Je povrchné tvrdiť, že náboženská viera je jednou z hlavných prekážok mierového spolužitia medzi ľuďmi

Tento článok píšem počas vzrušujúcej cesty po Indii. Je to prvýkrát, čo mám možnosť živého kontaktu s touto tisíce rokov starou kultúrou, plnou čara a kontrastov.

Na uliciach miest, ktoré som navštívil, som stretol moslimky, ktoré nosia hidžáb s neobyčajnou eleganciou; nezameniteľných Sikhov v ich charakteristických turbanoch a s fúzmi zauzlenými medzi krkom a ušami s neviditeľnými sietnicami; guruov s impozantnými postavami, žiarivými a zároveň „neprítomnými“ očami; brahmanov s holými chrbtami, opásanými bielym bavlneným pásom; kresťanské mníšky zahalené do svojich typických oranžových sárí, na tvári s krásnym úsmevom plným prijatia.

Kresťanskí priatelia mi predstavili niektorých hinduistických akademikov, s ktorými udržujú bratské vzťahy a s ktorými organizujú sympóziá o dialógu a prehĺbení rôznych tém. Na niektorých sociálnych dielach, ktoré som navštívil, spolupracujú ľudia rôznych vierovyznaní. Toto spolužitie, v mnohých ohľadoch prirodzené v krajine, ktorá miluje náboženskú toleranciu – ktorá však nie je bez napätia, niekedy aj vážneho –, ma podnecuje premýšľať o tom, čo by sme mohli nazvať „pramene dialógu“, prítomné vo všetkých kultúrnych a náboženských tradíciách.

V skutočnosti existuje biblický prameň dialógu, védsky, koránsky, konfuciánsky, taoistický a tak ďalej.

V nich spočíva koreň každého skutočne dialogického postoja, ktorý odolal behu času a závažnosti dejín. Nepochybne, blízkosť k týmto „písmam“, ktoré veriaci považujú za posvätné, uľahčuje stretnutie s iným, pretože sú živené rovnakým duchom svornosti.

V skutočnosti existuje biblický prameň dialógu, védsky, koránsky, konfuciánsky, taoistický a tak ďalej. Uvediem zopár príkladov. Celá Biblia sa zameriava na koncept zmluvy – najprv medzi Bohom a človekom, ktorá sa potom, ako logický dôsledok, rozširuje na všetky ľudské vzťahy, počnúc vzťahom muža a ženy. Ježiš z Nazareta radikalizuje židovskú zmluvu a zameriava ju na prikázanie vzájomnej lásky.

V indických Védach nachádzame tento hymnus: „Zhromaždenie, hovorte spolu. Nech vaše mysle sú v zhode, jednomyseľné vo všetkom ako zhromaždení v zhode. Jedno a to isté nech je vaše rozhodnutie. Nech myšlienky všetkých sú jednotné, aby ste dosiahli šťastnú zhodu.“

Jedna súra Koránu vyjadruje podobnú výzvu: „Každý má smer, ku ktorému sa obracia. Predbiehajte sa teda v konaní dobra. Kdekoľvek by ste boli, Boh vás privedie všetkých. A Boh má veru nad všetkým moc.“

Je preto rozhodne povrchné alebo prinajmenšom pochybné tvrdiť – ako to často robíme na Západe –, že náboženská viera je jednou z hlavných prekážok mierového spolužitia medzi ľuďmi. Určite je nutné to prehĺbiť. Je potrebné okamžite povedať, že pramene dialógu, ktoré nachádzame v priebehu dejín v hlavných zakladateľských textoch veľkých civilizácií, sa netýkajú len oblasti viery, ale zároveň a neoddeliteľne sa utvárajú aj o dimenziu myslenia.

Z toho môžeme vyvodiť prvý mimoriadne dôležitý záver: dialóg je vpísaný v ľudskej prirodzenosti až do tej miery, že tvorí samotnú definíciu osoby. Myslím si, že je dôležité to hovoriť, aby sme azda neostali ponorení alebo až zdesení z každodenného narazenia na zlyhania dialógu na všetkých úrovniach.

Pramene dialógu nestačia. Je však potrebné skĺbiť skutočnú antropológiu a účinnú pedagogiku dialógu.

Keď končím písanie týchto riadkov tu v Indii, dostáva sa ku mne správa: jeden mladý, „mimo kasty“, „nedotknuteľný“, spáchal samovraždu po tom, čo mu úrady jeho štátu zamietli štipendium. Tu je faktický dôkaz „noci dialógu“, ktorú som spomínal v predchádzajúcom článku. Čo robiť? Pramene dialógu so svojimi veľkými textami nestačia. Vychádzajúc z nich je však potrebné skĺbiť skutočnú antropológiu a účinnú pedagogiku dialógu. O tom budem hovoriť v nasledujúcom článku.

Prevzaté z cittanuova.it.

V nedeľnej rubrike Horizonty nm prinášame krátke úvahy zahraničných autorov Jesúsa Morána a Piera Codu. Reflektujú súčasnú situáciu a pomáhajú preniknúť do doby, v ktorej žijeme, aby sme jej mohli lepšie porozumieť. Články v tejto rubrike vychádzajú vďaka grantovej podpore Konferencie katolíckych biskupov Spojených štátov amerických.