Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Zrejme poznáte ten pocit, keď sa odhodláte pozrieť si nový slovenský film a niečo vám na ňom nesedí. Iste, je tu prítomný slovenský jazyk, dej sa odohráva v nejakom slovenskom meste (čiže pravdepodobne na „predmestí Viedne“) a autá majú slovenské evidenčné čísla. Niečo je však nesprávne. Akoby sa daný film v skutočnosti neodohrával na Slovensku.
Týmto neduhom najčastejšie trpia filmy, ktorých námet filmári zakúpili zo zahraničia. Francúzska alebo talianska komédia, na ktorú niekto prilepil slovenské tváre, mená a názvy a v ktorej bol Bleu d’Auvergne nahradený bryndzou, nenadobudne odrazu slovenskú esenciu.
Fungovanie vzťahov na úrovni intímnej i komunitnej, komunikácia, zvyky, politika, školstvo či zdravotníctvo tu fungujú úplne inak, ako sme zvyknutí, a diváci to cítia.
Niekedy tento pocit diváka prepadne aj pri filmoch s pôvodným námetom, ktorý scenáristi neprebrali zo zahraničia. V takýchto prípadoch je to tiež pochopiteľné. Niektoré žánre (suché komédie, procedurálne drámy, akčné filmy) sú medzi Dunajom a Tatrami rozvíjané len veľmi málo, ak vôbec.
Je preto jasné, že keď niekto naberie odvahu a natočí niečo iné ako melodramatickú politickú satiru, hlavným zdrojom inšpirácie sú preňho najmä zahraniční filmári.
Komédia Invalid, ktorá tento rok prevalcovala slovenské kiná, je v tomto odlišná – číra slovenskosť sála z každého jedného záberu, čo sa týka vizuálu aj obsahu. Film sa odohráva v slovenskom malomeste na konci 90. rokov, a aj keď sa autor tohto textu narodil až v 21. storočí, z rozprávania pamätníkov usudzuje, že Invalid zachytil estetiku a celkovú atmosféru tohto obdobia celkom verne.
Celý film je rozprávaný retrospektívne z pohľadu Róma Gaba oblečeného v esesáckej uniforme, verného spoločníka hlavnej postavy. Tou je cholerický muzeálny údržbár Laco, ktorý sa kvôli dramatickému konfliktu so synom dostane do veľkých rodinných problémov. Keď sa ich pokúsi zahladiť kúpou rádia ponúkaného cez inzerát, ocitne sa v konfrontácii s nebezpečnými ľuďmi a razom sa z neho stane invalid.
Okrem spodnej polovice tela však Laco príde aj o svoju polovičku – jeho žena mu v byte nechá rozvodové papiere. Novým je však jeho vzťah s Gabom, ktorý ho objavil v kanáli, do ktorého ho hodili gangstri. Laco, ktorý pôvodne „Cigánov nemohol ani vidieť“, sa tak stáva odkázaným práve na Róma a jeho lojálnu pomoc.
Aj keď to môže vyzerať ako klišé, vo filme je podobným spôsobom na viacerých postavách ilustrovaný známy Solženicynov výrok, že deliaca čiara medzi dobrom a zlom ide cez srdce každého jedného človeka.
Vôbec som nemal pocit, že by sa ma film pokúšal nejakým spôsobom „scitlivovať“ alebo poúčať.
Najlepšie to vidno asi na príklade Gabovej sestry, ktorá sa stará o svojich synov, a keď tí donesú domov ukradnutý dekel od kanála (už asi začínate tušiť, ako Gabo objavil Laca), vyhreší ich a donúti ich dekel vrátiť. Vo filme je znázornené aj to, ako jej v rámci možností záleží na kultúre stolovania.
Obrovský rozdiel v porovnaní s inou rómskou postavou, ktorú hrá raper Rytmus a ktorá v prostredí divokého kapitalizmu rýchlo zbohatla nie práve najčistejším spôsobom.
Podobne je to s tým deklom. Deti ho po matkinom kriku idú s hanbou vrátiť na rozdiel od vo filme prítomného politika, ktorý v podstate úplne nehanebne ukradne dôležitý artefakt slovenskej histórie.
Tieto rozdiely sú však vo filme vykreslené veľmi prirodzene. Vôbec som nemal pocit, že by sa ma film pokúšal nejakým spôsobom „scitlivovať“ alebo poúčať, to rozhodne nie. Práve naopak, Invalid prekypuje čiernym, nekorektným humorom, čím demonštruje, že byť politicky nekorektný nemusí automaticky znamenať byť amorálny.
Práve ľudia ako Rytmusova postava a daný politik sú vo filme hlavnými protivníkmi Laca, ktorý sa rozhodne nahrádzať políciu a pomstiť svoje nohy a rozbitý rodinný život. Svojským spôsobom sa dostane k strelným zbraniam a čierna komédia sa veľmi rýchlo zmení na „tarantinovský“ revenge movie (žáner, ktorý sa točí okolo príbehov typu „Zobrali mi niečo veľmi vzácne, a preto idem vystrieľať všetkých ľudí, ktorí za to môžu“).
Slovensko tak nemá Johna Wicka, Jasona Bourna z druhej časti kultovej trilógie Agent bez minulosti ani Jamesa Bonda z Quantum of Solace, no má Laca. Aj keď ten trochu priveľa pije, nemá funkčné nohy, neustále a všelijakými kreatívnymi spôsobmi padá z vozíka a príšerne pritom nadáva.
Film pasuje do slovenských reálií. Nie sme Briti, Američania a dokonca ani Česi a vidieť vo filme malomesto, ktoré by pokojne mohlo byť vaším bydliskom, je pocit na nezaplatenie.
Je sympatické, že slovenskí tvorcovia natočili čiernu komédiu, čo je žáner, ktorý v našich končinách nie je mainstreamom. Ocenili to aj diváci – za rok 2023 sa Invalid stal štvrtým najlepšie zarábajúcim filmom v slovenských kinách (po Barbie, Oppenheimerovi a Avatarovi!).
„Každý jeden človek, s ktorým som si po premiére podával ruku, mi ďakoval za zážitok. Je to pre mňa nádej, že ľudia sa chcú baviť a smiať. Že takéto filmy budú vznikať, pretože diváci si ich vedia užívať. Bol som užasnutý a obávam sa, že bude veľmi ťažké dosahovať takúto métu v ďalších filmoch,“ vyjadril sa scenárista filmu Tomáš Dušička.
Zároveň je chvályhodné, že film pasuje do slovenských reálií. Nie sme Briti, Američania a dokonca ani Česi (čo však neznižuje kvalitu komédií z dielní daných národov) a vidieť vo filme malomesto, ktoré by pokojne mohlo byť vaším bydliskom, je pocit na nezaplatenie.
Je možné, že sa tu črtá nový slovenský recept na filmový úspech – vyhýbajte sa politickej korektnosti, morálne posolstvo svojho filmu komunikujte nenútene, skúste načať nové žánre a premýšľajte nad tým, ako by sa príbeh v rámci týchto žánrov mohol odohrávať na Slovensku.
Možno vás diváci prekvapia svojou schopnosťou rozpoznať autenticitu.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
