Dobrovoľníci pomáhajú v nemocniciach, stále ich je málo

So sprevádzaním ľudí s onkologickým ochorením v nemocniciach ste začali už pred dvomi desaťročiami. O akú pomoc vtedy išlo?

Začínali sme v Onkologickom ústave sv. Alžbety v Bratislave na pozvanie lekárov, ktorí cítili, že pacient popri zdravotnej starostlivosti potrebuje aj inú. Má potrebu porozprávať sa, podeliť sa o to, čo prežíva, nechce byť v chorobe či zomieraní sám. Ide o laickú psychosociálnu podporu, ktorú poskytujeme doteraz, za tých dvadsať rokov sme profesionalizovali svoju činnosť, rozvíjali program i prácu s dobrovoľníkmi, vybudovali know-how v manažmente dobrovoľníkov v zdravotníckych zariadeniach. Naši dobrovoľníci síce poskytujú laickú psychosociálnu podporu, ale profesionálne, sú školení a odborne vedení.

Za ten čas máte v zozname zhruba dvesto dobrovoľníčok a dobrovoľníkov. Aké činnosti a kde ich vykonávajú?

Typ činnosti, respektíve spôsob, akým vykonávame službu, sa odvíja od nášho motta „Ja ťa budem sprevádzať, ale ty mi ukáž cestu“. Sprevádzať pacienta znamená, že vás pozve, aby ste kus cesty išli s ním. Ale o tom, akým smerom, v akej nálade, aké témy chce na tej ceste rozoberať, rozhoduje on sám. Niekedy je to dôverný rozhovor, inokedy sa pridá celá izba, alebo je to tichá spoluúčasť, čítanie knihy, hranie spoločenských hier… Raz týždenne robíme tvorivé kluby, kde majú pacienti možnosť vyskúšať si vyrobiť niečo kreatívne, spoznať nejakú zaujímavú techniku.

Venujeme sa aj nehospitalizovaným pacientom, teda takým, ktorí čakajú na vyšetrenie pred ambulanciami, ponúkame im servis teplých nápojov, kávy a čaju. Výnimkou nie sú ani jednorazové tematické akcie, ako napríklad cestovateľské, literárne kluby, hudobné koncerty či iné záujmové stretnutia. Pôsobíme v Onkologickom ústave sv. Alžbety a Národnom onkologickom ústave v Bratislave. Tých dvesto dobrovoľníkov a dobrovoľníčok je tzv. dlhodobých, čiže takých, ktorí vo Vŕbach za 20-ročné obdobie pôsobili minimálne rok a dlhšie, máme však aj desiatky „krátkodobých“, ktorí napríklad chodia koledovať cez vianočné sviatky alebo sa zúčastňujú na jednorazových akciách.

Neodporúčame tento typ dobrovoľníctva pre pomáhajúce profesie, keďže to je rovnaká kategória služby a hrozilo by rýchle vyhorenie.

Aké vlastnosti by mal mať dobrovoľník?

Empatiu, schopnosť aktívne počúvať, vedieť vnímať potrebu pacienta a nadviazať na ňu. Naša dobrovoľnícka služba je špecifická v tom, že dobrovoľník prichádza na oddelenie a vstupuje do nemocničnej izby sám za seba. Je to iné napríklad v porovnaní so zdravotnými klaunmi, ktorí automaticky prichádzajú v konkrétnej role prinášajúcej smiech, rozveselenie, radosť. Náš dobrovoľník čaká, snaží sa odhaliť, akú svoju potrebu chce pacient ošetriť (rozhovor do rôznej hĺbky, pobudnutie v tichu, hranie hier, rozptýlenie, modlitba). Pre čokoľvek sa pacient rozhodne, je to v poriadku.

Pri výbere dobrovoľníkov nás tiež zaujíma, ako človek pracuje s emóciami, aká je jeho motivácia a v neposlednom rade, ako má nastavenú psychohygienu, teda čím si dobíja baterky. Neodporúčame tento typ dobrovoľníctva pre pomáhajúce profesie, keďže to je rovnaká kategória služby a hrozilo by rýchle vyhorenie. Mnohí záujemcovia nesprávne pochopia naše kritériá, ale nemôžeme k pacientom pustiť napríklad človeka, ktorý prichádza s patologickou motiváciou, keď si potrebuje niečo kompenzovať alebo má potrebu zachraňovať.

Ide o časovo náročnú činnosť?

