Evanjelium zarezonuje len vtedy, keď sa ním bude riadiť život kresťanov

Priepasť medzi Božím slovom a životom, medzi Božím slovom a pomyselným svetom našich životov si vyžaduje novú „Bibliu chudobných“. Tá však nemôže pozostávať z obrazov: musí byť napísaná životom; tým životom, ktorý žijeme osobne i komu­nitne.

Ako sa deti učia na základnej škole, podobne sa musíme znovu naučiť abecedu evanjelia. Kľúčom k jeho pochopeniu však nie je ani premýšľanie, ani meditácia, ale náš osobný život vrátane našich vzájomných vzťahov. V prvom rade sami musíme obja­viť evanjelium a zažiť ho vo svojej vlastnej existencii, krok po kroku; potom sa stane svetlom aj pre druhých a bude pre nich výzvou.

Evanjelium zarezonuje a stane sa zrozumiteľným len vtedy, keď sa ním bude riadiť život kresťanov. Stane sa tak konkrétnou odpoveďou na životne dôležité otázky, ktoré si kladú ľudia našich čias. Túto odpoveď nájdu v určitej podobe, v jeho zrkadlení sa v premenenom a obnovenom živote, v premenenej a obnovenej spoločnosti.

Ide o to, aby sme si uvedomili, že Cirkev je povolaná byť „so­ciálnou ikonou“ evanjelia. Ikona v skutočnosti znamená podo­bu, v ktorej je prítomné to, čo sa hlása, a stáva sa viditeľným, hmatateľným.

Zdôrazňujeme, že moderná snaha o zjednotenie sveta riskuje, že bude ignorovať zjednocujúcu silu Ježišovej osoby. Ale tam, kde Cirkev žije, tam Cirkev aj ohlasuje – čím sa stáva sociálnou ikonou evanjelia –, že nikto iný ako vzkriesený Pán nemôže priniesť želanú jednotu do života jednotlivcov, ako aj do ľudského spolužitia.

Určite to nie sme my, kto môže tento príťažlivý ideál uskutočniť. Iba Duch Svätý z nás môže urobiť tú živú ikonu, ktorá bude schopná sprostredkovať ľuďom dneška jedno jediné a stále to isté evanjelium a vyjadriť ho novými obrazmi a slovami.

Prevzaté z časopisu Ekklesía, č. 3.