Kam bude Cirkev posielať misionárov dnes? (synoda)

Snom mnohých generácií pred nami bolo ísť na misie do krajín tretieho sveta. Synoda nás však pozýva stať sa misionármi práve tam, kde sme.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Kristus nepoznaný medzi svojimi

Znie to ako paradox, ale jednou z prvých výziev synodálneho procesu je otvoriť pole Cirkvi pre misiu. Pápež a synodálni otcovia už nehovoria len o misiách „ad gentes“ (k národom). Má to svoj dôvod: samotné prostredie Cirkvi sa mnohými faktormi súčasnosti stalo misijným prostredím, kde znovu treba vrátiť poznávaním viery a žitím lásky spoločný zápal pre Boha.

Pravdivý a dôsledný pohľad do mnohých farností, spoločenstiev, komunít, modlitebných združení až po rodiny samotné nie je optimistický. Chýba nám nadšenie, radosť z toho, kým sme a kam ideme. Je to predovšetkým v dôsledku neznalosti toho, čomu a komu veríme. Pápež teda vidí dobre: Cirkev sama je skutočným misijným územím, kde treba ohlasovať. Zároveň sa misijným územím stáva presne to miesto, kde každý z nás je.

Prvý misijný kontinent: Rodina

Najmenšia bunka Cirkvi sa musí stať najdôležitejším životným projektom, nie opovrhovaným a spochybňovaným modelom spolužitia muža a ženy. Faktom je, že rodina je momentálne aj v bežnej farnosti ponechaná sama na seba. Pritom každá potrebuje zažiť prijatie, nie odsúdenie, a to predovšetkým ako rodiny medzi sebou a tiež vo farnosti. Ak sa rodiny nestanú našou prioritou v službe, strácame Cirkev. Chýba sprevádzanie mladých manželských párov v prvých rokoch manželstva, hrozí rozpad krehkého vzťahu. Hoci sú už programy pre formovanie sprevádzajúcich párov do tejto služby, stále nemajú plošne vytvorený pastoračný priestor a uznanie.

Výborným a odskúšaným tipom sú rodinné spoločenstvá, preto je potrebné vytvoriť priestor a podmienky pre ich fungovanie aj zo strany kňaza a aktívnych manželských párov. Stretávanie sa v rodinách v dohodnutom, minimálne mesačnom intervale pomôže prepojeniu spoločenských vzťahov medzi rodinami, ako aj rastu viery a jej prežívaniu v každom páre. Benefitom okrem dobrého manželského vzťahu je aj formácia detí či prirodzené priateľstvá, ktoré trvajú dlho. Rodiny, ktoré sú vedené a formované, sú najlepšími aktérmi služby vo farnosti, čiže investícia do nich sa vráti!

Druhý misijný kontinent: Mladí

Veľmi potrebujú, aby sme ich počúvali s plnou sústredenosťou a pozornosťou. Nepotrebujú našu kritiku, chcú, aby sme ich brali vážne. Mladí sa sťažujú, že ich nik nepočúva, nemajú sa s kým zdieľať, hľadajú miesto prijatia. Nájdu ho v Cirkvi? Zároveň veľmi potrebujú našu autentickosť a milosrdenstvo. Asi žiadna generácia mladých nebola taká zmätená a zranená vinou zlého obrazu žitej lásky v rodinách a tlakom médií ako táto. Berme na to ohľad. Nie každý je taký vytrvalý ako mladý človek z neveriaceho prostredia, ktorý hľadal, s kým sa rozprávať o viere, ako to zaznelo v skupine. Paradoxne, našiel pomoc v osobe kolegyne svojej mamy, ktorá ju poznala ako veriacu blízku mladým. Mladí sú nádejou pre lepší svet: ak ich tak nasmerujeme, vyformujeme. Potrebujú osobitne sprevádzanie vo viere a blízkosť práve v čase, keď bojkotujú rodičov už len z princípu.

V pracovnej skupine zaznelo aj toto svedectvo: „Pracujem s mladými, zápasím s tým, že na Slovensku sú síce veľké spoločenstvá, ktoré majú svoje dobré meno, ale mladým také chýba vo farskom prostredí. Ťažko urobiť chválové spoločenstvo s lídrom tam, kde je päť mladých.“ Pritom radosť zo stretávania sa s kvalitným vedením motivuje robiť mladých ďalšie veci. Rovnako to platí aj po absolvovaní programov pre mladých, ako je napríklad Alfa – čo s nimi potom? Ako môžu pokračovať? Kam môžu patriť? Farnosť by mala byť ako rodina – aby si tam každý, aj mladý, našiel svoje miesto.

Prijatie je vo farnosti kľúčovou skúsenosťou.

