Keď som si minule otvoril titulnú stranu známeho amerického konzervatívneho časopisu National Review, na chvíľu som mal pocit, že sa mi snaží lichotiť.
„Metalisti zachraňujú živú hudbu,“ hlásal nadpis jedného z článkov. Súhlasil som. A potom som si periférnym pohľadom všimol, že hneď pod týmto textom je ďalší článok s titulkom, v ktorom sa objavovalo podozrivo povedomé prídavné meno.
„Spoznajte odvážnu slovenskú rehoľnú sestru, ktorá vzdorovala komunistom,“ stálo v nadpise. Ako metalista a Slovák som už nemohol byť spokojnejší.
Článok rozprával o Cecílii, rehoľnej sestre, ktorá v roku 1952 ušla z Československa, kde jej hrozil trest za to, že pomáhala kňazom pri útekoch. Po príchode do USA vyrozprávala svoj príbeh spisovateľovi Williamovi Brinkleymu, ktorý o nej v roku 1954 napísal svoju jedinú nefiktívnu knihu s názvom Útek sestry Cecílie.
Kniha sa v Spojených štátoch stala pomerne známou a už v roku 1955 sa dočkala televíznej adaptácie. Dnes je však skôr zabudnutá – nejde o kultovú klasiku typu Jeden deň Ivana Denisoviča. Mimochodom, v roku 2011 vyšiel aj jej slovenský preklad a zdá sa, že je stále dostupný.
Reálie slovenského vidieka
Ako to už Američania vedia, kniha sa vraj skvelo číta a aj bez preháňania dokáže v čitateľovi vzbudiť silné emócie – najmä keď sledujeme, ako sa sestra Cecília vzpiera komunistickému režimu.
Sarah Schutteová, novinárka, ktorá túto knihu teraz opätovne vytiahla, svojim čitateľom stručne priblížila historické reálie Československa v 40. a 50. rokoch 20. storočia. Pripomenula, že komunisti prevzali moc v roku 1948, po čom nasledovali roky brutálneho prenasledovania Cirkvi a jej inštitúcií.
Príbeh sestry Cecílie sa začína in medias res samotným útekom z krajiny. V retrospektívnom rozprávaní sa však dozvedáme nielen o dôvodoch jej prenasledovania, ale aj o jej detstve a ceste k zasvätenému životu.
Pozerať sa na historické udalosti očami niekoho, kto nevyrastal v našom kultúrnom prostredí, je osviežujúce a obohacujúce.
Americká novinárka považuje opisy fungovania slovenskej vidieckej farmy za „krásne“. Podľa nej „ukazujú silnú, jednoduchú vieru, lásku k rodine a hrdosť na vlastnú zem“.
O to desivejšie potom vyznievajú snahy komunistov o násilnú sekularizáciu krajiny a vykorenenie svojho najväčšieho nepriateľa – Katolíckej cirkvi. Keďže v čase, keď sestra Cecília rozprávala svoj príbeh spisovateľovi Williamovi Brinkleymu, prebiehalo prenasledovanie ďalej, mená ľudí, ktorí jej počas úteku pomohli, zostali zahalené rúškom tajomstva.
Američania majú radi tento región
Ide o historické udalosti, o ktorých sme sa učili na strednej škole a ktoré považujeme za samozrejmé. Jasné, že vieme, čo bola Akcia R či Akcia K. No pozerať sa na tieto udalosti – a na osobné, často neznáme príbehy, ktoré ich sprevádzali – očami niekoho, kto nevyrastal v našom kultúrnom prostredí, je osviežujúce a obohacujúce.
Pripomína mi to prácu spisovateľa Roda Drehera, ktorý v posledných rokoch viackrát navštívil Slovensko, aby sa bližšie oboznámil s históriou našej podzemnej cirkvi.
Nemusím s Dreherom súhlasiť vo všetkom, no to, čo robí pre to, aby sa polozabudnuté príbehy z našich dejín dostali na svetlo sveta, je chvályhodné. Mimochodom, podľa jeho knihy Neži v lži nedávno vznikol aj televízny seriál.
Východoeurópskym dejinám sa v posledných rokoch rozsiahlo venuje aj americký historik Timothy Snyder a aj najrozsiahlejšiu biografiu Jozefa Tisa napísal takisto Američan – historik James Mace Ward.
Keď si teda nabudúce niekto povzdychne nad tým, ako Slováci nemajú vlastnú históriu či vlastných hrdinov, spomeniem si na amerických historikov a spisovateľov, ktorých fascinujú príbehy aj menej známych Slovákov.
Prežili sme dva zhubné totalitné režimy (pričom ten druhý trval podstatne dlhšie), a tie nám zanechali priehrštie silných prípadov hodných zaznamenania. Možno by stálo za to „odkukať“ od Američanov know-how, ako takéto príbehy pútavo spracovať. A pokúsiť sa dostať ich do kultúrneho mainstreamu aj bez toho, aby k nám musel prísť niekto zo Západu. (pozitívnou prípadovou štúdiou môže byť v tomto film Slobodní).