Ani nie tak časovo, keďže podľa našich pravidiel dobrovoľník ide na oddelenie jeden raz týždenne na jednu až tri hodiny. Skôr je to náročné, a na to aj dbáme, na pravidelnosť a dlhodobosť, čo znamená minimálne rok. Je to súčasť náborových kritérií, ktoré overila prax, pretože tento typ dobrovoľníckej služby je špecifický, vyžaduje si zaškolenie, pravidelnú supervíziu na mesačnej báze pod dohľadom certifikovaného odborníka, čo však má svoj význam. Dobrovoľníci si to pochvaľujú, mnohým to pomohlo nastaviť svoj celkový životný režim, strážiť si časové hranice, viac spoznať samých seba a skorigovať vzorce, ktoré neboli užitočné.

Naopak, sú situácie, ktoré nie sú vhodné na tento typ služby? Napríklad, keď v rodine zomrie blízky človek, do akej miery to dokáže ovplyvniť dobrovoľníka?

Okrem veku nad 18 rokov je formálnym kritériom výberu aj fakt, že dobrovoľník nesmie trpieť závažným ochorením, a ak niekto z jeho blízkych zomrel v priebehu ostatných troch rokov, zvažujeme účasť v programe z dôvodu prebiehajúceho smútenia. Ak sa tak stane v priebehu sprevádzania, dobrovoľník má povinnú stopku. Pravidlo trojročnej pauzy má svoj význam, pretože to je obdobie, ktoré je potrebné na to, aby človek uspokojivo ukončil všetky štádia smútenia, tu neexistujú skratky. Ak nemá spracovanú smrť blízkeho človeka, aj zdanlivo nepodstatný detail, napríklad nemocničná vôňa, mu môže spôsobiť vyplavenie nespracovaných pocitov. Nie je ľahké vstúpiť do vzťahu s ťažko chorým alebo zomierajúcim človekom, podmienka ukončeného smútenia chráni tak dobrovoľníka, ako aj pacienta.

Kto sa k vám najčastejšie hlási?

Pri servise teplých nápojov sú to väčšinou seniori, pretože táto služba sa uskutočňuje doobeda v čase plných chodieb pred ambulanciami a seniori majú priestor byť v tomto čase k dispozícii. Sprevádzanie pacientov na lôžkach prebieha v neskorších popoludňajších hodinách, keď sú ukončené liečebné procedúry a vyšetrenia, tu sa nám hlásia rôzne vekové kategórie, často aj pracujúci, pretože v tomto čase už vedia byť voľní. Mávame medzi dobrovoľníkmi rôzne typy profesií, od ľudí pracujúcich v korporáciách, komerčných firmách cez právnikov, účtovníkov až po manažérov, ktorí cítia potrebu doplniť svoje životné poslanie o konkrétnu formu pomoci.

Vo všeobecnosti sú našimi dobrovoľníkmi častejšie ženy ako muži, najmladší boli študenti vysokej školy, najstarší bol, myslím, pán František, ktorý začal približne vo svojich 70 rokoch a roznášal kávy a čaje viac ako 10 rokov. Pacienti ho už poznali, tí, ktorí chodili opakovane, ho doslova očakávali, bol to veľmi srdečný, aktívny a motivujúci človek, vedel skutočne rozjasniť nemocničné chodby. Dobrovoľníctvu sa venoval doslova do konca svojho života.

Máte aj dobrovoľníkov, ktorí sú vyliečení onkologickí pacienti, prípadne ich rodinných príslušníkov?

Je to skôr výnimočné a v rámci spomínaných pravidiel je to možné len pri službe roznášania kávy a čajov, kde nehrozí typ konfrontácie, ktorá by mohla dobrovoľníka paralyzovať, prípadne negatívne ovplyvniť poskytovanie služby. Vyliečený onkologický pacient má prirodzene tendenciu ponúkať až podsúvať svoju skúsenosť, liečebné postupy, prežívanie, ktoré, hoci sú dobre mienené, nemusia zafungovať u iného.

Nie sme pacientska organizácia, nesuplujeme zdravotníkov ani psychológov, dopĺňame ich. To je podstata laickej psychosociálnej podpory. Nie je a nemá byť zaťažená zdravotnými radami či odporúčaniami, liečebnými postupmi, psychologickým poradenstvom, hoci úprimne a v dobrom myslenými.

Čo znamenala pre Vŕby pandémia? Pociťujete vtedajší nedostatok psychologickej pomoci onkologickým pacientom aj dnes?