Tretí misijný kontinent: Farnosť

Všetky farnosti dostávajú výzvu otvoriť sa a pozývať mladých, rodiny, singláčov, veriacich a neveriacich do formačných programov a následne do stretiek, kde zažijú prijatie, pomoc a podporu rovnako ako prvé spoločenstvá kresťanov. Prijatie je vo farnosti kľúčovou skúsenosťou. V každej farnosti potrebujeme malé rodinné spoločenstvá na sprevádzanie manželských párov životom rastu vo viere, vo vzťahu k sebe navzájom, k deťom, Bohu, spoločnosti. Ak farnosť ponúkne dobrý priestor pre rodiny, bude to priťahovať aj ďalšie, budú po takom zázemí túžiť. Farnosť má byť teda priestorom pre ohlasovanie, zdieľanie sa, prijatie a službu rodín. Bez vzájomného načúvania potrebám medzi laikmi a kňazmi to však nepôjde. Počúvanie sa navzájom vytvára priestor na poznanie a prijatie, na vytvorenie atmosféry druhej rodiny, zázemia, kde sa radi vraciame. V takejto rodine je radosťou práve z poznania ponúknuť možnosť slúžiť podľa jedinečnosti darov každého z nás pre dobro všetkých.

Foto: Zuzana Kostková Človek a Viera

Kňaz má byť tým „hýbateľom“, ktorý vďaka počúvaniu a pozorovaniu osloví a ponúkne službu na mieru tak, aby bol zapojený každý. Zároveň musí byť dobrým „uchom“: laici si totiž oveľa rýchlejšie a pozornejšie všimnú potreby vo farnosti, ktoré kňazi ignorujú. No boja sa ozvať, prísť za nimi, ponúknuť riešenie a participáciu, hoci často vedia čo, kedy a ako urobiť lepšie. V skupine zaznela aj výborná skúsenosť s kňazom, ktorý prišiel do „pustej“ farnosti: pozval do spolupráce manželské páry, spolu s nimi naštartoval aktivity. Po jeho odchode kontinuitu života farnosti zabezpečili práve ony… Potom už pozvanie ďalších „nevisí“ len na kňazovi – môžu to byť aj manželia, niekto mladý.

Štvrtý misijný kontinent: Práca

Zamestnanie sa pre ľudí produktívneho veku stáva ďalším misijným kontinentom – už len kvôli množstvu času, ktorý trávia v práci, a ľuďom, s ktorými sa tam stretávajú. Nie je možné, aby svoju vieru nechali pred dverami pracoviska. Ideálne by bolo mať kresťanské odbory: oveľa ľahšie by sa vnášali zásady sociálnej náuky Cirkvi do pracovného prostredia. Otázne je, koľko veriacich ľudí pozná, o čom sociálna náuka Cirkvi, čo sa týka práv a ľudských podmienok zamestnanca aj zamestnávateľa, hovorí? Aj tu je potrebné vzdelávanie a vedenie. Zároveň je pracovné prostredie prirodzenou zónou evanjelizácie, ak doň vstúpia zrelí a vyformovaní jedinci z fungujúcich farností.

Čím začať misie?

Katechetizáciou dospelých, nielen mladých a detí. Tu sa začína poznanie toho, čo nám Boh ponúka, aký je, akú Cirkev máme budovať a čím máme byť. Bez poznania toho, v čo a prečo veríme, ťažko môžeme mať motiváciu a nadšenie hovoriť o poklade, ktorý sme dostali – a ešte ťažšie o tom presvedčíme slovami či životom niekoho iného. Bez dôsledného poznávania a následnej formácie a rastu sme presne takí, ako hovorí Písmo: vlažní, bez chuti, tvaru a farby, len vypľuť (alebo aj opľuť). Navyše: bez poznania a formácie neuveríme naplno a nebudeme jednotne ťahať za jeden povraz, ísť za jedným cieľom. Ak máme byť misionármi, potrebujeme vedieť, prečo a čomu veríme.

Kedysi sa pri nedeľnom stole rozprávalo o tom, čo počuli v kostole, témy Cirkvi boli domácimi témami. Je to tak aj dnes?

Kedysi sa veriaci predstavovali vetou: „Pochádzam z kresťanskej intelektuálnej rodiny.“ Znamenalo to, že sa pri nedeľnom obede rozprávalo o tom, čo počuli v kostole, témy Cirkvi boli domácimi témami. Je to tak aj dnes? Príkladom, ako to môže a má fungovať, je aj zážitok jedného člena skupiny z rímskej farnosti: plný kostol ľudí pri programe pre dospelých o Desatore… Ľudí to oslovuje! Nepoznanie a chýbajúca formácia je príčinou rozdelenia a neprijatia v Cirkvi samotnej, ktorá nás stojí veľa. Ak odhodíme škobenosť, maniere (pred biskupom inak, pred kňazom inak, pred rodinou inak, v práci inak) a staneme sa ľudskými, prirodzenými a otvorenými kreativite Ducha Svätého, urobí to veľa! Potom môže nastať situácia, ktorá zaznela v pracovnej skupine „Cirkev je misia“: „Premenení, rozlišujúc bludy a vo vernosti Petrovi, odvážne, každý v svojom povolaní a spoločne svedčme o Pravde s láskou a prirodzenou ľudskosťou.“

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články