Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Výsledky francúzskych parlamentných volieb sú ďalším prudkým posunom na európskej politickej scéne, ktorý ju posúva výrazne doľava. Víťazom volieb je ľavicová aliancia Nouveau Front Populaire NFP (Nový ľudový front), ktorá získala 182 kresiel v 577-člennom Národnom zhromaždení.
Centristická Ensemble (Spolu) podporujúca prezidenta Macrona má 168 kresiel a nacionalistické Rassemblement National (Národné združenie) pod vedením Jordana Bardellu 143 mandátov. Žiadna z nich teda nevytvorí parlamentnú väčšinu a nepostaví vládu bez ďalšieho partnera.
Ľavicové NFP je navyše silno vnútorne rozdelené a jeho členovia majú často veľmi rozdielne názory na riešenie sociálnych a ekonomických otázok. Jeho súčasťou sú nielen socialisti a zelení, ale aj komunisti a extrémna ľavica Nepoddajné Francúzsko s vodcom Jeanom-Lucom Mélenchonom. Ten napríklad presadzuje bizarné riešenia ako 100%-né zdanenie bohatých alebo zníženie veku odchodu do dôchodku na 60 rokov.
Väčšina v parlamente sa teda bude hľadať veľmi ťažko a zrejme aj poriadne dlho. Výsledky druhého kola sú prekvapením, pretože po 1. kole viedli nacionalisti a očakávalo sa dokonca, že ovládnu väčšinu parlamentu. Komplikovaný väčšinový systém vo Francúzsku však ponúkol možnosť špeciálnej taktiky, ktorú ľavica a centristi dokonale využili.
Poslancom parlamentu sa totiž vo Francúzsku stáva ten, kto získa väčšinu hlasov vo svojom obvode. Do druhého kola postupujú dvaja alebo traja najúspešnejší kandidáti z prvého kola. V tomto prípade sa až v 300 z celkovo 500 nerozhodnutých obvodov dostali do 2. kola kandidáti ľavice, centristov aj pravice.
Macronovci s ľavičiarmi však okamžite vymysleli plán a dohodli sa, ako nacionalistov eliminovať. Až v 200 obvodoch z volieb odstúpil kandidát, ktorý mal v 1. kole menej hlasov a podporil toho z ľavice alebo centristov, kto mal hlasov viac. Spolu s veľkou mobilizáciou voličov sa tejto antinacionalistickej koalícii podarilo vyhrať veľkú väčšinu obvodov, hoci v 300 nich po prvom kole viedlo Národné združenie.
Jeho nový 28-ročný líder Jordan Bardella aj tradičná šéfka Marie Le Pen hovoria o „nečestnom spolku“, ktorý sa proti nim spojil. Tvrdia, že im Macron „ukradol volebné víťazstvo a uvrhol krajinu na dlhé týždne do chaosu“.
Nacionalisti síce nevyhrali a zjavne ani nebudú vládnuť, chaos v krajine im však bude hnať vodu na mlyn a presviedčať voličov, že takýto výsledok je pre Francúzsko prehrou. Ich podpora bude zrejme v najbližších mesiacoch stúpať zároveň s budovaním legendy o „ukradnutom víťazstve“.
Najväčšími porazenými týchto volieb sú práve macronisti. Prezident pred mesiacom stavil všetko na jednu kartu prekvapivým vypísaním volieb a zjavne sa prerátal. Podarilo sa mu síce predísť nástupu nacionalistov k moci, ale len za cenu vlastnej politickej samovraždy a politickej neistoty v krajine.
Jediným riešením politickej krízy bude zrejme úradnícka vláda alebo obrovské kompromisy centristov vo vláde so socialistami a komunistami. Napokon bude pravdepodobne jediným riešením úradovanie terajšej vlády do ďalších volieb, ktoré možno vypísať až v roku 2025. Celkovo sa však francúzska politika posunie výrazne doľava podobne ako britská, kde v posledných voľbách zvíťazili ľavicoví labouristi.
Definitívne pochovaná je zrejme Macronova penzijná reforma, na ktorej sa snažil postaviť svoju politickú budúcnosť. Emmanuel Macron zrejme skončí svoj prezidentský mandát v roku 2027 s minimálnou podporou. Tým, kto ho môže nahradiť je práve líder nacionalistov Jordan Bardella, ktorý má dovtedy čas vyzrieť a nazbierať politické skúsenosti.
Ilustračné foto – facebook, France, Paris Travel Tips
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
