Keď otec chýba, matka ho nikdy úplne nenahradí

V rubrike Krása výchovy reagujeme na ďalšiu otázku rodičov. Nie vždy sa podarí vytvoriť ideálne výchovné prostredie pre deti. Ak jeden z rodičov chýba, nemožno ho celkom nahradiť. Pokiaľ deti nemôžu pozorovať vzorce správania medzi mužom a ženou v bežnom živote, je vhodná aspoň „teoretická“ výchova.

Exkluzívne pre vás čitateľov nm.sk odpovedá Lucie Kotková, psychologička a psychoterapeutka z Brna.

Otázky do rubriky Krása výchovy môžete posielať na adresu: vychova@nm.sk.

Som matka, ktorá svoje dve deti vychováva sama. Manžel nás opustil, chlapci sú ešte malí, majú sedem a desať rokov. Otec s nimi neudržiava pravidelný kontakt, založil si novú rodinu. Vidím, že chlapci k nemu nemajú „živý“ vzťah. Snažím sa, ako môžem, ale viem, že otca im nikdy nenahradím. Ako môžem aspoň sčasti vyplniť to prázdno mužskej prítomnosti?

čitateľka

Milá čitateľka,

ďakujem za vašu otázku. Je mi ľúto, že otecko neudržuje so synmi pravidelný kontakt a držím palce, aby sa to do budúcna zmenilo. Sama dobre tušíte, že nahradiť chybujúceho otca sa úplne nedá.

V dnešnej dobe už nie je rola otca a matky tak jasne definovaná a rozdelená, ako to bolo kedysi. Matky zarábajú peniaze a podieľajú sa (často rovnakou, niekedy aj väčšou mierou) na ekonomickom zabezpečení rodiny. Na druhej strane otcovia sa spoločne s matkami starajú o deti a zúčastňujú sa na ich výchove oveľa viac než v minulosti. Tak aj vy vo vašej situácii prirodzene robíte veľa toho, čo kedysi bolo úlohou otca. Máte zodpovednosť za rodinu, obživu, bývanie a podobne.

To, čo by mohlo vašim synom chýbať, je skôr interakcia a komunikácia medzi mužom a ženou – ako sa spolu rozprávame, ako druhému v páre venujeme pozornosť, ako sa o seba navzájom staráme, pomáhame si, riešime nezhody a podobne. Je toho veľa, čo v rodine s jedným rodičom deti nemajú šancu pozorovať a tak sa tomu učiť, pretože najviac sa deti naučia práve pozorovaním a napodobňovaním.

Vďaka kontaktu s mužskými osobami sa synovia naučia iným zručnostiam a spôsobom správania, než aké vidia doma s mamou.

Deti, ktoré vyrastajú bez otca, majú prirodzenú tendenciu emočne sa naviazať na iné mužské osoby, strýkov, starých otcov, učiteľov, vedúcich krúžkov a podobne. Pokiaľ máte túto možnosť, podporujte tieto kontakty. Osobitne pre synov sú dôležití, pretože sa vďaka nim naučia iným zručnostiam a spôsobom správania, než aké vidia doma s mamou. Nejde len o to, aby sa deti naučili robiť s vŕtačkou alebo rúbať drevo (čo mimochodom aj niektoré dnešné matky často zvládajú dobre). Skôr ide o mužské spôsoby uvažovania, vyhodnocovania situácií, zamerania na riešenia úloh. Muži sú zväčša menej úzkostní a dovolia deťom skúšať vlastné možnosti a limity viac než ženy.

Dôležité je, aby synovia z vašej strany vnímali podporu voči mužskému správaniu (mám na mysli napríklad odvahu, rozhodnosť, racionálne uvažovanie, sebadôveru). Matky, ktoré si prešli bolestivým rozvodom či rozchodom, môžu mužské spôsoby vnímať ako ohrozujúce a nevedome ich rozvoj u synov brzdia. Pokiaľ by to bol váš prípad, je dobré pracovať najprv na sebe (napríklad s pomocou terapeuta).

Pokiaľ deti nemôžu pozorovať vzorce správania medzi mužom a ženou v bežnom živote, je vhodná aspoň „teoretická“ výchova. Napríklad ste svedkom nejakej situácie, deti vám rozprávajú o niečom, čo videli, možno zachytíte niečo vo filme, ktorý spoločne sledujete. Okomentujte danú situáciu, zhodnoťte, či je také či onaké správanie správne, povedzte, ako by ste napríklad postupovali vy, čo by mali robiť deti a podobne. Aj tým sa deti učia sociálne schopnosti a môžu si osvojiť vhodné postoje a spôsoby správania.