najrozsiahlejšiu biografiu Jozefa Tisa napísal takisto Američan – historik James Mace Ward.
Keď si teda nabudúce niekto povzdychne nad tým, ako Slováci nemajú vlastnú históriu či vlastných hrdinov, spomeniem si na amerických historikov a spisovateľov, ktorých fascinujú príbehy aj menej známych Slovákov.
Prežili sme dva zhubné totalitné režimy (pričom ten druhý trval podstatne dlhšie), a tie nám zanechali priehrštie silných prípadov hodných zaznamenania. Možno by stálo za to „odkukať“ od Američanov know-how, ako takéto príbehy pútavo spracovať. A pokúsiť sa dostať ich do kultúrneho mainstreamu aj bez toho, aby k nám musel prísť niekto zo Západu. (pozitívnou prípadovou štúdiou môže byť v tomto film Slobodní).
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