Pandémia bola a vo svojich dôsledkoch stále je výzva. Pre nás ako organizáciu aj pre typ samotnej dobrovoľníckej služby. Covid len zvýraznil jej potrebu a teraz nemyslím len našej služby, ale celkovo psychologickej, psychosociálnej, spirituálnej. Nedostatočné personálne kapacity boli známe už pred pandémiou, po jej skončení sa zrazu nedoplnili, to ani nie je možné tak rýchlo. Vidíme to nielen pri onkologických pacientoch, ale aj pri iných zraniteľných skupinách, najmä deťoch a mladých ľuďoch.

Na druhej strane nás ako organizáciu covid de facto položil. Na takmer tri roky úplne znemožnil kontinuitu a plánovanie, keďže život sa v zdravotníckych zariadeniach pre opodstatnene najprísnejšie podmienky vracal do normálu najpomalšie. Nemohli sme chodiť na oddelenia, medzi pacientov, podávanie nápojov bolo zakázané v zásade až do oficiálneho ukončenia pandémie. Fungovať v takýchto podmienkach je veľmi náročné. Verím však, že tieto dôsledky prekonáme a budeme môcť ísť ďalej.

Ak sa hospicová a paliatívna nemocničná prax uskutočňuje bez prítomnosti zaškolených a pravidelne supervidovaných dobrovoľníkov, ani sa nemôže považovať za plnohodnotnú.

Ako sa od začiatku vášho pôsobenia zmenilo postavenie a možnosti dobrovoľníckej služby v našom zdravotníckom systéme?

Náš dobrovoľnícky program vychádza z filozofie hospicovej starostlivosti, respektíve teraz už aj z multidisciplinárneho prístupu, pomaly zavádzaného v rámci komplexnej zdravotnej, najmä paliatívnej starostlivosti, kde sú popri zdravotníkoch, sociálnej sestre, nutričnom odborníkovi, duchovnom, dôležitými členmi tímu aj dobrovoľníci. Dokonca v prípade paliatívnej starostlivosti (podľa koncepcie paliatívnej starostlivosti), ak sa hospicová a paliatívna nemocničná prax uskutočňuje bez prítomnosti zaškolených a pravidelne supervidovaných dobrovoľníkov, ani sa nemôže považovať za plnohodnotnú.

Prítomnosť takto školeného dobrovoľníka je v našich zdravotníckych zariadeniach raritná, aj z našej praxe môžem skonštatovať, že svoje miesto si dobrovoľník ako člen tímu zatiaľ len hľadá, skôr je považovaný za návštevu. Pred nami je ešte dlhá cesta, ale pred niekoľkými rokmi sme si tiež nevedeli predstaviť, že súčasťou tímu bude napríklad sociálna sestra. Vnímam, že nemocnice dlhodobo bojujú s objektívne ťažkými problémami, nekončiacimi finančnými či personálnymi výzvami, na druhej strane je to aj o akomsi ich vnútornom nastavení, chcem byť v tomto optimistická. (Úsmev.)

Aké sú vaše vízie do budúcnosti?

Potrebujeme zvládnuť dôsledky pandémie, teda zastabilizovať organizáciu, najmä finančne, a pokračovať v dobrovoľníckej činnosti. Verím, že sa nám to podarí. Následne by sme chceli rozšíriť náš program aj do ďalších nemocníc, neonkologických, keďže aj tu prežívajú pacienti svoje trápenia a bolesti, naša služba by si určite našla svojich príjemcov.

Ak by sa niekto chcel stať vaším dobrovoľníkom alebo vám inak pomôcť, ako má postupovať?

Nábor dobrovoľníkov robievame dvakrát ročne, vždy na jar a jeseň, čiže najbližšie to bude v septembri. Veľmi radi privítame nových dobrovoľníkov, či už na sprevádzanie alebo servis teplých nápojov. Oceníme aj takých, ktorí nemajú kapacitu na pravidelnú činnosť, ale sú zruční v nejakej tvorivej činnosti, majú cestovateľské zážitky, hudobné nadanie, ktoré vieme sprostredkovať pacientom.

Všetky podmienky nájdu záujemcovia na našej stránke, prípadne sa už teraz môžu prihlásiť našej koordinátorke dobrovoľníkov alebo čokoľvek sa opýtať na koordinatorka@dsvrba.sk. Budeme vďační aj za akúkoľvek finančnú pomoc, na našej stránke je možnosť darovať cez portál darujme.sk alebo priamo na účet.

Foto: archív OZ Vŕby, Katarína Mistríková a Ľudmila Ježová